Brother's love

29. časť - Musím si ťa strážiť

Ashley

"Vyzerá to tu stále rovnako." povedal pritom ako si sadal na posteľ.

"Tak za týždeň sa to tu asi veľmi nezmenilo." mykla som plecami a až potom som si uvedomila, že Nick a ani nikto z chalanov v mojej izbe nebol viac ako týždeň. Vlastne u mňa nikto nebol už pár mesiacov, čo je dosť smutné. "Koľko si tu vlastne nebol?" zdvihla som obočie a Nick mykol plecami.

"Neviem. Dosť dlho. Väčšinou sa zdržujeme buď v obývačke alebo v bare." uchechtol sa a ja som s úsmevom na tvári pokrútila hlavou.

"Alebo si ty strčený v posteli nejakej baby." mrkla som naňho a podišla bližšie k nemu.

"A teraz som v tej tvojej." uškrnul sa a skôr než som sa nazdala ma chytil pod kolenami a zvalil na posteľ vedľa neho.

"Pusť ma!" smiala som sa, keď ma Nick držal pod sebou a do toho ma ten bastard ešte aj šteklil. "Niick!" vískala som, zvíjala sa až nakoniec prestal a zvalil sa vedľa mňa. Konečne. Neviem ako dlho by som to ešte vydržala.

"Čo budeme robiť?" odul spodnú peru hľadiac na mňa a ja som sa posadila do tureckého sedu vedľa neho.

"Čo by si chcel robiť?" zdvihla som obočie. "Nie. Na to zabudni!" vztýčila som ukazovák keď sa na jeho tvári objavil úchylný úsmev a Nick sa zasmial.

"Ale čo iné sa dá robiť?" uchechtol sa a znova sa rozvalil na posteli zakladajúc si ruky za hlavu.

"Čokoľvek iné?" zdvihla som znova obočie. "Pôjdeme nakupovať!" vyhŕkla som natešene len čo ma to napadlo a Nick nespokojne zaúpel.

"Ale veď je nedeľa."

"Už som ti hovorila, že ťa nemám rada?" spýtala som sa sucho, keďže prekazil moje plány nákupov, na čom sa iba zasmial.

"Veľmi veľa krát." uškrnul sa a za ruku ma potiahol k nemu. "Poď sem." roztiahol ruky na znak pritúlenia a ja som nechápavo skrčila obočie.

"Ale veď som tu." zamrmlala som ležiac vedľa neho.

"Myslel som ku mne."

"Veď aj to som." uchechtla som sa a otočila sa na bok k nemu. Prehodil mi ruku okolo pása a ja som vzhliadla k nemu do tváre. "Ak ma chceš pretiahnuť mal by si vedieť, že nebudeš prvý." zasmiala som sa a Nick s úsmevom pokrútil hlavou.

"Stále rada provokuješ." zavrčal a ja som sa uchechtla. Bez provokovania by som nemohla žiť.

"Že ťa to prekvapuje." pokrútila som hlavou a postavila sa z postele.

"Neprekvapuje." zopakoval moje pohyby a postavil sa oproti mne. "Až tak si sa nezmenila."

"Cigu?" natiahla som k nemu ruku s otvorenou krabičkou červených Malboriek, ktoré som si vytiahla zo šuplíka a sama si jednu zobrala. Na jeho tvári sa zjavil prekvapený výraz.

"No dobre možno si sa zmenila." zamrmlal a po ďaľšej zdĺhavej chvíli hľadenia na mňa si jednu zobral. Zapálila som si svoju a podišla k oknu aby som ho otvorila.

"A čo ak príde Ryan?" podišiel ku mne a narážal na to čo ak ma prichytí.

"Neboj sa. Ten tak skoro nepríde." mrkla som naňho a odpálila mu jeho cigaretu.

...

Keď Nick odišiel bolo už desať hodín čo ma dosť prekvapilo, keďže prišiel o nejakej siedmej a iba sme sa rozprávali. Veľmi som sa tým nezaoberala ako rýchlo mi pri Nickovi ubehol čas a išla sa radšej osprchovať pretože potom by som bola ako vždy unavená a ráno by som musela vstať skôr. Pobrala som sa teda do sprchy sa trochu uvoľniť a v podstate pripraviť na zajtra do školy.