𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 2.

Eleanor

,,Pre-prepáč," vzala som si kabelku a postavila sa z lavičky. Nemohla som dopustiť, aby si ma všimol. Vlasy som si prehodila bližšie k tvári dúfajúc, že mi aspoň trochu zakryjú tvár.
,,Kam ideš?" opýtala sa pohotovo.
,,Ešte sa uvidíme," povedala som s úsmevom a potrebovala čo najskôr vypadnúť. Nenápadne som sa ešte raz pozrela smerom k nim.
Collin sa zasmial a tmavé vlasy mu tak spadli do tváre. Nepochybne bol dokonalý, avšak jeho duša dokonalá nebola.

Vošla som naspäť do tehlovej budovy. Prechádzala som úzkymi chodbami.
Školský areál som ešte dobre nepoznala a nevedela som kam idem.
Chcela som byť len čo najďalej od Collina.
Bola som si istá, že si ma nevšimol.
Keď som už bola dostatočne ďaleko od kampusu a hromade študentov sadla som si na jednu z lavičiek pri parkovisku.
Nemala som tam Fei tak nechať, len kvôli strachu z Collina. Myslela som si, že som silnejšia ako som bývala.
Myslela som si, že to zvládnem.
Nadýchalo som sa vzduchu a po desiatich minútach sa vrátila naspäť do budovy.

•••

Na zvyšných prednáškach som sa už s nikým nezoznámila. Nikto sa mi neprihovoril, tak ako Fei a ani ja som sa nikomu neprihovorila. Stále som sa nevedela prestať myslieť na chlapca s ktorým som vyrastala. Vyhýbala som sa mu, ale moje myšlienky rady k nemu blúdili.

Collin bol o jeden rok starší a hneď ako zmaturoval nastúpil na výšku. Bola som presvedčená, že ho vzali len vďaka hokejovým schopnostiam a nie kvôli jeho vedomostiam.
Nie jednu domácu úlohu som musela písať zaňho. Nechcela som to robiť, ale vždy našiel niečo, čím sa mi vyhrážal.
Nastúpil na vysokú mimo nášho mesta a rodičov chodil navštevovať jeden víkend do mesiaca a na sviatky. Aj keď sa naši rodičia stretávali ja som sa stretnutiam vyhýbala.
Mojich rodičov to nejak netrápilo o Collinovi si mysleli, len to najlepšie.
Vedel predstierať lepšie než ktokoľvek iní. A svoj herecký talent vedel aj dobre využiť. Keď niečo vyviedol a ja som čistou náhodou tam bola s ním, tak to hodil celé na mňa. Robil to tak vždy.

Vyčerpaná z celého dňa som sa vrátila domov. Allison v kuchyni upravovala fotky na počítači. Pozdravila som sa jej a zatvorila sa vo svojej malej izbe. Vedela som, že má rada svoj kľud a tiež som sa nemala náladu rozprávať.
Ani som nevedela z čoho presne som taká unavená.

Ľahla som si na svoju úzku posteľ a zaspala som. Spánok ma vedel vždy vyliečiť. Pomáhal mi keď som sa necítila nejlepšie, pretože v spánku som nič necítila. Nemusela som zbytočne premýšľať.

Keď som sa zobudila vonku už bola tma.
Vyšla som z izby. Allison už nesedela v kuchyni a v celom byte vládla tma.
Nemala som nič lepšie na práci, tak som zapálila v kuchyni a povyťahovala suroviny, ktoré som si včera nakúpila.

Z poličky som vytiahla hrubý fialový zošit do ktorého som si písala recepty už od trinástich. Mala som problémy s jedlom a keď ma niečo trápilo prejedala som sa až tak, že som nevedela prestať. Myslela som, že sladká chuť mi aspoň nachvíľu urobí dobre. Jedla som hlavne to, čo som upiekla, avšak časom som začala priberať.

Teraz som už ani zďaleka nejedla toľko veľa ako kedysi, ale pečenia som sa nevzdala. Varenie ma nikdy nebavilo, ale pečenie som milovala.
Každý týždeň som si prezerala či nie sú nové priestorové ponuky. Zatiaľ som si to nemohla dovoliť, no aj tak som to stále kontrolovala. Bola som už na tom závislá. Nevedela som si predstaviť, že by sa mi nesplnil sen o vlastnej malej kaviarni, kde by som predávala všetky rôzne druhy kávy a koláčov.

Berte to tak, že sme ešte len na začiatku príbehu a celé sa to bude veľmi vyvíjať a úprimne sa veľmi na Collina teším aj keď ešte neviem ako sa v príbehu objaví. No chcela by som, aby už v budúcej kapitole bol. Bude to veľmi zaujímavá kniha. Viem čo sa už v nej bude diať, ale ten začiatok nemám veľmi preplánovaný.
Ľubim vás a som rada, že tu so mnou ste. A dnes sme dosiahli 200 sledovateľov omggg ĎAKUJEM VÁM <333