𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 61.

Len som držala mobil, ale nezdvihla som. Snehové vločky mi padali na displej a na ňom sa pomaly roztápali.
Bála som sa to zdvihnúť. Mohla mi volať jedine ohľadom Collina a netušila som či to bude dobré alebo zlé.

,,Volá mi Collinova mama," pozrela som sa na Allison. ,,Rýchlo to zdvihni," prikázala mi. Trasúcimi rukami som si priložila mobil k uchu.
,,El? Bála som sa, že mi to nezdvihneš. Volal mi doktor," zamyslela sa a moja ruka sa ešte viac roztriasla. ,,Zobúdza sa."
,,Kedy ti volali?" opýtala som sa, keď sa mi srdce znovu rozbúchalo.
,,Pred asi dvadsiatimi minútami. Myslela som si, že by si to mala vedieť medzi prvými."
,,Už si ho videla?"
,,Teraz idem za ním, ale nezdržím sa dlho."
,,Dobre, tak keď tak sa vidíme," povedala som rýchlo a vypla svoj mobil.
Tak ako som nedokázala uveriť, že je Collin v kóme, tak som nechcela veriť, že sa prebudil.

,,Odvezieš ma prosím do nemocnice?" pozrela som sa na Allison a skúmala svoje pocity. Mala som dôvod na úsmev, ale neusmievala som sa. Potrebovala som ho hlavne vidieť, pretože som sa bála, že to nemusí byť pravda. ,,Jasné," vydýchla.
Zo svojej tašky vyhrabala kľúče a otvorila malé staré auto.
Ako hovorila Allison - nebolo staré bolo len retro. Sadla som si na sedadlo spolujazdca a zapla si pás. Pozerala som sa von oknom a sledovala ako sneh padal hustejšie a hustejšie.

,,Takže..." zatiahla Allison. Až vtedy som si uvedomila, že som jej vlastne nič nepovedala. ,,Zobudil sa," povedala som to nahlas a na perách sa mi až vtedy vytvoril úsmev. ,,Neprídeš za ním a nepovieš mu to hneď, nie?" pozrela sa na pár sekúnd na moje brucho.
,,Nie. Určite nie. Nie som pripravená mu o to povedať." A on určite nie je pripravený to počuť.

,,Môžem už konečne vyhodiť tie zvädnuté tulipány?"
,,Môžeš." Tulipány od Collina stáli v kuchyni doteraz, ale teraz už ich
mohla Allie vyhodiť.
,,Mám ťa čakať?" spýtala sa ma po chvíli.
,,Nemusíš. Zavolám Lucasovi. Ten to asi ešte nevie."
,,Odvezie ťa...on?"
,,Hej. Síce je Lucas aký je, ale je naozaj skvelý. Možno ak by si ho lepšie spoznala.."
,,Je to retard."
,,Aj tak by si sa s ním mala skamarátiť, pretože ak budeš krstná mama tak Lucas bude krstný otec."
,,Auch," povedala a prižmurene sa na mňa pozrela. ,,To mi nemôžeš urobiť. Veď keď už, tak máte na výber z celého tímu."
,,Lucas je len jeden," kývala hlavou.
,,Collina mám ako tak rada, lebo vyzerá ako vyzerá, ale tento človek vyzerá ako neandrtalec."
,,Toto bolo pekne povrchné, Allison. Možno si len nechceš priznať, že to medzi vami iskrí."
Vybuchla do smiechu: ,,To, že ty s Collinom ste sa najskôr neznášali a teraz sa milujete. Neznamená, že každý, kto sa nenávidí sa po čase začne milovať."
,,To netvrdím. Ja len, že si nemala čas byť smutná, keď si bola s ním."
,,Nebola som smutná. Vlastne som bola rada, že sa so mnou Félix rozišiel."

Prikývla som, ale dobre som vedela, že stále nie je z toho úplne vyliečená. Félixa som v živote nevidela, ale počula som od Allison dosť o ňom.
Myslím si, že Allison o tom ako sa cíti a celkovo o svojom živote nikomu nehovorila, preto pre mňa veľa znamenalo, keď mi tri hodiny rozprávala o svojom bývalom vzťahu.

Zastáli sme pred nemocnicou, ale ja som nevystúpila. Pozrela som sa na Allison, ktorá sa na mňa usmievala.
,,Bude to dobré," zašepkala a stále sa usmievala. Keď mi tie slová hovorila dnes u nás v obývačke, neverila som im. Ale teraz som im úplne verila.
,,Bude," povedala som a vystúpila z auta.

Schodami by som na šieste poschodie výjsť nezvládla a už vôbec nie teraz.
Vo výťahu som bola úplne sama. Čakala som a nohy sa mi jemne triasli. Z výťahu som doslovne vybehla. Pri Collinových dverách sedel jeho otec. Želala som si, aby si ma nevšimol, ale bolo neskoro.
Jeho hnedé oči sa do mňa bolestivo zaryli. Zazeral na mňa až dokým som nebola len dva metre od dverí.

,,Ahoj," pozdravila som sa mu.
,,Eleanor?" nadvihol obočie a postavil sa.
,,Áno?"
,,Môžem sa ťa opýtať? Čo sa stalo medzi tebou a mojím synom?" Tá otázka ma zaskočila. Bol to Collinov otec a bolo to len na Collinovi kedy sa rozhodne to o nás povedať svojmu otcovi, pretože jeho otec bol...proste jeho otec.
,,Vyrastali sme spolu. Poslednú dobu sme si veľa pomáhali." Prikývol a mala som pocit, že mi uveril. Nechápala som prečo sa ma na to pýtal. Viac som mu nepovedala, len som otvorila dvere a hneď ich za sebou zatvorila. Collinov otec zostal za dverami.

Pri Collinovej posteli stála Mischell.
Farbu pleti mala už zdravšiu ako keď som ju videla naposledy. Bola som si istá, že pred nedávnom bola v kaderníctve, pretože jej vlasy boli o pár odtieňov tmavšie ako som si ich pamätala.

Podišla som k Mischell a pozerala sa na Collina. Spal. Vyzeral rovnako ako keď bol v kóme, ale predsa bolo niečo iné.
Obväz už okolo hlavy nemal a všetky prístroje už pri ňom neboli. Jedine mu stále do žíl tiekla infúzia.
,,Veľa toho nepovedal, len to, že sa mu strašne točí hlava a že mu pýska v ušiach, tak som mu povedala, že nech sa vyspí."
,,Nič nehovoril o tom páde?" Chcela som sa spýtať skôr či nehovoril o mne.
,,Vôbec. Ani som sa ho nepýtala. Nechám vás. Aj tak sa už s Gabrielom ponáhľame," vzala si zo stoličky svoje veci. Venovala mi úsmev a odišla.

Sadla som si na stoličku, kde mala ešte pred chvíľou veci Mischell a dotkla sa Collinovej ruky. Teraz som mala konečne istotu, že moje dotyky vnímal. Spal naozaj tvrdo. Možno som ho mala zobudiť, ale nemala som na to srdce, keď som vedela, že mu bolo zle.

Telo mal horúce. Na tvári začínajúce strnisko a vlasy mal dlhšie. Bolo mi jasné, že ošetrovateľky sa oňho nestarali, tak ako by sa o seba postaral on sám.

Vidíte. Zatiaľ som vám ešte srdiečko nezlomila. Ste úžasní milujem vás donekonečna <333