𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 60.

Eleanor

,,Neboj bude to dobré," pohladkala ma Allison po vlasoch.
,,Nie, nebude," zavzlikala som.
,,Všetko sa dá vyriešiť."
,,A ako mám toto vyriešiť? Chceš Collina vzkriesiť? Ja ho potrebujem teraz viac než za posledné dva týždne. A to som si myslela, že mi viac chýbať nemôže."
,,Ja viem," povzdychla si. Hlavu som mala v jej lone a pred nami v telke hrali Kardashianky. Nikdy som nevidela ani jednu časť a ani som o to nejaký veľký záujem nemala.

,,Chcela som ísť po tom za ním, ale nemohla som. Je mi zo všetkého na zvracanie," zaborila som si hlavu do vankúša, ktorý mala Allison na stehnách.
,,Čo bude s kaviarňou?"
V popravde som na to vôbec nemyslela. Úplne som zabudla na svoj život a plány.

,,Keď sa Collin prebudí..."
,,A ak nie? Nemôžeš s tým rátať," skočila mi do reči. A mňa to, čo povedala zabolelo až tak, že som cítila ako mi praská srdce.
Vedela som to. Jasné, že som to vedela, ale nechcela som to počuť nahlas. 

,,Prepáč," zašepkala, keď videla ako sa mi zase tlačia do očí slzy. Vlastne mi už pomaly liezli moje slzy na nervy, ale  za posledné dva týždne sa stali súčasťou mojej rutiny.
,,Vymyslíme niečo. Máš mňa," usmiala sa.
,,Aj tú druhú kamarátku, čo tu včera bola a aj toho idiotského Collinovho kamaráta."

Zapozerala sa na telku. A ja som sa pozerala na Allison.
,,Ty sa ako máš?" opýtala som sa. Asi ju moja otázka zaskočila, pretože sa pomaly na mňa pozrela a váhala ako mi odpovedať.
,,Lepšie. Každým dňom lepšie a lepšie," usmiala sa. Kiež by som sa aj ja mala každým dňom lepšie a lepšie.

,,Vieš už aspoň čo by si viac chcela?" zmenila tému. Ja som sa už nemala náladu rozprávať o všetkých svojich problémoch.

Prižmúrila som sa na ňu oči a nechcela jej odpovedať, tak Allison pokračovala: ,,Nepoznám nikoho, kto je viac materský typ ako ty. Bola by si úžasnou mamou, ale teraz nie je správny čas a ani človek." 
,,Čo mi tým chceš povedať?"
,,Že si dvadsaťkrát premysli, čo urobíš. Adopcia je podľa mňa krásny skutok."
,,Čo? Nie!" posadila som sa. ,,Nikdy by som nedala dieťa na adopciu. Radšej pôjdem na interupciu. Pre mňa za mňa si ju aj zaplatím, ale dieťa na adopciu nedám."
,,Bol to len návrh," povedala slabím hlasom. ,,Nech už sa rozhodneš akokoľvek budem stáť pri tebe."

,,Ty máš rada deti?" opýtala som sa a dúfala, že odbočím od nášho rozhovoru o mojich problémoch.
,,V popravde? Nenávidim ich. Alebo skôr oni mňa nenávidia."
,,Veď máš troch mladších súrodencov."
,,Možno to vo mne spôsobilo blok," povedala. Allison mala troch súrodencov a najstarší bol od nej o dvanásť rokov mladší. ,,Ale tvoje dieťa by som zbožňovala. Čo ty vieš možno budeš ešte moja svokra." Panebože.
,,Si odo mňa staršia."
,,Na tom nie je nič zlé." Snažila sa mi urobiť lepšiu náladu a už len kvôli jej snahe som sa pokúsila o úsmev.

Chcela som, aby mi niekto povedal, čo mám robiť. Jednou výhodou bolo, že som mala čas. Veľa času na rozhodovanie, ale tušila som, čo urobím.

Zajtra som plánovala ísť za Collinom a hlavne sa opýtať doktorov či sa niečom zmenilo ohľadom jeho stavu.
Musela som uznať, že Collinov doktor bol veľmi všímavý a otravný. Minulý týždeň sa ma pýtal, že prečo ani ja ani Collin nemáme obrúčky. Improvizovala som a povedala, že Collin bol originálny a nedal mi prsteň, ale náramok. Štvalo ma to, pretože som nechápala aké má právo sa do nás starať. Mal by sa starať skôr o Collinovo zdravie, nie o moju obručku.

,,El?" vytrhol ma z myšlienok Allisonin hlas. ,,Hm?"
,,Si moja obľúbená spolubývajúca. Mala by si to vedieť. Vystriedala som veľa spolubývajucich, ale ty si moja najobľúbenejšia."
,,Aj ty moja aj keď si prvá, tak by som ťa nevymenila."

Fei bola moja kamarátka, ale s Allison som mala úplne iný vzťah. Brala som ju ako rodinu. Možno to bolo tým, že som s ňou bývala.

,,Mali by sme sa ísť niekde najesť."
Nie. Absolutne som nemala náladu sa pohnúť z gauča a už vôbec nie ísť von na večeru. ,,Nie je to dobrý nápad."
,,Ale áno je. Jesť potrebuješ. Pokiaľ viem neobedovala si."
,,Niečo si neskôr vezmem z chladničky," zatiahla som lenivo.
,,V tej chladničke sú možno tak dve mrkvi."
,,Aj to je niečo."
,,Pozývam ťa. Normálnu výhovorku nemáš, čiže ideme," postavila sa z gauča.
,,Hneď?"
,,Áno, okamžite."
,,Allie ja si to vážim, ale ja takto von nemožem ísť."
,,Vyzeráš lepšie ako pred týždňom. Navyše ideme len do nejakej lacnej reštaurácie cez ulicu."
,,Ďakujem," ironicky som sa usmiala a vstala. Svetloružové tepláky, ktoré som mala na sebe som si nechala. Obliekla som si len hrubú vetrovku a vzala čiapku.
Vyšli sme na chladnú večernú ulicu.
Z tmavej oblohy padali malé vločky snehu, a to mi len pripomenulo, že sa blížia Vianoce a s nimi aj Collinove dvadsiate prvé narodeniny. Vločky padali pomaly akoby sa nikde neponáhľali.

Naozaj som si želala, aby sa do Vianoc zobudil. Nevedela som ako budem tráviť Vianoce. Moja mama ma bude chcieť mať určite doma, ale ja som do nášho mesta ísť bez Collina nechcela.
Jediná vec, ktorú som si so sebou vzala bol mobil vo vrecku, ktorý začal vibrovať. Vytiahla som ho a zamyslene pozerala na meno človeka, ktorý mi volal. Mishell.
Ani som nevedela, že jej číslo mám.
Áno, Collinova mama bola skvelá, krásna a najmilšia žena akú som kedy stretla, ale jej telefónne číslo som nikdy nevyužila, ani ona moje.

Ahojte lásky <3 ;)
Ehm ...Chcela som vám povedať, že  táto kniha bude mať cca  80-90 kapitol