𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 29.

Eleanor

Zo včerajška som sa cítila nevyspatá. Vypila som asi päť šálok kávy, ale  nepomohli mi. V kaviarni nebolo veľa ľudí, ale aj tak som chcela byť doma. Timothejovi som ráno napísala smsku, v ktorej som sa mu poďakovala za včerajšok. Pamätala som si ako sme pili spolu víno a potom sa mi zdá, že sme išli do hokejové domu a domyslela som si, čo sme tam robili. Ráno som sa zobudila stále oblečená v sukni a v tričku, ktoré som mala naopak. Timovi som hovorila, že na druhý deň pracujem a budem musieť ísť domov. To, ako som sa tam dostala som netušila. Timothej ma odviesť nemohol, keďže pil rovnako ako ja. Alebo...možno mohol a prežili sme to. Mobil som mala položený na pulte a prezerala fotky na instagrame.

Počula som otvárať dvere od kaviarne a vôbec sa nepotešilo. Zdvihla som hlavu od mobilu. Nijak som nereagovala až dokým nepodišiel k pultu.

,,Kde v pekle si bol?" opýtala som sa Collina. ,,Zaujíma ťa to?"
,,Inak by som sa to nepýtala."
,,Nikde," zamyslel sa.
,,Aké bolo rande s Timothejom?" oprel sa predlaktím o pult.
,,Prišiel si vyzvedať?"
,,Nie, vlastne ma to nezaujíma. Odpovedať si viem aj sám."
,,Bolo...bolo to fajn."  Pozrel sa mi do očí a nenápadne nadvihol obočie.
,,Čo?" zhukla som naňho. ,,Objednáš si alebo si prišiel len rýpať?" spýtala som sa.
,,Chcel som len vedieť či nemáš depresiu po rande s Timothejom Bredlym."
Zase sa išiel starať do mňa a Tima. 

,,Cítim sa úžasne a odkiaľ si vôbec vedel, že dnes pracujem?"
,,Nevedel a dám si čaj."
,,Odkedy piješ čaj?"
,,Odvždy."
Vzala som kanvicu a napustila do nej vodu. Položila som ju naspäť a zapla.
,,Počul som, že si bola včera u nás doma. Len ti chcem povedať, že si neželám aby si tam chodila."
,,Nie je to len tvoj dom."
,,Je napísaný na môjho otca, čiže v podstate je."
,,Čo by si urobil? Zavolal políciu? Vyhodil ma?" Do šálky som vložila malé vrecúško čaju. Collin mi neodpovedal. Podala som mu šálku. ,,Chcel som to so sebou." povedal s podráždením a  pozeral sa na bielu šálku. ,,Urob mi nový."
,,Nepovedal si to," povedala v kľude.
,,Takže ti nový neurobím."

Sledoval každý môj pohyb a nebolo to príjemné. ,,Odkáž tej svojej Číňanke, nech mi už dá pokoj," povedal po krátkom tichu.
,,Myslíš Fei?" nerozumela som.
,,Je otravnejšia ako si bola ty keď som sa prisťahoval." Ja som otravná nebola, len som bola malé dievča, ktoré dúfalo, že jej sused bude jej kamarát. Na našej ulicu veľa detí nebolo. Vlastne žiadne.
,,Čo ti píše?" spýtala som sa bez rozmýšľania. ,,To, čo ostatné dievčatá. Ale tak nemôžem sa jej diviť. Kebyže sa bozkávam s niekým tak úžasným ako som ja tiež by som na seba nevedel zabudnúť."
No jasné. Kebyže Collin môže a dá sa to pretiahol by sám seba. Nevedela som na čo myslel on, ale ja som myslela len na náš jediný bozk.
,,Keď ti píše, tak veľa dievčat, tak si ju jednoducho nevšímaj."
,,Ďakujem za radu," zazrel na mňa. Odpil si z čaju, z ktorého sa ešte dymilo.
,,Prečo si včera neprišiel na zápas?" vrátila som sa k téme.
,,Zabudol som naňho."
,,Neverím."
,,Je mi jedno čomu veríš," vystrel sa.

Až keď otvoril dvere mi došlo, že naozaj odchádza. ,,Nezaplatil si!" zakričala som za ním. ,,Ty to určite zaplatíš za mňa," usmial sa. Tá jeho trúfalosť a drzosť ma tak štvala, že najradšej by som po ňom niečo hodila.

Už ani neviem koľko kapitol som za tento víkend vydala, ale som strašne za to rada!
Na kapitole z Collinovi pohľadu bolo neuveriteľne veľa komentárov. OMG! Ďakujem!!! 💖 Ste úžasní.