𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 11.

Eleanor

,,Prišli sme spolu a spolu aj odídeme. Takže maj zvonenie na mobile zapnuté. Prinajhoršom sa stretneme vonku."
,,Zatiaľ sa od teba nechystám ani na krok."  Dom bol plný ľudí a ja som sa chcela držať Fei. Z tašky som si vybrala mobil a pre istotu si zosilnela zvuk na mobile.

Obidve sme držali v rukách plastové poháre, ktoré nám podstrčil rýšavý chlapec. Ani nás nenapadlo odpiť z tekutiny. Stáli sme v kúte obývačky a ja som dúfala, že si spomedzi ľudí všimnem Timotheja alebo si všimne on mňa. Chcela som ho vidieť, no zároveň som sa od svojej kamarátky nechcela pohnúť. Ten dom mi prišiel nebezpečný ako...

Niečie prsty sa mi zaryli do predlaktia.
,,Máš minútu?" spýtal sa s úsmevom, ale odpoveď ho vôbec nezaujímala.
Zdrapil ma za predlaktie a ťahal cez dav ľudí. ,,Čo to robíš!" skríkla som naňho. a pokúsila sa vytrhnúť, no neúspešne.
,,Mala som spoločnosť."

Pustil ma až keď sme vyšli na druhé poschodie, kde nebolo až tak veľa ľudí ako dole. Čakala som, že spustí prednášku o tom ako nechce, aby som bola v jeho dome.

,,Nemáš mi čo rozkazovať."
Lenivo si ma obzrel, ale nič nepovedal.
,,Strašne rád sa do mňa staráš a mne to vadí!" Collin sa zapotácal a len tak tak udržal rovnováhu, aby na mňa nespadol. Alkohol z neho nebol cítiť a vedela som, že kôli kontrole hokejisti drogy brať nemohli. Ale nevyzeral zdravo.
,,Je ti dobre?" opýtala som sa ustarostene.
,,Ak mi nechceš nič povedať, tak idem nájsť Fei a Timotheja. Nevidel si ho náhodou?"
,,Opovážiš sa," zasyčal.
,,Vidíš, presne o tomto hovorím!" skríkla som.

Collin sa na mňa nepozeral ani ma nevnímal. Kolísal sa zo strany na stranu a zdalo sa mi, že nevedel udržiavať rovnováhu. Dych mal pomalý a prerývaný. Hnedozelené oči sa mu leskli a naberali červený odtieň.
,,Mal by si si ísť ľahnúť," povedala som tichšie. Stále som bola naňho naštvaná, ale jeho stav sa mi nepáčil a nemala som z toho dobrý pocit.

,,Vezmem ťa do izby," oznámila som mu. Jeho ruku som vzala a prevesila si ju okolo pliec. Kolená sa mu podlamovali.
Jeho telo bolo príliš vysoké, ťažké a veľké.
Druhú ruku som si obmotala okolo jeho pásu a snažila sa ho ako tak udržať.
,,Je mi dobre," zašomral.
,,To vidím," povedala som zadychčane.
Už len tri kroky a budeme pri jeho izbe, povzbudzovala som sa.

Stlačila som kľúčku a potiahla dvere k sebe, ale neotvorili sa. Skúsila som to druhýkrát aj tretíkrát.
,,Zamykám si ju," povedal mi Collin až nebezpečne blízko ucha.
Chcela som sa ho opýtať, že čo má v tej izbe také vzácne, že si ju zamyká, ale v tej chvíli mi to bolo jedno. Jediné čo som chcela, bolo ho uložiť do postele.
,,Tak kde máš kľúč?" spýtala som sa.
,,Vo vrecku," povedal zamyslene a jednou rukou unavene šmátral vo vrecku. Myslela som, že ma porazí. Konečne vytiahol kovový kľúč a ja som mu ho ihneď vychmatla z prstov. Dvere som odomkla a domotala sa s ním k posteli. Posadila som ho na posteľ a pribehla naspäť k dverám, aby som ich zatvorila.

,,Povieš mi čo si si vzal?"
,,Ja som si nič nevzal," povedal nervózne a stále sedel na posteli.
,,Cítim sa úžasne."
,,Vyspi sa Collin," otočila som sa na odchod.
,,Nechcem spať."
,,Tak nespi."
,,Veď nebudem."

Nachvíľu som sa cítila ako keď sme mali mali šesť a obaja sme sa naťahovali. Doteraz som si pamätala ako mi hovoril, že preto lebo som od neho mladšia mala by som byť jeho slúžka.
Collin bol...svojské dieťa a nezmenilo sa to. Nezmenil sa a nikdy sa nezmení. Pohľadom som ho ešte skontrolovala a už už chcela odísť.
,,Neodchádzaj," povedal prosebne.

Chcem Vám hlavne popriať pekný oneskorený Valentín. <333 Veľmi som Vám chcela vydať kapitolu, ale mala som napísanú, len polovicu a chcem písať už len dlhšie kapitoly. Ľubim Vás. Dúfam že sa vám kapitola páčila. Mala som veľa nápadov ako by táto kapitola mohla vyzerať...ale už keď som to mala napísané nechcela som to meniť.