𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 71.

Eleanor

Posledné teplé lúče slnka zasvietili do kuchyne. Milovala som letné večery. Popíjala som bylinkový čaj a bolo mi strašne ľúto, že som si nemohla dať kávu, Bola som strašne unavená, keďže za posledné dva týždne som sa vôbec nevyspala. Nechcela som ani vedieť aké to bude s mojim spánkom po pôrode.

Moje dieťa sa začalo hýbať a začal to robiť takmer každých desať minút. Stihla som už prečítať veľa článkov o pôrode, materstve a deťoch. A väčšina ma len vystrašili. Tehotenskú tašku som už mala zbalenú, aj keď som mala rodiť až o mesiac, čiže na začiatku septembra.

Čas doma mi ubehol neuveriteľne rýchlo. Stále som mala pocit, že som akurát prišla.
Dni som trávila čítaním časopisov, nakupovaním a skladaním nábytku alebo volaním s Allison alebo Lucasom. Fei sa mi odvtedy, čo som odišla k rodičom neozvala. Nevedela som prečo. Fotky na instagram pridávala  pravidelne, ale na
moje správy nereagovala.

Teplota vonku sa zvýšila a ja som začala čas tráviť na kúpalisku. Celé dni som sa váľala na slnku, v tieni alebo vo vode. Objavila som za mestom malé kúpalisko, ktoré malo len dva bazény. Takmer nikto tam nebol a vstupné bolo takmer zadarmo. Prvý deň som sa hanbila za svoje vypuklé bruško, ale chodilo tam len pár ľudí, ktorí nevyzerali, že by som ich zaujímala.

V štvrtok som stretla dvadsaťpäťročnú mamičku, ktorá mala ročného syna. Prvýkrát som sa po dlhšej dobe rozprávala s niekým, kto mi čítal myšlienky. Mia bývala hneď vedľa kúpaliska a vraj žila aj so svojim frajerom a mladšou sestrou.

Už dlhšie som dúfala, že si nájdem kamarátku, ktorá by mala dieťa, pretože Allison, Fei a Lucas nerozumeli všetkému a pochybovala som, že by mi vedeli poradiť aká značka autosedačky je najlepšia. Preto mi Mia ako keby spadla z neba.

,,Divila by si sa koľko mužov má záujem aj o slobodné mamičky," podoprela si rukou bradu a úprimne som jej závidela jej kávu. Jej dom bol jednoposchodový s krásnou terasou aj záhradou. Sedeli sme v kuchyni a svetlo zvonku na nás presne svietilo.
,,Tak to by som pomaly mala začať hľadať."

Jediné, čo Mia ohľadom Collina vedela bolo, že o nás otec môjho dieťaťa nejavil záujem. ,,Poznám veľa slobodných a zodpovedných mužov. Môžem ti dať kontakty," usmiala sa na mňa a čakala na odpoveď. ,,Pochybujem, že po pôrode budem mať energiu randiť."
,,Ale aj tak, keď už budeš mať energiu ver, že nemusíš zostať sama. Si veľmi krásna. Máš krivky, tmavé obočie, blonďavé vlasy El ty si typ každého. Myslím si, že na zemi určite kráča muž, ktorý by chcel teba aj tvojho syna."
Na perách som mala úsmev, kusla som si do jazyka a odpila z čaju. Tón akým mi povedala, že som krásna mi len pripomenul Harrisa.

Nechcela som zatiaľ ani len myslieť na mužov. Chcela som, aby sme zatiaľ boli len ja a moje dieťa. Len pred týždňom som premýšľala nad priezviskom a došlo mi, že moje dieťa sa nebude volať Harris. Nemohla som predsa tak pomenovať svojho syna. Bolo by to asi nevhodné a Collin o to ani nestál. Vedela som, že ho ani nenapíšem do rodného listu, aj keď mi to trhalo srdce. Nemohla som to urobiť.

Naposledy sme sa videli, keď môj otec s Gabrielom chceli pred týždňom grilovať. Tie dve hodiny na mňa len Collin čumel, divne mu mykalo končatinami a pýtal sa ma divné otázky. Dobrovoľne sa mi neozval.

,,Máte s tvojím mužom ešte sex?" chcela som zmeniť tému.
,,Raz za mesiac alebo vtedy, keď malého stráži moja sestra. Ako je na tom tvoj sexuálny život?"
,,Naposledy čo som s niekým spala sa mi stalo toto," ukázala som na svoje brucho.
,,Nechceš mi pomôcť vymyslieť preňho meno?" opýtala som sa. Bol najvyšší čas niečo konečne vymyslieť. Chcela som ho už konečne nejak volať.
,,Ja keď som bola tehotná uvažovala som nad Dominikom?"
,,Nie. To nie. Necítim, že by to bol Dominik."
,,Tak skúsime niečo nájsť na nete?"
Prikývla som a v hlave som si vymenovávala všetky mená, nad ktorými som zatiaľ uvažovala. Všetky sa mi zdali zrazu otrasné.

Nakukla som na Miin displej a očami som behala po zozname mien.
,,Páči sa mi Christian," povedala som, ale Miin výraz ma to donútil prehodnotiť.
,,Asi chcem skôr niečo krátke." 
Niekto vošiel do domu, ale my s Miou sme to ignorovali a ďalej prechádzali chlapčenské mená z celého sveta.

Do kuchyne prišlo dievča. Nepozdravilo sa. Predpokladala som, že to bude Miina sestra. Mala vyžehlené tmavočervené vlasy a celá bola oblečená v čiernom. Jej tvár mi prišla známa, ale ani za svet som si nevedela spomenúť, kde som ju videla.
,,Lily, povedz nejaké meno s tromi písmenkami." Lily. To, že Mia povedala jej meno mi nepomohlo zistiť odkiaľ ju poznám. ,,Čo ja viem? Seb? Načo to chceš?" jej hlas preskakoval. Do pohára si naliala džús z chladničky a vyzerala vyčerpane ako keby bola celý letný deň na nohách. ,,Vymýšľame meno," vyhŕkla Mia. Lily sa k nám otočila. Pozrela sa na mňa, ale ja som jej neprišla vôbec povedomá, pretože sa na mňa pozerala úplne normálne. Dlho s nami čas nestrávila. Hneď ako si vzala tyčinky odišla aj s  pohárom v ruke do izby.

,,Seb sa mi páči," vyhlásila som.
Mohol by sa volať proste Seb. Mohla by som ho volať aj Sebbie. ,,Vlastne mi príde preňho dokonalé," rozžiarila som sa.