𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 55.

Eleanor

,,V čom budeš spať?"
,,V trenkách alebo sa ani s nimi nebude zaťažovať," objal ma okolo pása a stiahol ma aj so sebou na gauč. Pod našou váhou vydal čudný škrípavý zvuk.
,,Zlomíme ten gauč," vykríkla som. Z jeho tela som sa presunula nabok a pozerala sa mu do očí. ,,Akú si myslíš, že máš farbu oči?"
,,Čo ja viem...hnedú?"
,,Máš ich hnedozelené," pomaly som sa k nemu priblížila a dala som mu pusu na pery, ale po sekunde som sa odtiahla.

Prstami som mu prechádzala po nahej hrudi a vedela som, čo sa chystám urobiť a že ak to urobím, tak ma potom zabije. Prešla som mu po rebrách a pohyb, ktorý som začala robiť sa nedal inak nazvať než šteklením. Myklo ho a striaslo. Zachrípnuto sa zachechtal a ruky si pritisol k telu, tak aby som sa nedostala k jeho podpazušiu. Jeho smiech bol stále hlasnejší a moje srdce pri tom zvuku bilo stále intenzívnejšie. Bol chytľavý a obzvlášť, keď som vedela, že takýto záchvat mu spôsobujú len dotyky. Jeho brucho sa chvelo a on povolil ruky. Využila som to a okamžite som ho šteklila v podpazuší. Preboha, on mal dokonalejšie oholené pazuchy ako ja. Jeho smiech bol ešte viac hlasnejší. ,,Prestaň," prikázal mi zadýchane. Jemne kopal nohami, ale mňa to neovplyvnilo, keďže som sedela na jeho bruchu. ,,Si taký zlatý," nachvíľu som pohyby zjemnila. ,,Nie som zlatý," povedal s hraním rozčúlením. ,,Páči sa ti to."
,,Nepáči," povedal. Prestala som.
,,Prečo si prestala?"
Zasmiala som sa: ,,Vidíš."

,,Ty si holíš pazuchy?"
,,Áno. Nie som Lucas a pot sa potom...Ja sa ti spovedať nemusím."
,,Ja to chápem. Tiež sa holím."

Zišla som z neho dole a ľahla si zase vedľa neho. Ležala som na chrbte a pozerala sa na strop rovnako ako Collin.
,,S žiadnym  dievčaťom som netravil ešte tak veľa času ako s tebou. Vždy som si od Jessicy musel oddýchnuť, ale od teba si oddýchnuť nechcem," zamýšľal sa nahlas. ,,Teraz je to takto dobre a chcem si ťa užiť kým ťa nebudem mať dosť."
,,Ty si myslíš že ma budeš mať...dosť?"
,,Časom určite, ver, že aj ty mňa."
,,Takže pre teba je to len nachvíľu?" posadila som sa.
,,Neviem či nachvíľu, ale na takú dobu dokým budem chcieť. Sama si chcela, aby som ti povedal, keď ma prestaneš baviť."
,,Áno, ale ale-" nemala som slov, pretože tie jeho ma boleli.
,,Nemôžeš hovoriť, že ma miluješ ak so mnou nechceš byť dlhšie ako týždeň," pokračoval som a môj hlas bol neistý a triasol sa.

Predstava, že by ma už nechcel, že by sa toto o týždeň skončilo ma príšerne bolela. ,,Nepovedal som, že týždeň," posadil sa.
,,Chceš vôbec o mne povedať rodičom?"
,,Nie," povedal pohotovo.
,,Prečo?"
,,Lebo nemožem. Kebyže si niekto iný..."
,,Ale nie som a nie som nejaký kus hliny. Nemôžeš  ma meniť a zaobchádzať so mnou ako si zmyslíš."
,,Ja ťa nechcem meniť, ale nechápem načo by som to mal povedať mame, keď viem, že to nie je nadlho."

Nevidela som zmysel ovládať svoje slzy, a tak som ich nechala tak. ,,Ty ma ani nechceš nadlho," povedala som cez plač.
,,Ja mám pocit, že si len vymýšľaš a chceš ma len na sex."
,,Na sex môžem mať kohokoľvek. Takže ver mi, že o to nejde."
,,Áno jasné. Ty možeš mať kohokoľvek, ale ja nie," vstala som z gauča. Collin tiež vstal a vzal si svoje trenky. ,,Bola som taká krava, keď som si myslela, že toto môže fungovať."
,,Očividne nemôže," precedil cez zuby. Bol už oblečený v tom, čo prišiel a ja som si to ani neuvedomila.  Utrela som si slané kvapky z líc: ,,Kam ideš?"
,,Domov."

,,Teraz nemôžeš ísť domov," vstala som ho chcela ho chytiť za predlaktie, aby som ho zastavila. Collin sa prudko odomňa odtiahol a ľavú ruku vystrel do vzduchu. Zavrela som oči a prudko sa zatackala dozadu. Bol to len reflex. Nič sa nestalo, ale zľakla som sa.

Keď som otvorila oči Collin na mňa len pozeral. V jeho očiach sa niečo zlomilo.
,,Ty si myslíš, že by som ťa udrel? Naozaj ma považuješ za také monštrum?"
,,Ja...Collin," hľadala som slová žiadne som však nenašla. Len prikývol, otvoril dvere a tresol nimi.

Ľahla som si na roztiahnuty gauč, na ktorom som mala spať s Collinom. Zažili sme tak veľa hádok, ale po tejto som sa cítila najhorší. V hrudi ma pálilo a mala som pocit, že moje srdce postupne vykrváca až dokým z neho nezostane ani kvapka krvi. Nedokázala som zaspať a stále som sa premiestňoval z obývačky do svojej izby a naspäť. Ovládala som chuť mu napísať. Všetko mi bolo hrozne ľúto, ale jediné, čo som urobila bolo, že som ležala a pozerala na strop.

Wellllll <3 Som rada že som toto napísala cez matiku. Cez víkend vám vydám  určite aspoň jednu kapitolu. Love u 💗