𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 41.

Eleanor

Dovybaľovala som všetok nákup a opatrne zdvihla svoj mobil, bála som sa, že som ho tresla tak silno o linku, že sa rozbil. Môj mobil prežil toho už naozaj veľa. Takže som dúfala, že aj teraz bude v poriadku.

Doriti. Nie! Nie. Cez celý displej sa tiahli dve tenké čiary. Nemala som ochranné sklo, pretože ma to iritovali a vždy som ho po malých kúskoch dávala dole až kým som ho úplne neodlepila.
Snažila som sa myslieť pozitívne, mohlo to byť o mnoho horšie. Môj mobil fungoval, a to bolo dôležité. Prezerala som si ho zo všetkých strán. V tom začal znovu zvoniť a mne takmer spadol na zem, ale zvládla som ho udržať. Naštvalo ma, ale aj potešilo, keď som na ňom videla zase jeho meno. Pár sekúnd som počkala, aby nebolo divné, že som mu hneď zdvihla.

Stlačila som zelené tlačídko.
,,Pozri sa na okno."
,,Preboha," povzdychla som si. Na jednom z okien v obývačke spojenej s kuchyňou bolo niečo žlté. Pribehla som bližšie k oknu. Otvorila som okno a pozrela sa dole. Bola to dosť veľká výška. Štyri poschodia.
,,Preskočilo ti?" vykríkla som a môj hlas sa ozýval medzi bytovkami.
,,Trafil som to na siedmy pokus!" zakričal zdola Collin. Očami som behala medzi Collinom a špinavým oknom. Vajíčko. Ježiši on mi vážne hádzal do okna vajcia. Rýchlo som okno zatvorila. Obula si šľapky a uháňala po schodoch dole.
Výťah sme v bytovke mali, ale prerábali ho už niekoľko dní. Zadýchana som vybehla a agresívne kráčala ku Collinovi.

Collin ma chytil za hlavu a pobozkal ma. Nečakala som to. Bolo to krátke a spontánne, ale zároveň úžasne. Po chvíle sa odtiahol a pozrel sa hore na moje okno.

,,Načisto ti jebe? Koľko máš rokov?" opýtala som sa ho a sledovala jeho tvár.
,,Chcel som koláč," usmial sa, ,,ale vajcia sa hádžu lepšie."
,,Umyješ to," zamračila som sa.
,,Nemám s tým problém, ale vieš prečo som doma nikdy neupravoval?" Pretože si príliš "bohatý" na to, aby si to robil?
,,Pretože to neviem," dopovedal. ,,Ty toho veľa nevieš."
,,Viem toho viacej ako si myslíš, ale neviem robiť veci, z ktorých nič nemám alebo ma nebavia."
,,Jasné."

On tu prišiel autom? Zazrela som auto a vystrašene sa naňho pozrela.
,,Ty si si takto sadol za volant?"
,,Ako takto? Som v pohode."
,,Nie, nie si!"
,,Musíš uznať, že som fakt dobrý, že som trafil tvoje okno. Ale ty si stará a hluchá takže som ti musel zavolať."
,,Pokazila som ti romantický chvíľku?" Niečo nezrozumiteľne zamumlal, ale netrápilo ma, že som mu nerozumela.

Až teraz som pocítila aká je vonku zima. Doteraz som nevnímala, že je vonku desať stupňov a ja som mala na sebe len tenký sivý sveter a šľapky.
,,Poď hore," povedala som akoby ma to strašne obťažovalo. No ja som bola viac než šťastná, že ide prišiel, že bol so mnou.

Kráčali sme po schodisku, ale Collin sa po každom desiatom schôdze zťažoval.
,,Nemáš náhodou kondičku hokejistu?"
,,Svoju kondičku som si vybudoval na niečom úplne inom. A predtým ako som prišiel za tebou, tak som sa poriadne zapotil." Nechcem to vedieť. Pre svoje dobro, nechcem vedieť čím sa zapotil.

Zabuchla som za ním dvere a bola som tak blízko pri jeho tele, že som počula jeho dýchanie a aj ho cítila.
,,Prestáva sa mi to páčiť."
,,Ešte sme ani len nezačali. Mimochodom dnes Timothej flirtoval s nejakým dievčaťom, čo bolo v dome."
,,Žaluješ?" Teraz som nemyslela na Timotheja. Nešlo tu oňho.
,,Dá sa to tak povedať," naklonil sa.
Vrhol sa na moje pery vášnivo ako keby sa potrebovali a nemohli by bez seba už vydržať.

Pomaly sme išli k mojej izbe a pritom sme sa stále od seba neodtrhli. Nevedela som ako sa volá ten pocit, aký som cítila, ale bol veľmi silný. Tuším, že Collin to pomenoval túžbou, ale ja som si nemyslela, že to bola túžba.
Pritlačila som ho, tak aby si sadol na posteľ a hneď som si sadla naňho. Stihol mi vyzliecť tričko skôr ako som si to uvedomila.

Ah ľúbim vás...Veľmi som chcela napísať kapitolu ešte dnes. Ja keď trochu neskoro, ale stále je piatok. Až tak vekmi nie som sebavedomá (Lebo improvizujem v tejto časti príbehu) 😮‍💨No dosť ich shipujem!