𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 66.

Eleanor

Po sviatkoch som sa vrátila domov k Allison. Collin zostal u rodičov a od mami som počula, že vraj tam mal ostať až dokonca leta. Allison mala byť už doma a ja som bola u doktorky na interupcií, teda tak som to povedala Allison.

Odomkla som dvere a vošla dnu stále s človek v mojom bruchu.
,,Aké to bolo?" spýtala sa Allison z kuchyne. Nemala som chuť na tú otázku odpovedať. Proste som to nezvládla. Nezvládla som ísť na potrat. Moji rodičia o dieťati ešte nevedeli a Lucas na mňa dookola zjapal, že nemám nič robiť ak si nie som istá. Bolo mi jasné, že on chcel, aby som si ho nechala a Allison zase naopak. No toto nebolo na nich. Išlo len o moje rozhodnutie a ja som to urobiť nemohla. Nejakým spôsobom som sa na to dieťa naviazala, keď som nemala Collina.

,,Ja to nemožem urobiť. Nedokážem to," povedala som kľudne a prišla za ňou do kuchyne. ,,Veď si tam šla taká odhodlaná. Hovorila som ti, že som mala ísť s tebou."
,,Nie. Ja...mám pocit akoby som šla zabiť poslednú Collinovu časť." Allison pýtavo nadvihla obočie. Predbehla som ju, aby mi nič na to nepovedala: ,,Rozhodla som sa už."
,,Budeš bývať stále tu?"
,,Ja neviem!" vykríkla som. ,,Niečo musím vymyslieť," dodala som tichšie.
,,Povieš Collinovi, že tam nejdeš?" S Collinom som od nášho stretnutia pred Vianocami nerozprávala. Povedala som mu, že pôjdem na potrat a chcela som ho zatiaľ aj v tom nechať.
,,Nie. Nič by sa nezmenilo." Jasne mi povedal, že ho do toho nemám zaťažovať.

Podišla som ku gauču a zapla telku.
,,My si poradíme," povedala som odhodlane.
,,Viem, že to zvládneš. Ja by som to nezvládla."

Sadla som si na gauč a pozerala sa na obrazovku. Ja sa o seba aj o to dieťa postarám. Nevedela som presne čo budeme robiť, ale postarám sa oňho.
,,Poviem to zajtra mame."
Allison si prisadla ku mne na gauč a zapozerala sa na moje brucho.
,,Možno si to dieťa nechávam, pretože dúfam, že ak ma nebude milovať už Collin, tak ma bude milovať aspoň nejaká jeho časť." Cítila som Allisonin ľútostivý pohľad.

,,Vieš už aké meno tomu dáš?"
Začala som nad tým premýšľať už odo dňa kedy som sa dozvedela, že čakám dieťa.
,,Cole."
,,Originálne," zašepkala. ,,Páči sa mi!" zasmiala som sa. ,,A určite to nesúvisí s jeho biologickým otcom?"
,,Nie...Možno trochu. Ale ja neviem. Budem ešte nad menami premýšľať."
,,A dievča?" Netušila som aké by bolo pekné meno pre dievča. Zamyslene som sa pozrela na telku, kde hrali Priatelia.
,,Pheobe," povedala som meno postavy, ktorá sa na obrazovke práve zjavila. Nebolo to škaredé meno, ale Allison sa zatvárila ako keby bolo.
,,Ešte to preberieme. Veď máme čas na vymyslenie dokonalého mena," povedala som.

Zvýšila som zvuk na telke. Seriál Priatelia ma veľmi nebavil. Keď som bola malá milovala som to, ale teraz ma to akosi omrzelo.

,,Odchádzam do Anglicka v júni."
Vystrela som sa a plne spozornela.
,,Ako odchádzaš?"
,,Na pol roka odchádzam do Londýna kvôli práci."
,,Predáš byt?"
,,Nie v decembri sa vrátim. Mohla by si tu zostať a aby si to zvládla utiahnuť, tak by si si mohla nájsť spolubývajúcu," povedala. ,,Teda, ak by si tu chcela bývať. To, že odchádzam neznamená, že ty tu nemôžeš zostať."
,,Do konca mesiaca vymyslím, čo budeme robiť ďalej. Ale pochybujem, že si nájdem spolubývajúcu, ktorá by pretrpela novorodenca a mňa."
,,Myslela som, že by si chcela niekoho koho poznáš. Napríklad to dievča, čo býva samé v tom byte." Fei.
,,Neviem," vzdychla som si. ,,Potrebujem si toho v živote teraz veľa usporiadať."
,,Ty niečo vymyslíš ako vždy."

Usmiala som sa a pozrela sa na jej oblečenie. ,,Niekde sa chystáš?" narovnala som sa. ,,Idem len vonku," zažmurkala na mňa umelými mihalnicami. V ušiach mala strieborné náušnice a na perách lesk. Ako bolo možné, že som si všimla to ako vyzerá až teraz? ,,S kým?"
,,S niekým."
,,Ako sa volá?"
,,Lucas," povedala s maximálnym pokojom. ,,Ty ideš von s Lucasom? Collinovym Lucasom?" Allison len mlčky slabo prikývla? Asi som bola tak zaneprázdnená sebou, že som si absolutne nič nevšimla.
,,Kedy sa z vás dvoch stali kamaráti?"
,,Nie sme kamaráti, ale niečo sa pred pár dňami stalo a...To je jedno."

Jeden kútik úst sa mi nadvihol: ,,Niečo?"
,,Eleanor! Prestaň!"
,,Mám sa spýtať Lucasa? Ten mi to určite rád povie."
Spod dlhých mihalníc na mňa zazrela: ,,Lucas je imbecil a to, že sa s ním idem na pol hodinu stretnúť nič nemení."
,,Jasné."
,,Chcem zostať single. Nikoho nepotrebujem a už vôbec nie niekoho ako
je Lucas."
,,Takže medzi vami nie je žiadna príťažlivosť?" zaškerila som sa.
,,Končím! Odchádzam. Správaš sa ako pubertiačka. Odvtedy čo si tehotná máš len dve nálady," otočila sa na päte vzala kabelku a išla sa obliecť na chodbu.
,,Ja sa to spýtam Lucasa!" zakričala som z obývačky. Keď mi Allison nepovie, čo sa deje tak to zistím od Lucasa, pretože toto ma pekelne zaujímalo.

Lucas potreboval niekoho, kto by ho trochu skrotil a Allison naopak potrebovala niekoho, kto by ju rozptílil.

,,Nemala by si byť rada, že sa bavíme? Veď budeme krstní rodičia, tak by sme sa mali znášať."
,,Mhm len, aby som si to nerozmyslela. Nechcem, aby moje dieťa vychovávala tajnostkárka," povedala som so smiechom v hlase. Allison si odfrkla a zabuchla za sebou dvere.

Nevedela som si predstaviť byť bez nej. Ani som si nechcela predstaviť. Allison pre mňa znamenala neuveriteľne veľa. Viac než akákoľvek iná kamarátka. Bolo by divné bývať pol roka bez nej v tomto byte a ešte k tomu s niekým iným.