𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 48.

Collin

V našom dome bol stále rovnaký počet ľudí. Všetci sa nachádzali presne na rovnakom mieste ako keď som odchádzal.

Prisadol som si k ostatným na gauč. Nie, vlastne som vyhodil z neho Jeremyho, aby som nemusel sedieť na zemi. Nič mi nepovedal, len sa zdvihol a sadol si na zem. Možno videl na mojej tvári, že naozaj nemám náladu.

Nemal som náladu na nič. A už vôbec nie rozoberať s Eleanor či s ňou chcem len trtkať alebo nie. Sám som to nevedel. Páčila by sa mi predstava mať ju sám pre seba, ale odmietal som jej to povedať prvý. Bál som sa, že by som povedal niečo čo by som nemal, a tak som odišiel. 

Vedľa mna sedela Meave, Tomova naozaj krásna frajerka. Ešte v lete som sa jej pokúšal dostať do nohavičiek, ale zistil som, že je to márne. Ona patrila len Tomovi, ktorý vyzeral doslovne ako disney Herkules. To mi raz povedal Lucas, vlastne mi povedal celý zoznam, kto sa na koho z podobá.

Výhľad na telku mi zatienila veľká postava stojaca predomnou. Už len vďaka jeho starým teplákom a mikine s ošupaním nadpisom mi bolo jasné, kto ma zase otravuje.
,,Meave, zlatko posuň sa," ukázal jej gestom, aby sa viac posunula k svojmu frajerovi.

Aby sa Lucas zmestil vedľa mňa, tak si musela sadnúť zase na svojho frajera, ale nevyzerala, že by jej to vadilo.
,,Pofúkala ti rany?" spýtal sa a čo najbližšie sa natlačil vedľa mňa.
Odmlčal som sa a nemal som mu v pláne na jeho podjebovačné otázky odpovedať.
,,Nevyzeráš veľmi uspokojene."
,,Zdám sa ti uspokojený?"
,,No veď nie," poškrabal sa na zátylku. ,,Čo sa tam stalo?" spýtal sa.
,,Uverila mi," zamrmlal som. Teda vyzerala tak, že mi verí a videl som v jej očiach to veľké sklamanie z Timotheja. Ale mňa to naozaj tešilo.
,,To je dobré, nie?"
,,Hm." Áno je to viac než dobré.

,,Máš ju radšej ako Timothej?"
,,Čo?" tá otázka ma zaskočila.
,,Či ju miluješ viac ako Tim."
,,Timothej ju nemiluje a nemiloval,"vyštekol som naňho, ale oľutoval som to, pretože Meave sa na nás zvedavo pozrela, ale po chvíľke sa zase začala rozprávať s Tomom. 
,,A ty áno?"
,,Nemusíš mi robiť psychiatra. Nepotrebujem to."

,,Čo ty?" opýtal som sa.
,,Nič nové. Vieš, že ja nie som na také veci."
,,A ja som na také veci? zamračil som sa. ,,Hh, nie a dosť ma to prekvapuje, ale prajem ti to. Chcem, aby si bol zadaný aspoň tie dievčatá, čo ťa tak rady obťažujú prenecháš mne."
,,Zadaný?" skrčil som nos. Preboha. Ani som nepomyslel na to, že by som bol zadaný. Bral som to inak. Slovo zadaný sa mi nepáčilo. Chcel som Eleanor, ale nechcel som byť kurva zadaný.

,,Uprac si v hlave Collin," povedal uvoľnene.
,,Ja v nej mám upratané," snažil som sa zachovať pokoj.
,,Miluješ ju?" Nie. Neviem. Všetko čo cítim prichádza tak rýchlo. A mne sa nepáči, že sa mi páči predstava byť s Eleanor. Keď som sa rozišiel s Jessicou nechcel som s nikým nič viac mať. Nič vážnejšie.
,,Ako to mám vedieť?"
,,Nie som psychiater. Neviem ti identifikovať lásku. Skús si vygoogliť nejaké citáty možno ti to napovie."
Naklonil som sa k nemu bližšie: ,,Ja ju nechcem chcieť. Nebavme sa už o tom."
,,Fajn. Teraz nebudeme mať dlhšiu dobu zápasy. Takžeee určite sa nechceš doraziť?"
,,Zajtra si ma určite tréner zavolá, takže neviem."
,,Prečistilo by ti to myšlienky," pousmial sa. ,,Čo presne máš?" nadvihol som obočie.
,,Kox a rum."
,,Fuj, ty piješ rum?" Neznášal som rum. Niečo na ňom bolo z čoho sa mi chcelo vždy len zvracať.
,,Pijem to, čo zostane, takže sa musím uskromniť."
Vedel som, že ak si s Lucasom teraz niečo šnupnem, tak to tréner na mne uvidí. Ale bolo mi to jedno, pretože som dúfal, že mi to pomôže. Že mi to vymaže problémy.

Lucas nebol žiaden feťák. Vedel to kontrolovať. Pár dni v mesiaci si niečo dal a potom dlho nič.
Zakaždým, keď som sa Lucasa opýtal odkiaľ má drogy a či sa nebojí, že ho niekto chytí mi len povedal, že sú to jeho zdroje, ktoré nikdy nezradí.

Lucas sa postavil prvý a ja som šiel hneď za ním. Nikto si nás nevšímal a v tú chvíľu nám to aj vyhovovalo.
Vošli sme do jeho izby, ktorá bola na druhom poschodí hneď oproti schodisku. Lucas prešiel ku komode, v ktorej mal spodné prádlo a vytiahol malý sáčok s bielym práškom. Zamával mi ním a spolu sme išli do mojej izby, len preto, aby sme sa v nej mohli zamknúť, pretože Lucasova izba sa zamknúť nedala.

Lucas vysypal kokain a svojím občianským začal vytvárať úzke pásiky.
Na stole som mal hodený diár. Vytrhol som jednu stranu a zroloval ju do malej slamky. Lucas sa na mňa, len zvláštne pozrel, ale nepovedal nič. Trochu som sa bál. Nikdy by som to nikomu nepovedal, že som sa bál jeblého prášku.

Chcel som zabudnúť na to, ako veľmi som nasral otca na celú hádku s ním a na to, že môžem na medicínu zabudnúť.
Aj na to, že ma tréner zajtra ráno na tréningu zabije za tú bitku. A hlavne na Eleanor, ktorej krivky sa mi vryli do pamäte a to spôsobovalo, že som ich chcel viac. Lepšie povedané celá Eleanor sa mi vryla do srdca.

Tenkú papierovú paličku som si vopchal do nosa. Sklonil som sa a nadýchol sa prášku. Potiahol som nosom a hneď si ho zapchal. Tak som to zopakoval ešte do druhej nosnej dierky a možno aj viackrát.
Moje myšlienky a problémy sa postupne rozplynuli a nachvíľu išli ďalej odomňa. Vedel som, že sa vrátia, ale aspoň nachvíľu som mohol mať od všetkého pokoj.

🥱Je jedna hodina ráno. Takže v podstate túto kapitolu vydávam už v sobotu. Prepáčte mám toho trochu veľa. Dúfam že sa vám kapitola páči <3 Chcela som niečo vydať, aj keď som trochu posledné dni prepracovaná ( ani nie školou skôr pocitmi). Tak ak toto niekto čítate a ešte nespíte tak dobrú noc a ak už je ráno tak dobré ráno 💗💗 Ľubim vás a ďakujem vám za všetko, čo pre mna robíte.