𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 15.

Eleanor

,,Nie, každý," protirečila som mu.
Zamyslel sa a pozrel sa na dvere od prednášacej sály. ,,Collin?" oslovila som ho. Mala som pocit, že je mimo a že ma na chvíľu prestal vnímať.
,,Hm?" tvár sa mu uvoľnila.
Chodba sa už zapĺňala ľudmi, ktorí vchádzali do učebne.
,,Už nebudeš brať tie tabletky však?"
Sklonil sa viac k mojej tvári a o krok sa ku mne priblížil. ,,Už to nikdy nespomenieš pred nikým. Rozumieš?" povedal tichým tónom. Z jeho šepotu sa mi na tele objavili zimomriavky.

,,Komu by som to už len hovorila?" skrčila som obočie. Nedôverčivo si ma premeral.
,,Zdôveril si sa mi a ja to nepoviem," povedala som pokojne.
,,Bola to najhlúpejšie vec akú som mohol urobiť," povedal si skôr pre seba.
,,No táák urobil si aj tisíckrát hlúpejšie a horšie veci." Nepáčilo sa mi, že zo mňa robil niečo čo som nebola. Aj keď to bol Collin nevyužila by som jeho slabinu.
,,Dobre vieš, že zápasy vyhráš aj bez anabolík."

,,Ja viem, len otec mi zaplatil aj súkromné tréningy u Ebrona. To je jedno. Hlavne mlč," povedal už menej podráždene. Odtiahol sa odo mňa a chystal sa odísť. Schmatla som ho za predlaktie, aby neodišiel. Spozornel a v tú chvíľu mi došlo, že Collin viac reaguje na dotyky ako na slová.

Vytrhol si ruku z môjho zovretia.
,,Pôjdem s tebou," povedala som stále neistá či je dobré ísť domov. Moja mama bola hrdá a vedela som, že by zostala urazená do Vianoc keby som domov neprišla. A Collin aj keď to bol Collin ma mohol odviesť bez toho, aby som míňala peniaze. ,,Nepoviem nič o tých steroidoch, ale ty nehovor svojej ani mojej mame, že prídem. Ešte nie." 

Bez slova odišiel.
Sadla som si na posledné sedadlo vzadu. Čakala ma prednáška s profesorkou, ktorá bola slepá vôbec si nevšímala čo robia študenti na jej hodinách a myslím, že jej to bolo aj jedno. Aj tak jej prednášky boli doslovne nudné a aj keď som sa snažila, aby ma prednáška zaujala, nepodarilo sa mi to.

Na mobile som si pozerala staré bicykle na bazáre. Na nový som si nemohla dovoliť míňať peniaze, ale starý lacný bicykel by mi pomohol. Aj keď veľa vysokoškolákov už malo auto. Ja nie a ani som ho momentálne nechcela.

Napísala som trom ľudom, ktorí mali na predaj pekný bicykel.
Mobil som po pár minútach vypla a premýšľala ako veľmi sa budem nenávidieť keď prídem domov a na maminej tvári uvidím ten jej výťazný úškrn, ktorý by som jej z tváre najradšej zoškrabala.
Každý človek mi pripomínal nejaké zviera a moja mama mi pripomínala páva. Dokonca sa aj tvárila ako namyslený víťaz. V tom mi pripomínala Collina.

Aj keď ma niekedy moja mama dokázala naštvať stále to bola moja mama a neskutočne som ju milovala.
I tak som nechcela robiť chyby ako ona a dúfala som, že jedného dňa budem lepšia mama. Vycítila by som keby dieťa mojej najlepšej kamarátky ubližuje mojej dcére.

Toľkokrát som jej naznačovala aký Collin je, že nechcem tráviť čas u Harrisovcov. Pred siedmimi rokmi keď som Collina a Olivera mala plné zuby a vyliala som na nich polievku, tak som rozpútala peklo na zemi. Jessica v ten deň chýbala.

Collin a Oliver mi nasledujúci mesiac robili veci, ktoré by mi nenapadli ani v najhoršom sne. Na konci školského roku ma chceli rodičia spolu s ich najlepšími kamarátmi a ich synom vziať na chatu. Dostala som histerický záchvať a kričala, že nikam nechcem ísť.
Veľmi som chcela, aby sa ma opýtali: Prečo? Čo urobil? Stalo sa niečo? Si v poriadku? Hocičo čo sa rodičia vo filmoch detí pýtali. Na tú chatu som išla a bolo to ešte horšie ako som si myslela. Bola som hrdá, že som vyrástla a dokázala aspoň sa už Harrisa nebáť.

Síce kratšia, ale aj tak kapitola <3 Ďalšia bude určite dlhšia.