𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 32.

Eleanor

Bol tu pondelok, a to znamenalo dve veci. Prvá, že ma čakala škola a druhá, že sa mala vrátiť Fei z Hongkongu. Vlastne z ani jednej som nebola nadšená. S Fei ma čakala hneď prvá prednáška, a to čo som k nej cítila nebol hnev bolo to skôr sklamanie. Alee...nerozumela som prečo som bola sklamaná. Veď aj ja som sa s ním bozkávala a ešte k tomu sa mi to páčilo a celú nedeľu som nevedela na nič iné prestať myslieť.

Dokonca ani učiť som sa nedokázala, ani blbé pečenie muffinov mi nepomohlo.
Ešte k tomu vyzerali hrozne.
Neboli vôbec nafúknuté a citrónová poleva, na nich tiež nejak spľasla.
Allison bola celý deň doma rovnako ako ja.
Všimla si keď som chytila aj z pečenia nervy a zavrela sa do izby.

Urobilo mi radosť, že keď som večer z izby vyšla, muffiny tam už neboli.
Aspoň som sa na ten nepodarok nemusela pozerať. A možno ma nenaštvali muffiny, ale to ako ma šlo rozdrapiť z toho ako som myslela len na toho najväčšieho rozmaznaného kokota debilov v celom vesmíre.

Keď som vošla do sály. Fei sedela v predposlednom rade. Kráčala som pomaly a premýšľal nad tým či si mám sadnúť vedľa nej. Nemohla som sa jej vyhýbať ani som nechcela. Zabočila som do predposledného radu a bez pozdravu si prisadla k Fei. Tmavé vlasy mala kratšie ako minule a mne sa zdalo akoby od nášho posledného rozhovoru uplynuli roky. Čakala som, že niečo povie, ale bola ticho.
,,Nenapísala si mi," prehovorila som.
,,Myslela som si, že sa hneváš."
,,Nehnevám. Prečo by som sa mala?"
,,Pozri, Harrisa dobre nepoznám, ale poznám teba. Aj keď nie nejak brutálne dlho, ale ja mám pocit akoby som ťa poznala už...odvždy," povedala a zdalo sa mi, že premýšľa nad ďalšími svojimi slovami. ,,Myslím si, že nemáš v hlave tak jasno ako sa hráš."
,,O čom to hovoríš?"
,,Žiarlila si vtedy?"
,,Čo-nie?!"
,,Pretože ja si myslím, že to bol Collinov cieľ. Došlo mi to až vtedy keď si nás videla. Ja som len chcela, aby si ma všimol môj brat a chcela som ho naštvať, ale nemyslela som na teba."
,,Mne to nevadilo a som si istá, že to Collinov zámer nebol. Jedine ma chcel nasrať, ale ja sa nehnevám." 

Vtedy som sa trochu hnevala, ale teraz už vôbec nie to, že som ich videla bolo pre mňa minulosťou. Vlastne som to ani nechcela riešiť.

Skončili sme tému o Collinovi a viac sme sa o ňom nebavili. Nemala som záujem sa jej chváliť tým, že som sa s ním bozkávala za jeden týždeň dvakrát.

Len keď sme boli na obede som jej povedala o Timothejovi, a to len vďaka tomu, že mi napísal. Inak som naňho úplne zabudla. V krátkej správe ma len pozval dnes večer k nemu domov.
Po polhodine premýšľania som mu napísala, že prídem. Fei moje rozhodnutie podporovala a povedala mi, že ak uvidím jej brata, tak jej mám povedať čo robil, ako vyzeral, ako voňal, s kým bol...Proste všetko. Ja som si svojim rozhodnutím nebola istá. Bála som sa aké to bude teraz medzi mnou a Timom a taktiež malý problém bol, že v hokejovom dome mali byť všetci doma.