𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 50.

Eleanor

,,Nemala by si spochybňovať môj vkus, pretože ak ja poviem, že si krásna, tak si."
Pevne som držala rúčky bicykla a snažila sa potlačiť túžbu ho pobozkať.
,,Dobre vieš, že som si ťa nárokoval už od dňa kedy som ťa videl s Timothejom." Nárokoval? On si ma nárokoval?
,,Ja som myslela, že už na tom videu si..."
,,Tam to začalo," skočil mi do reči.

,,To nebude fungovať," pokračovala som v chôdzi. ,,Chápem," povedal a konečne sa na mňa prestal pozerať. Bolelo ma, že sa jeho nálada, tak rýchlo zmenila.
,,Bože, Collin veď aj ja ťa milujem," vyhŕkla som bezpremýšlania. ,,Ale bojím sa, že pre teba to neznamená, to čo pre mňa."
,,Asi by som mal ísť," pozrel sa za seba.
,,Čo? Nie! Ani náhodou! Nikam nejdeš." Mala som chuť ho chytiť za ruku, aby mi neutiekol.
,,Ja neviem, čo ti mám viac povedať."
,,Nemusíš hovoriť nič. Stačí ak pôjdeš so mnou do reštiky a pretiahneš ma na hajzloch," povedala som a prvých dvadsať sekúnd som bola zmätená či som to povedala nahlas alebo len v mojej hlave. Ale Collinov úsmev, ktorý nebol úplne úsmevom mi napovedal, že som to povedala určite nahlas.

O ulicu ďalej sa nachádzala vegánska reštaurácia, ktorej interiér bol malý, ale útulný. Aj jedlo bolo úžasné, len ceny boli...trochu privysoké.
Započila som a Collin išiel verne po mojom boku.

,,Nehovoril si, že si ma zaslúži niekto lepší ako Timothej?" Vedel som, že niečo v tom zmysle mi hovoril, ale nepamätala som si presne aké slová pritom použil.
,,Áno, tým som myslel seba. Ako inak."

Tak trochu som mala pocit, že sa mi to len zdá, že toto sa v skutočnosti nedeje. Pozrela som sa hore na biele oblaky, ktoré pokrývali celú oblohu. Collin bol v tvári stále jemne červený.
,,Možno tým, že ťa chcel tak ma trochu potlačil."
,,Ja mám pocit, že ťa len to potlačilo, že toto je len tvoj úlet." Môj úlet to nebol.

Nevedela som, ako to bolo možné, ale Collina som...ľubila. No jemu som to nedokázala uveriť, aj keď to povedal prvý.
,,Nie si úlet. Vieš aké bolo divné bývať v meste, kde si ty nebola? A bývať v dome, kde som nemal výhľad do tvojho okna?"
,,Takže som ti chýbala?"
,,Prvý mesiac nie, ale minulý rok v októbri to bolo peklo. Dúfal som, že mi len chýba domov, ale chýbala si mi ty."

V srdci sa mi rozširovalo teplo.
,,Páčila si sa mi omnoho skôr, len môj mozog to nechcel prijať," tváril sa akoby pri tom rozprávaní trpel.
,,Nechceš už sa ísť niekde najesť? Potrebujem, aby si mi zapáchala ústa. Je mi jedno či jedlom alebo jazykom, ale už trepem pičoviny."
Povedal mi asi tie najkrajšie veci, ktoré mi za život povedal. Vlastne si myslím, že to boli najkrajšie veci, ktoré povedal vôbec.

Chcela som sa o tom rozprávať. Chcela som vedieť aké to bolo s Jessicou. Ako sa cítil? Načo myslel? Pretože aj keď urobil veľa zlých vecí, tak ja som ho neodcudzovala. Práveže som vtedy úplne zabudla na našu minulosť. Nezaujímalo ma, že ešte pred nedávnom mi neustále nadával.

,,Už sme tu," oprela som svoj bicykel o značku, ale nezamykala som ho. Aj tak po tejto uličke takmer nikto nechodil a okná na reštaurácii boli veľké, čiže naňho budem vidieť aj znútra.
,,Nechcem nič hovoriť, ale ja mám zakázané držať diéty."
,,To, že si dáš jedno vegánske jedlo z teba vegána nerobí," vyšla som po dvoch schodoch a otvorila dvere.
,,Od koho to máš zakázané?" spýtala som sa. ,,Od trénera. Chce, aby sme teraz pribrali a potom ten tuk premenili na sval." Prikývla som, aj keď som tomu princípu nerozumela.

Sadli sme si na malý drevený stôl vzadu. Vzala som jedálny lístok a behala po ňom očami. V skutočnosti som tie jedlá ani nečítala, lebo som sa nevedela sústrediť. Nevedela som sa sústrediť na absolutne nič. ,,Mal by som splniť tvoje želanie."
,,Aké želanie?" zamračila som sa. Nemusel hovoriť nič stačil mi len jeho poloúsmev a nadvihnuté obočie. A hneď som si spomenula, čo som mu povedala.
,,Bol to blbý nápad. Nemyslela som to vážne," koktala som. Pozrela som sa na uličku, kde boli dvoje dvere, na ktorých boli siluety ženy a muža. Záchody.

Collin

Zase sa skryla za jedálny lístok a tvárila sa, že ho číta. Ja som sa tam ešte nepozrel, ale aj tak by som si to neprečítal a povedal, že chcem to isté, čo El.

Myslel som, že sa mi uľaví, ak za ňou prídem a všetko jej poviem. Ale ja som sa cítil ešte horšie. Dokonca aj noha pod stolom sa mi triasla a nevedel som ju ovládať. Navyše moja nadržanosť môjmu stavu vôbec nepomáhala.

,,Škoda, pretože ja som ti uveril," povedal som a jediné čo sa mi darilo držať na uzde bol môj hlas. Aspoň ten ma nezradil a neznel ako keby som bol zase v puberte.
V živote som sa necítil menej sebavedomo.
Nikdy som sa necítil nesebavedomo.

Pery mala suché a mňa ich lákalo pobozkať, aby už neboli také suché.
,,Počkaj, kým si aspoň objednáme," zašepkala. Okrem nás bol v reštaurácii ešte jeden pár. Dievčenský. Akurát, že tie dievčatá nevyzerali, tak vystresovane a frústrovane ako ja a Eleanor.

Vtom mi došlo, že sa vlastne báť nemusím. Bál som sa odmietnutia, ale to sa nestalo, takže som nemal dôvod stresovať. Bola to len Eleanor. Stále sa pozerala na tmavý list, len natiahla ruku a priplietla si prsty s mojimi.

Jej ruka nebola ani teplá ani studená, proste rovnako teplá ako tá moja. Stlačil som ju za ňu a cítil som sa previnilo za to, čo som urobil a za to, ako som sa cítil. Ale aj tak, ten pocit bol na nezaplatenie.

Aj keď by som mohla teraz knihu ukončiť, tak som vám už od začiatku hovorila, že toto bude dlhy príbeh, čiže sme možno za polovicou ;) ❤️ Takže love u a dúfam že som vás nesklamala a nesklamem. Lebo toho sa trochu bojím. ľubim vás a ďakujem!!!