𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 67.

Eleanor

Zdalo sa mi, že teplé počasie prišlo nejak neskoro. Aj keď bol už jún stále som musela nosiť sveter, aby mi nebola zima. Školu som úplne prerušila dúfajúc, že ju možno keď moje dieťa trochu vyrastie dokončím. Allison pred týždnom odišla do Londýna. Ja som to mesto z neznámeho dôvodu neznášala, ale pre Allison bol ako stvorený.

Náš byt mi pripadal akýsi prázdny. Necítila som sa v ňom sama dobre, preto som teraz sedela v aute na ceste domov. Plánovala som zostať doma u rodičov celé leto a potom sa vrátiť.

Lucas sa ponúkol, že ma odvezie, tak som to využila. Celú cestu som sa ho snažila presvedčiť, že by mal skúsiť ísť navštíviť Collina. Ja som s Collinom vôbec nerozprávala. Chýbal mi. Naozaj mi chýbal. O našom dieťati nevedel.
Dúfala som, že nevie. Rázne som povedala mame, aby to Harrisovcom nepovedala a zdalo sa mi, že to pochopila.
Nevedela som ako presne sa mu budem dva a pol mesiaca vyhýbať, ale dúfala som, že sa mi to podarí.

,,Veď budeš len sám sebou. Uvidíš, že to bude medzi vami láska na prvý pohľad," hovorila som Lucasovi.
,,Elie ja neviem! To mám ako len zazvoniť a povedať, že sa chcem s ním porozprávať?"
,,Presne tak."
,,Urob to kvôli nemu aj kvôli mne."
,,Ale ja som sa s ním vôbec nerozprával. Neviem čo by som mu povedal. Skôr ty by si sa s ním mala porozprávať."
,,Dobre vieš ako to dopadlo minule. Nemôžem ísť za ním. "
,,Časom to zistí. Či sa ti to páči alebo nie," pozrel sa na moje brucho, ktoré sa za pár mesiacov výrazne zväčšilo. Dokonca sa mi na pokožke objavilo pár strií, aj keď som brucho namietala krémom proti striám.

Pamätala som si, že Collin moje strie na stehnách miloval. Zaujímalo by ma či by miloval aj tie na bruchu.
,,Možno je to blbá otázka, ale myslíš si, že by Collin chcel radšej dievča alebo chlapca?"
Tú otázku som sa často pýtala sama seba.
,,Som si istá, že dievča. Bol by ten typ, ktorý svojej dcére lakuje nechty a som presvedčená, že by spolu chodili nakupovať kozmetiku."
Lucas sa zasmial: ,,Klasika."
,,Ak by to bolo dievča, tak by si jej mohol pliesť vlasy."
,,Veď aj chlapcovi môžem."
,,Jasné, že môžeš, len či to bude chcieť."
,,Uvidíš, že bude."

Pred mesiacom sme boli na ultrazvuku. Tým myslím mňa Allison aj Lucasa. Vlastne som chcela, aby so mnou šiel len jeden z nich, ale vedela som, že ten druhý by sa potom urazil. Doktorka na nás divne pozerala, ale bolo mi to jedno. Cítila som sa ako keby Lucas a Allison boli pár, ktorý nemôže mať deti a ja im idem jedno vynosiť.

Obaja sa o mňa prehnane starali až to bolo niekedy otravné.
,,Čo Allison?"
,,Nepýtaj sa ma na ňu," znervóznel.
,,Kúpil si si letenku do Londýna. Musím sa ťa na ňu pýtať."
Allison a Lucas vyzerali predo mnou stále rovnako. Stále sa naťahovali a bolo to medzi nimi divné. Lucas mi povedal, že si kúpil letenku do Londýna, pretože chce vidieť Londýn a chce využiť to, že tam je Allison. Ja som mu to však neuverila.

Všimla som si, že nenávideli rozprávať jeden o druhom. ,,Nevie o tom."
,,Myslím si, že bude rada ak ju prídeš pozrieť. Ale dávaj si pozor Allie môže trvať kým sa ti úplne otvorí."
,,Nejdem tam kvôli Allison!"
Nemala som náladu sa s ním naťahovať. ,,Ako myslíš."

Rozhodla som sa zmeniť tému. ,,Čo hokej?"
,,Tím ide stále dole vodou. Prehrali sme strašne veľa zápasov. Je fakt zlé. Nastúpili dvaja nový hráči a sú nemožní. Nevedia ani správne držať hokejku. Potrebujeme, aby sa do tímu vrátila štyridsaťštvorka."

Zaparkoval pred našim domom. Ak by si môj otec všimol ako zaparkoval asi by mu vynadal, keďže zaparkoval ako postihnutý.
,,Tamto je Collinov dom," ukázala som Lucasovi na veľký dom so záhradou, ktorý znútra bol omnoho krajší ako zvonku.
,,Lucas, Ďakujem za všetko."
,,Nepotrebuješ pomôcť s taškami?" pošúchal si zátylok.
,,Nie, ale potrebujem, aby si tam šiel. Zvládneš to."
,,Bol to zlý nápad."
,,Čo by ti na to povedal Collin?"
Lucas sa zamyslel a zdalo sa mi, že možno si na niečo spomenul. ,,Dobre, ale s tými taškami ti pomôžem aj tak."

Zo zadných sedadiel sme vytiahli moje dve tašky, veľký kufor a kráčali k dverám nášho domu.
,,Ak to bude veľmi zlé, tak prídi ku mne," povedala som Lucasovi a vytiahla kľúče.

Batožinu mi len položil na chodbu. Objal ma a odišiel. Keď som vybehla hore na poschodie do svojej izby. Pribehla som k oknu a pozrela sa na Lucasa ako netrpezlivo stojí pri dverách a čaká kým mu niekto otvorí. Na perách sa mi vytvoril úsmev, keď mu otvoril Collinov otec a po tom čo mu niečo povedal ho nakoniec pustil dnu.

Mala som z toho dobrý pocit, pretože som vedela, že Lucas by sa s Collinom skamarátil v akejkoľvek situácii, pretože oni dvaja boli pre seba stvorení. U nich dvoch nezáležalo na tom, že si ho nepamätal, pretože Lucas si k nemu nájde cestu. Nestratí sa tak ako ja.

Dvere od mojej izby nepríjemne zaškrípali a medzi nimi sa zjavila hlava mojej mami.
,,Zapínala som práčku. Vôbec som nepočula, že si už prišla. Len tvoj dupot ťa prezradil."
,,Môj dupot?"
,,Áno dupoceš, že sa to ozýva na celý dom," podišla ku mne a široko sa usmiala.

,,Nakúpila som toľko veľa vecí pre naše bábätko." Keď som mame oznámila, že čakám dieťa. Bola prekvapená, ale potom jej z toho úplne preplo a o ničom inom sme sa nerozprávali. Stále na mňa tlačila, že kto je otec a či sa vezmeme, lebo tak by to podľa nej malo byť. Nenávidela som, keď sme sa o tom rozprávali. Niekedy mi dokonca naznačovala ako sama dieťa nezvládnem, ale ja som bola presvedčená, že zvládnem.

Musela som začať míňať svoje našetrené peniaze. Na svoju kaviareň som mohla dočasne zabudnúť, keďže som minula už viac než dosť, a to som stále nemala kúpenú postieľku a sedačku do auta. Ešte veľa vecí som nemala a tie peniaze sa veľmi rýchlo míňali.

,,Otec nie je doma?"
,,Nie, ale zachvíľu príde. Nič som dneska nevarila, takže pôjdeme na večeru. Rezervovala som nám stôl, ale ak si veľmi hladná v chladničke je polievka zo včera."
,,Nie som hladná."
,,Zdá sa mi, že si z tehotenstva nepribrála, ale schudla," zamyslene si ma premerala.
,,Mami, neschudla som!"
,,Však nedržíš zase nejaké diéty."
,,Nedržím. Som zdravá aj dieťa je zdravé všetci sme zdraví a šťastní." Všetci nie.

,,Strašne s tebou hádžu hormóny."
,,Nehádžu," povedala som podráždene.
Mama asi pochopila, že to so mnou nemá zmysel. ,,Otec má pre teba prekvapenie."
Môj otec nikdy nerobil prekvapenia. Zamračila som sa, pretože som si vôbec nevedela, čo si mám pod tým predstaviť. ,,Otec alebo ty?"
,,Otec. Bol to jeho nápad," odišla z mojej izby a zatvorila za sebou dvere.

Ľahla som si na posteľ a pozerala sa na strop. Bola som zvedavá aké to bude znovu bývať na tomto mieste.

Nasledujúce tri hodiny som každú sekundu kontrolovala svoj mobil a pozerala sa von oknom či už Lucasove auto zmizlo alebo nie. Ale Lucasove auto stále stálo na svojom mieste, zaparkované s vykrivenými kolesami, polovica auta bola na chodníku a polovica na ceste.

Zapozerala som sa na chodník pri Collinovom dome. Ako keby som nás tam s Collinom mohla vidieť. Na tom chodníku sme sa prvýkrát pobozkali. Ak sa to počíta. Vtedy to urobil, pretože sme stretli Jessicu, ale ak by som mala povedať, ktorý náš bozk bol najlepší rozhodne to bol tento.