𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 3.

Eleanor

Dni plynuli. S Fei som mala viacej spoločných prednášok a stále sme sa zbližovali.
,,Kiežby som ťa mala v rodine. Si poklad," mrmlala Fei s plnými ústami. Do ruk si vzala poslednú makronku aj keď stále nedojedla tú čo mala v ústach. Zatvorila som papierovú krabičku v ktorej som mala naukladané fialové makronky. Mne sa mala začať prednáška o tri minúty a Fei až o sedem.

Vstala som z našej lavičky, teda z lavičky na ktorej sme trávili všetok voľný čas.
,,Nechcela by si niečo cez víkend podniknúť?" spýtala som sa. ,,Zavoláme si," venovala mi úsmev. Do lona som jej položila papierovú krabicu v ktorej boli ostatné makronky.
,,Počkať to mi dávaš?" Prikývla som.
,,Môžeš ma za ne pozvať na kávu," žmurkla som na ňu. Kráčala som už dovnútra na prednášku, ale nespúšťala som z nej pohľad.
,,Ďakujem a sľubujem, že Kaiovi nedám ani jednu!" zavolala na mňa. Fei sa mi často zťažovala, že bývať s bratom bol veľmi zlý nápad. Jej brata som viackrát videla medzi chlapcami, ale ani raz som s ním nehovorila. Poznala som ho, len z Feinho rozprávania. Vysoký pekný azíjčan patril do hokejového tímu a čas doma netrávil a keď už sa v ich byte ukázal, tak sa prišiel len najesť.

Už ma čakala len posledná prednáška a prvý týždeň na výške sa mi pomaly končil.
Prišla som do poloplnej sály. Sadla som si približne do stredného radu na kraj.
Tušila som, že na tejto prednáške bude veľa študentov. Profesor bol veľmi žiadaný a na jeho prednášky bol poradovník.

Do sály vošiel profesor.
Nemohol mať viac ako štyridsať. Ryšavé vlasy mal riedke, ale dlhšie a na lícach strnisko. Bez slova sa posadil za katedru vybral si z tašky nejaké papiere.
Profesor len sedel a sledoval nás.
Pošúchal si rýšavé strnisko a už som mala pocit, že začne, ale do triedy niekto vstúpil.

Všetci sa zaujato pozreli k dverám.
Do triedy prišiel Collin. Telo mi obliala horúčava. Pomrvila som sa na sedadle
a jediné, čo som chcela bolo, aby
som bola neviditeľná.
Collin nič nepovedal. Dokonca sa na profesora ani nepozrel, len zamieril k schodom a chcel si sadnúť k ostatným. Prešiel okolo mňa a ja som si na malú chvíľu vydýchla, že si nejde sadnúť do môjho radu. No keď sa v učebni prestali ozývať jeho kroky moja panika sa vrátila.
Collin si sadol rovno za mňa. 

Za celú hodinu profesor povedal asi tri vety, ktoré som aj tak prepočula. Nevedela som prečo som sa na tento predmet napísala a už vôbec som nevedela čo na ňom robil Collin.

Študenti si postupne zbierali veci a chystali sa na odchod. Natiahla som sa za svojou čiernou kabelkou, ktorú som mala položenú vedľa sedadla. Skôr ako sa si ju stihla vziať sa o ňu Collin potkol a zatackal sa. Nespadol, ale len tak tak udržal rovnováhu. Polovica vecí v kabelke sa mi rozsypala po schodisku. Papiere, zložky, peňaženka, kozmetická taška. V kabelke som nosila proste všetko.

Collin zanadával. Bezváhania som začala zbierať svoje veci.
Už som sa chystala na sprchu urážok a nadávok. Poznala som ho a vedela som, že bol schopný roztrhať človeka fyzicky, ale aj psychicky. Collin sa pozeral na moje veci a pohľadom zastál na mne. Snažila som sa zachovať pokoj a pokračovala som v zbieraní. To, že sa mi ľava ruka jemne triasla som sa snažila zakryť. Nepomohol mi a ani som také niečo od neho nečakala.

,,Nečakal som, že ma budeš strašiť aj tu," povedal pomaly hrubým hlasom.
,,Mama mi povedala, že o tom vieš," povedala som slabo a omnoho menej sebavedome ako som plánovala. Zazipsovala som kabelku a prehodila si ju cez plece.
,,Áno hovorila, že budeš chodiť na rovankú vysokú nie na rovnaký predmet."
,,Nevšímaj si ma," zamierila som k dverám von z učebne.

Táto kniha bude mať veľmi veľa kapitol. Ďakujem vám za každý jeden komentár Love you <33 aj za každý vote aj za to že to niekto čítate a držíte so mnou hlavne teraz na začiatku keď to potrebujem ;) Lebo aj keď si to možno neuvedomujete tak aj vy ovplyvňujete príbeh <333