𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 7.

Eleanor

Vo vzduchu sa vznášal pach potu.
Dom bol ako som čakala dvojposchodový. Zvonku pôsobil obrovsky, ale znútra nebol taký veľký. Zdalo sa mi, že nikto okrem nás v dome momentálne nie je a bola som za to rada.

Collin stál akoby váhal či ma vziať do svojej izby alebo nechať v obývačke.
Steny mali nádych do béžova.
Gauč bol sivý do tvaru L a na ňom boli rôzne kúsky oblečenia a nielen toho, ale aj obaly od jedla. A na stole boli hodené tri herné konzoly k playstationu alebo k xboxu. Nevedela som to rozoznať.
Také hry ma nikdy nebavili. Asi to bolo tým, že som v nich vždy prehrávala.

Collin podišiel ku gauču a z pod bordelu vytiahol počítač. Ani sa na mňa nepozrel a s počítačom pod pazuchou vybehol hore po schodisku. Prichytila som sa kovového zábradlia, ktoré mi aspoň trochu schladilo spotené dlane. Na druhom podlaží bolo šesť dvier, všetky boli zatvorené. Collin zamieril k posledným dverám na ľavej strane chodby. Otvoril dvere od izby.
Postávala som za ním a čakala čo ide robiť.

,,Uprac si ten bordel dole," povedal rozrušene. Nakukla som cez jeho telo dovnutrá izby. ,,Sú tam aj tvoje veci!" oboril sa chlapec, ktorý ležal bruchom na posteli. ,,Už nie," nadvihol svoj počítač. Cez Collinovi telo som nevidela dobre na chlapca, ale bola som zvedavá a chcela ho vidieť lepšie, tak som sa všemožne nakláňala spoza Collinove plecia.
V jednom uchu mal slúchadko z ktorého sa ozývala hudba tak hlasno, že som ju aj ja slabo počula. Vlasy mal čokoládové rovanko ako Collin.

Z Collina svoj pohľad presmeroval na mňa. Z neznámeho dôvodu som spanikárila a mala chuť sa skryť za Collina.
,,Ahoj," pousmial sa chlapec.
Neodzdravila som sa mu, bola som príliš zahľadená do jeho zafírových oči.
Collin sa na mňa nechápavo pozrel.
Silno ma chytil za plece a doslovne ma ťahal preč. Dvere od chlapcovej izby sa už neunúval zatvoriť.

Otvoril dvere hneď naproti a pustil ma.
,,Jeho nie!" povedal zhnusene Collin.
Skrčila som obočie a nerozumela som
ako to myslí.
,,Timotheja nie!" povedal už tichšie.

,,Čo? O čom to hovoríš? Videla som
ho asi minútu," vyhovárala som sa. 
,,Prišla si sem, aby si mi napísala ten sloh a nie, aby si mi vyzliekala pohľadom spolubývajúceho."
,,Môžem si vyzliekať koho chcem a kedy chcem," vykríkla som naňho. Na dve sekundy stíchol, ale bohužiaľ to boli doslovne len dve sekundy. Collin vždy mal argumenty. Nezáležalo či dávajú zmysel alebo nie.

,,Garantujem ti, že Timothej ťa panenstva nezbaví," ironicky sa uškrnul. Jeho výraz tváre sa mi vôbec nepáčil.
,,Ja už panna nie som a čo je teba do toho?"
,,Tak to teda fakt ľutujem toho úbožiaka čo ťa oň pripravil."

,,Nemáš to v hlave v poriadku," stíchla som. V žalúdku som začala cítiť kŕče a bolo mi na zvracanie.
,,Končím," oznámila som.
Zamierila som k dverám a chcela vypadnúť na miesto, kde nebudem cítiť jeho vôňu a vidieť jeho tvár.
Collin išiel hneď za mnou: ,,Ako to myslíš, že končíš?"

,,Tvoje peniaze mi za to, že budem musieť  tráviť čas s tebou nestoja."
Vybehla som dole po schodisku.
Konečne dupajúce kroky za mnou prestali. Nenápadne som sa spoza pleca pozrela na Collina. Zastál na schodoch a keby to nebol Collin pomyslela by som si, že povedala niečo čo sa ho dotklo.

On mi však za celý môj život povedal toľko ohavných vecí, že ani na všetkých prstoch by som ich nezrátala.
Zbytočne vyvolal hádku. Myslím si, že Collin už od jakživa miloval drámu a ešte radšej ju spôsoboval.

Keby som mu povedala s kým som prišla v sedemnástich o panenstvo vysmial by ma a neveril mi. Takmer som už na Jamesa, Oliverovho staršieho brata zabudla.
Chodili sme spolu dva mesiace čiže celé letné prázdniny.

Nikto o našom vzťahu nevedel a tak trochu som si myslela, že sa za mňa hanbí.
Vtedy som to ešte nevedela, ale časom mi došlo, že som Jamesa nikdy skutočne nemilovala a pravdepodobne ani on mňa nie.

Zastála som pred vchodovými dverami, ale neotvorila som ich akoby som sa zasekla. Nevedela som prečo, ale nakoniec som sa otočila naspäť. Collin stále stál na schodoch, ale myšlienkami bol niekde úplne inde. ,,Collin?" vytrhla som ho zo svojho sveta. S kyslým výrazom si ma prezrel, ale nič nepovedal.
,,Ak sa mi ospravedlníš som ochotná s tebou urobiť tú blbú esej," navrhla som. Vedela som aké vzácne je Collinovo ospravedlnenie. Nikdy  za žiadných okolností sa neospravedlňoval.

Na strednej sa pobil so spolužiakom až tak, že skončili obaja v riaditeľni.
Klasicky Collin začal bitku a aj ju vyhral. Riaditeľka mu dala na výber. Buď sa ospravedlní a ona to nechá tak alebo bude na týždeň vyhodení zo školy.
Vybral si to druhé.

Ahojte 💗 aby sa vám dnešná kapitola ľahšie predstavovala tak som aj dala nejaké fotky na ig. Ako nedala som tam toho veľa, ale keď si to pozorne pozriete tak som do koláže dala ako si predstavujem Collinovi izbu (aj keď som ju v kapitole neopisovala) obývačku a tak...Aaaa dúfam že sa vám dnešná kapitola páčila. Plánujem, že tento príbeh bude mať 100 kapitol. Približne takto dlhých. Takže nás čaká dlhá cesta a verím, že si knihu veľmi obľúbite. Cmuk  nesmierne vás milujeeem<33