𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 36.

Collin

Jej chuť som stále cítil aj tú vôňu, ktorú po sebe zanechala. Z miesta som sa pohol až keď som počul, ako zatvorila dvere od Timothejovej izby. Myslel som si, teda dúfal som, že jej na tom hajzlovi nezáleží. Chcel som, aby naňho zabudla a vlastne celý čas ako som jej prechádzal jazykom po citlivom mieste som sa sústredil na to, aby to bolo lepšie akoby to mohol urobiť on. Neznášal som ho. Naozaj neznášal. Viac než čokoľvek.

Týmto ma Elelanor absolutne neuspokojila, len som bol akurát tak ešte viac nadržaný a chcel som ju ešte viac.
Biana. Plavovlasá športovkyňa, ktorú som stretol pred pár týždňami na hokejovom zápase a odvtedy bola mnou posadnutá. Nevedel som si ani za svet spomenúť, čo za šport Biana robila, vlastne ledva som si zapamätal jej meno a vek. Šukali sme spolu presne trikrát.

Pozval som ju dnes preto, pretože som vedel, že príde Eleanor a bál som sa, že by som zase musel počúvať to, ako ju henten uspokuje. Mohol by som si dať slúchadká alebo odísť, ale poznal som samého seba a vedel som, že by som to neurobil.
Urobil by som presne to, čo minule.
Tak som k nám pozval Biu. Vlasy mala rovnakej farby ako El, nie že by na tom záležalo.

Aj tak som ju nechcel a pokúsil som sa ju milosrdne vyhodiť. Tak, aby sa neurazila a vyspala sa ešte so mnou, keď to budem potrebovať. Ale nevyšlo mi to a urazene tresla dverami.

Trochu mi to bolo ľúto, ale len trochu. Predsa len, postavu mala vyšportovanú a vlasy úžasne hebké. Pravidelný sex s tou istou osobou ma nejak nebavil, len v ojedinelých prípadoch.

Núdzou som netrpel a mohol som mať kohokoľvek. Miloval som to. Miloval som, že ma ostatní milovali. Síce nie kvôli môjmu charakteru, ale nezáležalo mi na tom.

Vstal som z postele a vyšiel zo svojej izby. Zazrel som na Timothejove dvere a išiel dole po schodoch. Prišiel som do obývačky. Na gauči sedeli stále v rovnakej polohe. Lucas a Erick a ešte na zemi sedel Kai. Ovládače v rukách držal Erick a Kai. Zdalo sa mi, že hrali Mortal Kombat.

Minulý rok, keď som sa sťahoval.
Kúpil som si nové playko. Plánoval som ho mať vo svojej izbe, ale nevyšlo mi to. Ani neviem ako sa to playstation dostalo do obývačky a všetci ho začali považovať za svoje. No klamal by som, kebyže poviem, že všetky hry sú moje. Neboli.

Natlačil som sa vedľa Lucasa na gauč.
,,Bye, Bye Bianka?" povedal Lucas.
,,Zrejme áno," vzdychol som si. Kai sa plne sústredil na hru alebo sa teda tak tváril. Určite bol na mňa stále pekne nasratý kvôli tomu, že som ho minulý mesiac, čo sme prehrali zápas v šatni zjebal, že je nemožný. A aj kvôli jeho sestre. S Kaiom som sa najčastejšie hádal a priveľa sme sa nerozprávali.

,,Dnes Timmy priviedol to dievča, s ktorým si odchádzal. Deje sa niečo o čom by som mal vedieť?" spýtal sa Erick. Bol až príliš všímavý a občas som si ani neuvedomoval, že je doma.
,,Čo?" naklonil som sa cez Lucasa a zazrel na blonďavého Ericka.
,,Je to nejaká stávka?" opýtal sa Lucas a zaškeril sa, tak ako to dokázal len on. Lucas mal tmavo čokoládové vlasy asi po ramená, ale väčšinou ich mal učesané do primitívneho drdolu alebo polodrdolu.
Jeho telo bol sám sval a hlavne ruky mal pokryté tetovaniami, ktoré si dal urobiť z roztopaše. Dal si vytetovať na predlaktie meno dievčaťa, s ktorým sa aj tak rozišiel, ale to bola ešte celkom v pohode vec vzhľadom na jeho ostatné tetovania. Lucas z nás všetkých najviac smrdel za potom a z nejakého nezmyselného dôvodu sa to dievčatám páčilo.

,,Nie!" vykríkol som prehnane. ,,Máš pocit, že ona je môj...typ?"
,,Nemusí byť tvoj typ," povedal Lucas. ,,Dobre, tak sa s ním stavím ja."
Hrdlo mi navrelo: ,,O čo?"
,,No o ňu," povedal uvoľnene.
,,Jak o ňu?" zvyšoval som hlas a zdalo sa mi, že mi trochu preskakoval. To sa mi v živote nestalo. Naposledy v štrnástich keď som začal mutovať.
,,Môže vás počuť," zahriakol nás Erick.
,,Ja neviem. O ňu!" povedal Lucas.
,,Ak to urobíš vyhodím ťa," precedil som cez zuby. Lucasa som považoval za svojho najlepšieho kamaráta, ale toto nie...Nedovolil by som to nikomu.
,,Čo hneď hysterčíš?"
,,Nehysterčím," povedal som presvedčene. Lucas aj Kai sa na mňa pozreli s nadvihnutím obočím.
,,Len som s ňou vyrastal. Je ako moja sestra." Sestra, ktorú som ešte pred chvíľou lízal.

Bolo jednoduchšie povedať takú sprostosť ako keby si zo mňa mali robiť srandu.
Pochopili to a radšej stíchli.
Zohol som sa a Kaiovi vytrhol ovládač z rúk počas hry.
,,Hej!" vykríkol na mňa a venoval mi zlostný pohľad. ,,Aj tak by si prehral," povedal som. Sústredil som sa na telku a na postavy, ktoré medzi sebou bojovali.
,,Aj ty to prehráš," prehovoril Erick.
,,Neprehrám. Som v tom najlepší z vás."
,,To tvrdíš len ty."
,,Aj vy to viete, ale nehovoríte to nahlas."
Sústredil som sa na hru, teda snažil som sa sústrediť.

,,Collin? Uráčiš nás poctiť svojou prítomnosťou na zajtrajšom zápase?" spýtal sa Kai.
,,Zaslúžite si ju?" spýtal som sa a oblízol si pery, ktorými som bozkával ešte pred chvíľou jej pokožku.

,,Jednoznačne ju potrebujeme. Minule sme len tak-tak udržiavali remízu a kvôli tomu, že sme ťa museli nahradiť za Toma, tak to nedopadlo najlepšie," mrmlal Erick.
,,Je ťažké ma nahradiť, všakže?" samoľubo som sa usmial. Vedel som, že sa na mňa stále trochu hnevajú. Nikto nič nepovedal, tak som dodal: ,,Hovoril som vám, že som nemohol prísť, inak by som prišiel."
,,Je mi jedno, kde si bol a čo si vtedy robil, ale ak zajtra neprídeš prisahám, že ti tu tvoju sestru s veľkými kozami pretiahnem," povedal rýchlo Lucas.
,,Nenávidim vás," povedal som uvoľnene, ale bolo to mierené hlavne na Lucasa.

Za vyše roka bývania s nimi som mal možnosť ich spoznať. A niekedy mi poriadne liezli na nervy, ale...stali sa súčasťou môjho domova. Až na Timothej samozrejme. Lucasova vyhrážka mi vadila. Nechcel som o Eleanor hovoriť ani na ňu myslieť a už vôbec som nechcel, aby ostatní vedeli, že mi z nej hrabe.

Ale áno plánoval som prísť na zajtrajší zápas. Otec sa na mňa stále hneval až tak, že som sa bál, že mi nezaplatí nájom. Aj kebyže ho nezaplatí otec, tak by ho zaplatila mama, takže som to nejak neriešil.

Wow...táto kapitola ma vyše tisíc slov...a I like it! V budúcej knihe by som chcela písať kapitoly aj s dvetisíc slovami. <33