𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 30.

Collin

Stál som pred kaviarňou a stále váhal či vojsť alebo nevojsť dnu. Predsa objaviť sa dvakrát za deň na jednom mieste...je trochu divné. Obzvlášť v tomto prípade. Slnko už zapadlo a Eleanor v kaviarni už postupne upratovala a chystala sa zatvárať.
Ja som len postával pred kaviarňou a premýšľal nad tým, čo si bude myslieť ak tam vojdem a nejak nepriamo ju budem chcieť odviesť domov.

Premýšľal som, že by som ju mohol nejakým spôsobom prinútiť, aby ma o to požiadala ona.

Nevedel som si sám odpovedať, prečo som tam prišiel. Myslel som, len na to, že je zo včerajška unavená a domov buď pôjde pešo, alebo autobusom, kde prespávajú bezďáci. Nevedel som, čo je horšie. Navyše bývala ďaleko od centra a musela by prejsť veľa nechutných ulíc, kde sú aj feťáci. Keby skončila mŕtva, tak by mi nemal, kto robiť úlohy.

Jebalo mi už. A musel som sa rozhodnúť či vojsť alebo nie. Toto už bol extrém. Mal by som začať premýšľať nad psychológom alebo radšej psychiatrom prinajlepšom oboje.

Možno som len nemal čo robiť...Našťastie som sa rozhodol nerobiť zo seba debila a z vrecka som vytiahol kľúče od auta.
Nikto sa nemusí dozvedieť, že som tu bol.

,,Collin?" moje meno z jej úst sa v mojej hlave ozývalo niekoľkokrát. V rukách zvierala kľúče a na tvári mala nechápavý výraz. Videla ma už ráno a keď sme sa stretli raz za deň, tak to bolo veľa.
,,Prišiel si zaplatiť?" spýtala sa a široko sa usmiala. Ale nie veselým úsmevom skôr tým podpichovacím.
,,Čo myslíš?" Dvere od kaviarne zamkla a vybrala druhé kľúče.
,,Čakal si tu desať hodín?"
,,Myslíš si, že by som tu čakal desať hodín?" odpovedal som jej otázkou.
Bola to moja teória ako predĺžiť náš rozhovor. 

Zo stojanu na bicykle vytiahla nejaký rozheganý bicykel. Kurva.
,,Ty ideš domov na tomto?" spýtal som sa výsmešne.
,,Máš s tým problém?"
,,Ja nie, ale ty by si mala mať. Akurát sa na tom zabiješ."
,,Ja sa viem bicyklovať!" Vedel som, že vedela. Ale...
,,Nemyslím to, ale tá vec na, ktorú ideš jazdiť patrí do šrotu."
,,Jazdila som sa veľa veciach, ktoré patria do šrotu." Netušil som či ten dvojzmysel vyslovila zámerne alebo nie.

Ale žralo ma to, že kedysi niečo mala s Jamesom. Jamesom! Oliverovým bratom a ja som sa to dozvedel až na tom videu. Pred vyše rokom.
,,Timotheja by som nazval šrotom, ale určite-"
,,Ako dlho si mnou posadnutý?" skočila mi do reči. Začal som sa smiať.
,,Vážne si myslíš, že som tebou posadnutý? To, čo k tebe cítim má od posadnutosti veľmi ďaleko."

,,Koľkýkrát ti mám povedať, že nechcem, aby si sa staral do mňa a Timotheja. Ale na druhú stranu chápem, že asi nemáš veľmi romantický život, tak sa staráš do nás."
,,Kebyže chcem môžem mať aj tridsať vzťahov naraz."
,,Nepochybne," vzdychla si.
,,Choď domov, Coll," nasadla si na bicykel.

Bol som premotivovaný idiot a absolutne sa mi nepáčilo, že mi moje plány nevychádzali. Vlastne som si postupne uvedomoval, že sa mi to stalo prvýkrát. Nedokázal som to nechať tak.
Ako prvé mi napadlo vytrhnúť jej ten bicykel a zničiť ho, akokoľvek a natrepať ju do svojho auta.

Flirtovať s Elelanor som nevedel a štvalo ma to. Rozhovory s ňou vždy ubehli samé. Dúfal som, že tie emócie zmiznú ak by som ju ošukal. Že je to len blbé pobláznenie z niečoho, čo by som nemal chcieť mať.

Trošičku kratšia kapitola! Dúfam že ste si ju užili<333