𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 33.

Eleanor

V dome ma privítal klasický puch.
Už dlhšiu dobu sa tu nekonala žiadna párty, ale dom tak vyzeral. (Ako po obrovskej párty.) 

Nepamätala som si či bol v takomto stave aj keď som tu bola minule. Hneď ako sme sa vyzuli, tak Timothej vbehol do kuchyne. Že vraj pre niečo na jedenie, pretože najbližšie dve hodiny nechce vychádzať zo svojej izby.

Opatrne som vošla do obývačky.
Na malom gauči sedeli dvaja chlapci. Jeden mal vlasy dlhšie a učesné do jednoduchého, strapatého drdolu. Pozorovala som ich zo zadu, ale všimla som si jeho husto potetované ruky.
Druhý chlapec mal vlasy krátke a blonďavé. Pred sebou mali veľkú telku a hrali nejakú videohru. Blonďák sa otočil smerom ku mne akoby vycítil, že ich pozorujem, ale myslel si, že keď sa otočí nikto tam stáť nebude.

Otočil sa dopredu a hlavu zaklonil.
,,Jeden deň! Jeden blbý deň som chcel bez dievčat!" vykríkol, tak aby ho bolo počuť aj do kuchyne.
,,Za to, že ty nemáš rád ženy nezmanená, že si ich budeme odopierať aj my," vybehol z kuchyne útly vysoký chlapec a len prešiel okolo. ,,Dobre, ale toto je už moc!" povedal a znovu sa na mňa pozrel.
,,Aj Tomovi to vadí!" zakričal.
,,Tomovi je to jedno. Veď teraz preňho iné ženy neexistujú," povedal chlapec sediaci vedľa neho. ,,Mali by ste začať brať ohľad na druhých," kňučal blonďák.

Ja som ich len ticho pozorovala a prišlo mu to zaujímavejšie než akákoľvek Allisonina telenovela. Vyčkavala som kým sa Timothej vráti a vôbec by mi nevadilo tam stáť aj dvadsať minút. Dokým sa chlapec znovu neotočil dozadu a celú sú ma pohľadom nepremeral. ,,Koho vlastne je?" spýtal sa otázku, ktorú nepoložil mne, ale pozeral sa na mňa.

V tom sa za mnou otočil aj ten druhý a zahvízdal.
,,Máš pekné tričko," povedal a pozeral sa mi na hrudník. Zmocnila sa ma chuť si ho zakryť. Možno ten výstrih nebol najlepší nápad. Nebol veľmi veľký, ale dostatočne na to, aby ukázal moje väčšie prsia. Blonďák doňho drgol.
,,Prasa," zamrmlal.

,,Toto robíte pred každým dievčaťom čo tu príde?" ozvala som sa. ,,Ako kedy," odpovedal ten potetovaný. ,,Kto ťa sem priviedol zlatko?"
,,Timothej," odpovedala som a priala si, aby prišiel a mohli sme sa zavrieť do tej blbej izby. ,,Nechceš si sadnúť?" pousmial sa a posunul sa bližšie k tomu blondavěj chlapcovi, aby mi urobil miesto.

Prišlo mi neslušné odmietnuť a zároveň divné si prisadnúť. ,,Nie, nechce, Lucas," vydýchla som si keď som zbadala Timotheja. Netušila som čo tak dlho v kuchyni robil, keďže v rukách držal len poháre a chipsy.

Celé mi to tam prišlo ako v cirkuse.
,,Zdalo sa mi to? Alebo ma balil?"
,,Tu už každému drbe a balíme aj seba navzájom. Nevšímaj si to," odpovedal mi Tim.

Vyšli sme po schodoch na druhé poschodie a na chodbe stál Collin.
Netušila som či vedel, že prídem.
To, čo mu v sobotu v kaviarni povedal, nemalo pre mňa žiadnu váhu a aj tak som tu prišla. Ale nevyzeral, že by ho to trápilo. Mal totižto spoločnosť. Dievča, s ktorým sa trepal do svojej izby. Krv v tele som mala o niečo teplejšiu. Klasický Collin.

Zavreli sme sa v izbe oproti. Sadla som si na kraj postele a premýšľala, čo asi robia v izbe naproti.

,,Napadajú mi len dve veci, čo môžeme robiť," hovoril Tim a ja som ho nepočúvala. ,,Pozrieme si film?" opýtal sa po pár sekundách. Len som na to prikývla a sadla si na posteľ pohodlnejšie.
,,Nad čím premýšľaš?" opýtal sa ma Timtohej. Vyhľadal na počítači nejaký film, ktorý bol len pred nedávnom v kinách.
,,Chceš vzťah?" spýtala som sa narovinu.
,,Ne-viem. Vlastne áno, ale neviem ako sa to vyvinie."

Ja som chcela vzťah. Taký normálny.
Nie taký aký som mala s Jamesom, ale s niekým, kto by bol pyšný na to, že som jeho s niekým, kto by sa za mňa nehanbil. A Timothej si ma dnešným večerom získaval stále viac a viac.

Film bežal už nejakú pol hodinu. A pre mňa to bolo utrpenie, ale nič som nepovedala. Absolutne ma nezaujímal film, v ktorom sa len strieľalo a už ma zo zvuku výstrelov bolela hlava. No nič som nepovedala. Timtohej film stopol a odišiel. Pravdepodobne na záchod. Nepovedal mi kam ide alebo možno aj povedal, ale ja som ho nevnímala.

Dvere zostali privreté. Vstala som a pozrela sa na Collinove dvere oproti.
To čo som sa chystala urobiť bolo hlúpe a trápne, ale bolo mi to jedno.
Na úzkej chodbe bolo ticho a všetky hlasy, ktoré sa ozývali išli z dolného poschodia.  Prešla som ku Collinovým dverám.
Dúfala som, že keď sú tu take tenké steny budem počuť hlasy alebo vzdychy, alebo čokoľvek. Nič som nepočula. Urobila som ešte jeden krok k dverám, no stále nič. Nebolo možné, že tam mal dievča a nič s ním nerobil. Celým telom som sa sa doslovne pritlačila na dvere a pozorne počúvala a zároveň dávala pozor či sa náhodou Timothej už nevracia.

Bolo by divné kebyže ma nájde v takejto polohe. Dvere, o ktoré som sa opierala sa otvorili. Len tak-tak som udržala váhu a nespadla na...Collina.

Ani neviem ako rýchlo uplynula tá jedna hodina, čo som písala túto kapitolu. Snažila somaa trošku dlhšiu. Lebo viem, že ma trošku za zdrbávate. No proste...Príde mi to teraz take zaujímavé, ale uvidíme! Hah..Ľubim vás a dobrú noc🤍 A môžete sa tešiť na ďalšiu kapitolu. Aj keď neviem či bude pozitívna alebo negatívna.  No verte mi, že s Collinom, Timothejom a El nás čaká ešte dlhé dobrodružstvo.