𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 56.

Eleanor

Collin sa mi celý deň neozval. Ja som to nevydržala a napísala som mu krátku správu, že ma to mrzí, ale Collin si tú správu ani nepozrel. Deň, ktorý sme mali stráviť spolu som presedel na stále rozloženom gauči a pchala do seba citronove rezy, ktoré som chcela, aby zjedol Collin.

Devätnásť hodín som čakala na správu od neho. Každú minútu som kontrolovala mobil a čakala, že mi napíše. Čokoľvek. Dusila som sa bolesťou a hnevom. Mala som pocit, že je mu to jedno. Že mu na tom nezáleží a že ho to vôbec nemrzí.

Z taniera som si vzala posledný, tým myslím úplne posledný kúsok koláča. Oblízla som sladkokyslú citrónovú polevu. Chystala som sa zakúsnuť do koláča, ale niečo začalo búchať. Zdalo sa mi, že tie zvuky sa dejú v mojej hlave alebo u susedov, tak som zostal sedieť. Klopanie, teda skôr búchanie neprestávalo.

Postavila som sa z gauča a rýchlou, ale tichou chôdzou prišla k dverám. Nadýchla som sa a s výdychom otvorila dvere.
,,Bože, toto je tak trápné," boli Collinove prvé slová. Preskakoval z jednej nohy na druhu a v ľavej ruke držal kyticu rúžových tulipánov.
,,Nikdy som toto nerobil a ani to robiť často nehodlám, ale...Možeš si tie kvety vziať!" prikázal mi nervózne. Keby som nevidela jeho vystresovanú tvár, tak by som sa smiala. Vzala som si rúžové tulipány. Vedel, že sú to jediné kvety, ktoré milujem. Odjakživa som milovala tulipány. Iné kvety pre mňa neexistovali.

,,Nemám sa za čo ospravedlňovať, pretože včera som chcel, aby to medzi nami bolo nateraz, ale teraz chcem, aby to bolo dosmrti," stále nervózne poskakoval z jednej nohy na druhú. ,,Znie to fakt strašidelne, ale presne to teraz chcem. Chcem si ťa udržať, pretože ťa milujem."

Vyzeral, že svoj preslov ukončil, tak som sa len nenápadne usmiala, ale v celom tele som cítila ako veľmi ho milujem. A fakt, že som vedela, že toto nikdy pre Jessicu neurobil, ani pre žiadnu inú ženu ma nútil ho ešte viac milovať.
,,Poď dnu," povedala som mu a hneď sa ním zavrela dvere.

,,Štve ma, že sme včerajšok mohli stráviť omnoho krajšie, ale pohádali sme sa kvôli budúcnosti," vytiahla som z dolnej skrinky v kuchyni vázu naplnila ju vodou.
,,Ale ja ťa chcem vo svojej budúcnosti."
,,Aj ja ťa chcem, ale mám pocit, že sa tváriš ako keby si to čo si robil nikdy neurobil. Akoby si na to všetko zabudol, ale ja som nezabudla."
,,A čo mám teraz robiť? Nezmením to. Teraz rozoberáme budúcnosť, nie minulosť," zase po mne kričal, ale po chvíli si to akoby uvedomil a stíchol: ,,Nestarajme sa o minulosť. Budem ťa ešte milovať dlhú dobu."
Odstrihla som poslednú stonku a zahľadela sa na kyticu.

,,Prídeš na ten hokej?" spýtal sa a s nádejou čakal na moju odpoveď.
Premýšľala som, čo by mi na to odpovedal on, kebyže je na mojom mieste: ,,Zaslúžiš si moju prítomnosť?"
,,Potrebujem ťa tam."
,,Nebude to divné, veď vieš..." Kvôli Timothejovi.
,,Nezaujíma ma, ani teba by nemal. Posral to sám." Prešiel okolo pultu ku mne a zhora sa na mňa pozeral: ,,Rodičom to povedať ešte nechcem."

,,Dobre, ale keď budeme čakať druhé dieťa im to už povieš, nie?" Zasmial sa a povedal: ,,Možno pri treťom."
Slabo som sa usmiala.
,,Vieš aký je môj otec..."
,,Viem," prehltla som a pozrela sa na kvety. ,,Upečieme si niečo?"
,,To je to isté ako keby som sa ja teba opýtal či si nejdeš zahrať hokej."
,,Ja by som šla. "
,,Čo chceš piecť?"
,,Cookiesky."
,,Vďaka mne budú určite úžasné," v jeho hlase nebol ani náznak irónie.
,,O tom nepochybujem," z šuplíkov som začala vyberať suroviny.
,,Odmeraj mi šesto gramov múky," prevliekla som si ružovú zásteru cez hlavu. ,,Mne to nedáš?" ukázal na moju zásteru. ,,Tebe by to nepomohlo."
,,Máš pravdu. Ja to ani nepotrebujem som presvedčený o svojom skrytom talente," otvoril múku a začal ju s najväčšou opatrnosťou sypať do odmerky.
,,A koľko tých talentov máš?"
,,Je to nadlho...Mám ti ich vymenovať?
,,Máme veľa času," rozbila som vajíčka.
,,Asi to o mne nevieš, ale viem nádherne kresliť, rýchlo korčuľovať, behať..."
,,Pokračuj. Naozaj ma to zaujíma."
,,Som lepší v hokeji než môj otec."
,,Rovno povedz, že si lepší než ktokoľvek iný."
,,To hovoriť nemusím. Každý to dobre vie."
,,Úžasne hrám hry a moja chôdza je tak ladná, že ma mama chcela vopchať do modelingu."
,,Mal by si o tom uvažovať. Všimla som si tvoju ehm..chôdzu."
,,Nechcem, aby ma ľudia videli polonahého. Nároky žien by sa zvýšili a sebavedomie mužov by sa znížilo."
Začala som sa smiať. ,,Ach Collin ja ťa milujem," vytiahla som dosku na krájanie a dala Collinovi krájať čokoládu.
,,Počkaj ja som neskončil. Viem vymenovať všetky orgány a časti tela. U mužov aj u žien a aj u koňov." 
,,U koňov?"
,,No a? Ale viem ich len vymenovať a povedať, kde sa nachádzajú."

,,Nechcem ti kaziť...predstavy, ale myslím si, že kde sú napríklad obličky vie každý."
,,Jessica ani Oliver to nevedeli. A mojim ďalším talentom bude pečenie."
,,Určite. Ak tvoja kariéra hokejistu, doktora aj modela zlyhá možeš sa obrátiť na mňa. Zamestnám ťa vo svojej kaviarni."
,,Vážim si to."
,,Nemyslela som to vážne."

,,To bolo pekne hnusné. Ako to vlastne vyzerá s tou kaviarňou?" Miešala som cesto a široko sa usmievala až tak, že ma celá tvár bolela, ale vždy, keď som si na to spomenula musela som sa usmievať.
,,Ak dostanem výplatu za tento mesiac. Tak mám dosť peňazí na prenájom a aj na základne vybavenie."
,,Wau," vzdychol si. ,,Nečakal som, že.. je to divné povedať, ale som na teba pyšný. Máš aj nejaký vyhliadnutý priestor?"
,,Každý deň kontrolujem ponuky a zatiaľ mám vyhliadnuté dva priestory. Vo februári by som už mohla mať všetko hotové a mohla by som mať svojich prvých zákazníkov...Pomôžeš mi?" 

,,S čím?"
,,Pozrieť sa na priestory. Vymaľovať. Kúpiť stoly. Všetko chcem urobiť sama...no vlastne už aj s tebou."
,,Jasné. Pomôžem." Kusla som si do spodnej pery a čakala, že môj úsmev časom zmizne, ale on nezmizol. Nikomu som nepovedal ako veľmi blízko som.
Včera som to Collinovi naznačila, ale teraz bol prvý, ktorý to vedel.

Collin mi do cesta nasypal čokoládové kúsky a zamiešal ho. Ruky som si umyla a išla tvarovať na plech malé guľôčky, ktoré som vedela, že spľasnú a budú mať dokonalý tvar. Kedysi som to robila len lyžičkou, ale takto to bolo omnoho lepšie.

,,Pred šiestimi rokmi si mi upiekla tortu. Pamätáš si na to?" Netušila som, čo mi tým chce povedať, ale prikývla som. Na jeho pätnáste narodeniny som mu upiekla jahodovú tortu, na ktorú som bola naozaj pyšná. Chcela som, aby to medzi nami prestalo a aby sme sa uzmierili.
,,Nevyhodil som ju, vlastne som sa pozeral do tvojho okna a pchal ju do seba. Bola ako droga. Viac si mi už nič neupiekla a nedivil som sa ti. Myslím, že by si to mala vedieť."
,,Takže keď si na druhý deň v škole Oliverovi hovoril, že som trapná naivná neschopná piča si chcel povedať, že som úžasná talentovaná tvoja budúca frajerka?"
,,Tú poslednú vec som vtedy ešte netušil, ale áno."

Natiahol sa pre cesto. ,,Umy si ruky preboha," ohriakla som ho.
,,Mám ich čisté."
,,Nemáš! Pre mňa za mňa si ich neumývaj, ale moje cesto nimi chytať nebudeš."
,,Dobre pokoj," otočil sa k dresu a ruky si opláchol. ,,Tým som ti chcel povedať, že chcem, aby si mi piekla koláče, ale nemusíš to nejak preháňať. Veď vieš..nemožem pribrať."
,,Kľudne ti budem piecť raw koláče." Keď som bola malá, tak som piekla pre seba, ale časom som piekla pre druhých. A teraz hlavne pre druhých.

,,Eh...ježiš to nechcem. To mi robila mama a vždy sa mu z toho chcelo akurát tak zvracať."
,,Mishell by bola z teba sklamaná."
,,Ona to vedela. Nikto to okrem nej nejedol. Veď v tých koláčoch nebolo nič! Ani cukor ani múka ani vajcia. Jak sa to potom môže nazývať koláč?" chytil cesto a snažil sa robiť to, čo som robila ja. Vyšlo nám ich dosť veľa až toľko, že sme zaplnili dva plechy. Fei mi nebude veriť, ak jej ich donesiem a poviem, že ich so mnou piekol Harris.

Vyrobila som poslednú guličku a usmiala sa na Collina: ,,Priala by som si, aby sme boli takýto stále."
,,Aký takýto?"
,,Nepohádaní a šťastní."

Koniec. Nie! Ani zďaleka nie...Ďalšia kapitola a my sme sa zase trochu posunuli bližšie ku koncu. Dúfam, že ste si kapitolu užili. V popravde som z toho mala trochu motýliky.<333