𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 12.

Eleanor

,,Prečo?"
,,Neviem," vydýchol.
,,Načo tu mám zostávať?" tlačila som naňho. Neodpovedal. Zamyslel sa, ale stále bol ticho.

,,Čo ťa bolí?" prisadla som si k nemu na posteľ. ,,Kosti," povedal uvoľnene.
,,Kosti?" Ako ho môžu bolieť kosti?
,,Collin, čo si si vzal?" spýtala som sa ho už prísnejšie. Kývol hlavu k pracovnému stolu. Zvedavosť ma donútila vstať a ísť k stolu. ,,V záskuvke."

Otvorila som zásuvku. Boli v nej pohádzané papiere, tlačivá a pilulky. Vzala som tabletky a pozrela sa na zloženie.
,,To nemyslíš vážne!" vyletelo zo mňa.
,,Chceš ísť na medicínu a berieš steroidy?!"
,,Len raz a neziap. Ako povedal Tim steny sú tu tenké," ironicky sa usmial.
,,Nemohol si ich vziať len raz. Veď pozri ako vyzeráš," rozhodila som rukou naňho.
,,Určite stále lepšie než ty," zašomral. Hodila som tabletky na stôl a chcela odísť.
,,Nemusíš sa hneď urážať."
,,Od teba ma nemôže uraziť už nič, ale nemám na teba náladu," povedala som ostro.

Nepotrebovala som počúvať jeho úražky. Pozrela som sa na steroidy a potom na zúboženého Collina. Nevedela som ako presne také tabletky fungujú, ale poďla toho ako na tom bol Collin dobré neboli.
,,Na žiadnu medicínu nepôjdem. Otec to nechce a sám sa tam nedostanem," povedal a pošúchal si červené oči. ,,Tie anaboliká som bral proti únave. Otec povedal, že ak vyhráme všetky sezóne zápasy a budem zvládať hrať aj na medicíne, tak mi pomôže."
,,Tvoj otec chce, aby si hral profesionálne, ale čo chceš robiť ty?"
,,Neviem. Baví ma to, ale otec čaká, že budem lepší ako on a to, čo..." nedopovedal.

Pozrela som sa mu do tmavých oči a úplne sa uvoľnil akoby si uvedomil, že povedal veci, ktoré nechcel povedať a hlavne komu ich povedal. Aj keď jeho pohľad ochladol nevyhodil ma a aj ja som už zabudla, že som chcela odísť. Sadla som si naspäť na posteľ vedľa neho.
Voňal za sprchový gélom a šampónom.
Nadýchla som sa vône a snažila si predstaviť Collina pobehujúceho po nemocnici v bielom plášti, ale nedokázala som to.

Ticho aké medzi nami bolo nebolo trapné, ale bola by som radšej kebyže hovorí.
S Collinom som normalných rozhovorov veľa nemala. Väčšinou sme sa len hádali.
,,Nevzal som si len tie tabletky, ale Kai namiešal niečo do vody. Nestaral som sa o to čo to je."
,,Bavíte sa veľmi s Kaiom?"
,,Je brankár. Takže väčšinou som naňho nasratý."

Existuje vôbec niekto na koho nie je nasratý? Z chodby sa ozývali hlasy a ženský smiech.
,,Prečo si zamykáš izbu?"
,,Pretože nechcem, aby v nej cudzí ľudia trtkali nemajú tu čo hľadať," povedal a pozeral sa pred seba na dvere.
,,Aj ostatní si zamykajú izby?"
,,Ak narážaš na Timotheja nie," povedal rázne. Už nevyzeral tak zle ako ešte pred pár minútami. Jeho tvár nabrala naspäť zdravý odtieň aj oči nemal také podrážené a zreničky veľké.

,,On. Nie je taký ako sa zdá."
,,Ako to myslíš?"
,,Nie je dobrý človek."
,,A ty si dobrý človek?" spýtala som sa viac  rozčúlene ako som chcela.
,,To som nepovedal."
,,Ako vieš, že nie je dobrý človek? Podľa toho ako sa k tebe správa? Obdivujem, že s tebou dokázal žiť už vyše roka, lebo ja by som to nezvládla!" povedala som mu premyslene. Myslela som vážne každé slovo. ,,Nežila si so mnou takže o mne nevieš absolutne nič." 
,,Nie, ale býval si trinásť rokov oproti môjmu domu, chodili sme do tej istej školy a naši rodičia sa stretávali takmer každý víkend. Collin, ja o tebe viem viac
než si myslíš."
,,Choď si za Timothejom možno jemu nebude z tvojej prítomnosti zle." 
,,Pred chvíľou si ma prosil, aby
som zostala."

Nechty som si zaryla z celej sily do dlaní.
,,Neprosil. Navrhol som to a ty si zostala."
No jasné...On nikdy neprosí. Bože ako on ma dokázal nasrať. Vstala som z postele a odišla bez toho, aby som sa už otočila alebo niečo povedala. Nemala som naňho už energiu a jednoduchšie bolo odísť. Nech sme sa bavili o čomkoľvek vždy to viedlo k hádke.

Ahojteee. Dúfam, že vás dnešná kapitola bavila. Aj keď sa hlavné postavy nonstop hádajú. Stále neviem, že či budeme mať romance triancle alebo nie. No aký máte zatiaľ názor? Na Eleanor? alebo Collina? Collin alebo Tim? (VŠETKO MA ZAUJÍMA!) <333
Pekný ešte večer a tým, že budú prázdniny tak budem teraz vydávať viac kapitol.