𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 53.

Eleanor

,,Nechápem ako som sa dala presvedčiť. Toto je absurdné," hovorila mi Allison. Sedeli sme vzadu na zadných sedadlách Collinovho auta. Boli sme na ceste pre Lucasa, ktorý bol niekde za mestom a my sme preňho museli ísť.

Mali sme troje sánky. Jedny mala Allison, druhé sme kúpili a tretie doniesol Lucas zo svojho rodičovského domu. Sneh napadol už pred včerom, ale dnes sme konečne mali až troje sánky. Lucas vraj musel doobeda niečo vybavovať, čiže sme vyrážali až teraz.
,,Ani Coll tam nechce ísť."
,,Nie nechcem," vstúpil nám do rozhovoru.

Allison sa stihla za tých desať dní, čo u nás Collin trávil každý druhý deň aspoň päť hodín zoznámiť. Zastavili sme na konci nejakej ulice a Lucas okamžite nastúpil. Collin narozdiel od Lucasa nebol vôbec teplo oblečený. Lucas mal čiapku s nejakým logom, rukavice, šál a hrubú vetrovku a dokonca aj oteplováky. Collin mal na sebe, vlastne nič okrem čiernej obyčajne bundy.

,,Ahoj," pozdravil sa Lucas a zapol si pás. Otočil sa za nami a pozrel sa na mňa a potom na Allison čakala som od Lucasa nejakú poznámku, ale nič neprišlo.
,,Myslíte, že tam budú ľudia?" opýtala som sa. ,,Ja neviem! Bol som sa tam len pred rokom na jazere korčuľovať. Mimochodom myslím si, že ísť sa korčuľovať by bol omnoho lepší a romantickejší nápad," povedal Collin. ,,Osamote," podal nezrozumiteľne.
,,Nie, nebudú tam žiadny ľudia," prehovoril Lucas. Nevedela som či je to dobré alebo zlé, že tam nebudú ľudia.

Zaparkovali sme na malom parkovisku, kde boli len tri autá aj s tým našim. Nachádzali sme sa niekde medzi zasneženými kopcami a ihličnatých stromami. Ruksak som nechala v aute a do vreciek si strčila mobil a hygienické vreckovky. Lucas obišiel auto a otvoril kufor, aby vytiahol naše drevené sánky.

Hneď ako vystúpil Collin som ho zastavila.
,,Už teraz máš červený nos," povedala som mu a zasipsovala som mu jeho bundu až ku krku. Obmotala som si šál a obviazala ho okolo Collinovho fialovomodrohnedého krku. Nie nepreháňala som to, len som nechcela počúvať nasledujúce hodiny jeho sťažovanie. Vytiahla som si z vrecka svoje náhradné rukavice a išla mu ich obliecť. ,,Toto nerobila ani moja mama, keď som mal sedem."
,,Nemožem za to, že sa nevieš obliecť."
,,Sú mi malé," povedal a pozrel sa ako sa mu snažím napchať ruky do mojich bledo modrých rukavíc.

Lucas zatvoril kufor a Collin zamkol auto. ,,Allie sa volal môj pes. Zrazilo ju auto, ale bola už stará a často sa túlala mimo domu," hovoril Lucas Allison. Čo jej to doriti vykladá? Pozrela som sa na Collina, ktorý sa na mňa pozeral rovnako nechápavo.

Lucas vzal svoje sánky a kračal smerom ku kopcom. Vzala som jedny sánky za šnúrku a kráčala za ním. Pri mne sa držala Allison akoby si stihla už urobiť na Lucasa názor a nechcela byť v jeho blízkosti. Collin nás dobehol a kráčal po mojej pravej strane. ,,Nemáte niečo na pery?"
,,Nie," zašepkala Allison.
,,Nie nemám. Čakala som, že ty určite budeš mať," povedala som mu. ,,Ale keď sme odchádzali, tak som si dala na ne balzám. Chceš trochu?" našpulila som pery a natiahla sa za Collinom.
,,Preboha," vzdychla Allison a zrýchlila v tempe, aby nekráčal vedľa nás. Collin si pritisol svoje pery o moje, ale nie na dlho. ,,Nemala by si často podporovať Lucasove nápady."
,,Prečo nie?"
,,Uvidíš," povedal.
,,Myslíš, že to Allison zvládne?" spýtala som sa šepotom Collina. Collin si prezrel Lucasa, ktorý už začínal znovu slovne obťažovať Allison. ,,Prospeje jej to." Tým by som si nebola taká istá.

,,Hovoril si o korčuľovaní. Pozajtra Allison odchádza do Viedne na fotenie. Mohli by sme sa ísť korčuľovať a potom ku mne."
,,Páči sa mi ako to znie."
,,Ale opovážiš sa ma tam nechať samú. Ja sa neviem dobre korčuľovať. Budeš celý čas pri mne a ja sa budem o teba opierať."

Nasledujúci hodinu áno hodinu! Sme kráčali len po zasneženom a zľadovatenom chodníku, na ktorom sa šmýkalo. Ja som si myslela, že sa budeme spúšťať na nejakom malom kopci a nie že budeme kráčať hodinu na stŕmy obrovský kopec.

Počúvala som konverzáciu Lucasa a Allison. ,,Kebyže si ryšavá, tak si krajšia. Neber to osobne, ale prieskum dokázal, že zrzky sú atraktívnejšie."
,,Kto robil ten prieskum? Ty?" spýtala sa Allison. Z jej tónu bolo cítiť ako sa s ním nechcela rozprávať. Zaujímalo ma aký názor mal na Allison Lucas, keďže on sa správal rovnako ku všetkým.

,,Už nevládzem!" zakričal Collin, ,,a je mi zima na uši."
,,Takmer každý deň trénuješ a po hodine chodenia mi povieš, že nevládzeš?" spýtal sa Lucas. ,,Nejde ani o to, že nevládzem, ale nechcem už viac ísť."
,,Súhlasím!" vykríkla naliehavo Allison.
,,A ako pôjdeme?"
,,Ja musím ísť sám," povedal Lucas a už si aj sadal na svoje staré sánky.
,,My sa na tieto v pohode vojdeme." povedal Collin. ,,Keď tak umrieme spolu," povedal a pousmial sa.
,,To znie naozaj upokojujúco."

Lucas sa snažil odštopávať nohami, ale aj keď bol chodník predbežný a zaladnený, tak mu to veľmi nešlo. No Allison si na sánky ani nespadla a už sa pohli. Naše drevené sánky boli dosť veľké, ale aj my sme boli...dosť veľký.
,,Kérujem ja," chytila som šnúrku a čakala kým si sadne za mňa. ,,Collin, na to, aby sme šli musíš tie nohy zdvihnúť."
,,Ako ich mám kurva zdvihnúť?"
,,Normálne ich zdvihni."
Už aj Lucas sa pohol a na chodníku sme zostali len my.
,,Ja neviem normálne zdvihnúť nohy."
,,Daj ich na tú tyčku," pozerala som sa na jeho nohy. Poslúchol.
,,Vidíš cezo mňa?"
,,Hej a vôbec sa mi nepáči, čo vidím. Sú tu zatáčky a les," informoval ma.
Odštopla som nás a bola som rada, že som ten ruksak nechala v aute, pretože sme na sánkach miesta nazvyš nemali.

,,Spomaľ," prikázal mi už asi ôsmykrát. Pritom sme nešli vôbec rýchlo. Na niektorých miestach nám to šlo horšie a na niektorých lepšie. Prekvapujúco sme sa vykotili len raz, ale dosť bolestivo. Naše sánky pokračovali v jazde bez nás čiže sme ich potom museli naháňať. Dole sme sa dostali pomerne rýchlo. Collin mal kľúče od auta, takže obidvaja stáli pri aute. ,,Narazila som do stromu," povedala Allison. ,,Ja to mám horšie. Ja som sánky, na ktorých jazdil ešte môj otec stratil," povedal Lucas podráždene a pobavene zároveň. ,,Ty si stratil sánky?" nedávalo mi to zmysel. Už niekto v histórii ľudstva stratil sánky, na ktorých sa sánkoval?
,,Ušli mi."
,,To aj nám. Behal si vôbec za nimi?"
,,Áno akurát, že boli rýchlejšie a nikde som ich nevidel!"
,,Mám pocit, že teba v istých veciach nikto neprekoná," povedal Collin a otvoril auto. Collin si vyzliekol moje rukavice a podal mi ich. Mne by sa páčilo ísť aj vyššie a sánkovať sa dlhšie.

Cestou domov bol Lucas ticho. Možno bol unavený alebo bol zarmútený zo svojej straty. Slnko už úplne zapadlo a jediná časť, kde mu bola zima a aj napriek kúreniu v aute sa stále nezohrala boli chodidlá. Tešila som sa na teplú sprchu, ktorá mi moje nohy zahreje.

Vzala som svoj ruksak a v spätnom zrkadle sa usmiala na Collina. Bola som si istá, že hneď ako príde domov mi zavolá. Nijak dramaticky sme sa nerozlúčili, lebo som vedela, že zajtra sa znovu uvidíme a pozajtra zasa.

Hneď ako som vystúpila a Allison si bola istá, že sme dostatočne ďaleko povedala: ,,Bolo to hrozné. Som rada, že to netrvalo dlhšie."
,,Ja som si to užila. Aj keď..." nedopovedala som, pretože ma Allison prerušila: ,,Ty teraz nevidíš veci aké v skutočnosti sú, pretože si zaslepená, ale bolo to hrozné."

Collin

,,Neznášam také dievčatá," precedil cez zuby Lucas. Skrčil som obočie. ,,Väčšinou bola ticho, ale jej myšlienky som doslovne počul. Myslela si aký som neinteligentý otravný hlupák. A jedna z tých mala vecí, čo povedala bola o nejakom kmeni v Indonézii. Čo mám ja s kmeňom v Indonézii?"

Lucasa som nevnímal. Pochopil som, že mi tým chce povedať, že Allison viac nechce vidieť a viac som sa starať o jeho a Allison nechcel. Nemal som na to náladu a ani ma to nezaujímalo, pretože sa mu zase rozvibroval mobil vo vrecku. Dnes mal otec asi trpezlivosti navyše alebo to bolo dôležité, pretože mi takto volal celý deň. Bolo na čase sa s ním porozprávať a najdôležitejšie bolo, aby som nespomenul Eleanor. Nie že by som sa ho bál, ale zase by sme sa pohádali.

Collin mal z časti pravdu. Na nasledujúce kapitoly sa veľmi teším a páčia sa mi tieto dlhšie kapitoly. Ľubim vás a zostávajte so mnou!