𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 31.

Eleanor

Collin sa postavil pred môj bicykel, a tak mi bránil v ceste.
Medzi nohami som mala tyč bicykla, ale chodidlami som bola na zemi.

Collin sa dotkol bicyklového volantu, vlastne sa oň oprel. Zamračila som sa: ,,Zavadziaš mi," povedala som tónom, ktorý mi pripomenul dieťa.
Collin sa sklonil bližšie k mojej tvári. Výraz mal pevný, ale ja som neuhla ani pohľadom. Nedovolila som sa pozrieť inde ako do jeho hnedozelených očí.
,,Štveš ma," povedal, ale nie tak arogantne ako som čakala.
,,Čím?" opýtala som sa.

Priala som si, aby mi uhol z cesty a ja sa mohla dostať, čo najrýchlejšie domov. Ďaleko od neho. Ale na druhú stranu išlo z neho niečo, čo som chcela, aby bolo pri mne blízko. Každou sekundou sa približoval bližšie a mne každým jeho pohybom mi búchalo srdce silnejšie.
,,Všetkým," povedal mi do tváre.
Vonku bola zima, len z Collina šlo príjemne teplo a vôňa.
,,Zavadziaš mi," zopakoval som a zaťala zuby.
,,A vadí ti to?" o pol milimetra nadvihol obočie. Čo to robí? Snažila som sa ovládať svoje dýchanie, ale nepomáhalo to. Vedel vôbec čo to robí? ,,Zachvíľu mi bude."
Stáli sme v strede chodníka a okoloidúci neboli v tú chvíľu môj problém.
Pozrel sa na moje pery, ale bol to krátky pohľad akoby ich chcel len skontrolovať, ale nechcel, aby som si všimla, že sa na ne pozeral. Ja som chcela, aby to urobil.
Aby ma pobozkal. Akokoľvek.
Zafúkal vietor a postrapatil mu tmavé vlasy. Ja som svoje mala v jednoduchom cope a bola som šťastná, že som si ich zabudla rozpustiť, keďže by som ich vďaka vetru mala v tvári. Radšej nech mi odhryzne ten jazyk ako by sa mal teraz odtiahnúť.

Chcela som, aby tú malú medzeru medzi nami prerušil on, aby som mala istotu, že to nie je nejaký jeho trik alebo vtip.
Dlane sa mi potili. Nie. Nielen dlane, ale aj iné časti tela. Rúčky bicykla som viac stisla a Collin si to všimol a zdalo sa mi, že sa pousmial. Priložil svoje pery k mojim. Zacítila som jeho jazyk a pootvorila ústa, aby robil čo chcel. Keď som sa do nášho bozku začala vžívať. Odtiahol sa a vystrel. Pustil mi volant bicykla: ,,Dobrú noc Elelanor."

Chcela som...čakala som, že ten bozk bude dlhší. A nemala som to chcieť! Pred týždňom sme sa bozkávali kvôli Jessice, ale teraz sme nemali na to dôvod. ,,Čo to-" pozrela som sa na miesto, kde pred chviľou stál Harris. Obzrela som sa okolo seba, no Collin už zmizol. Bola som tak mimo, že som si ani neuvedomila, že odišiel.

Až keď sa mi krv v tele schladila som nasadla na bicykel a rýchlo prechádzala staré i nové, osvietené i tmavé ulice. Chcela som sa vyfackovať za to, že sa mi to páčilo alebo aspoň som chcela spadnúť z toho bicykla.

Môj stav mal od zdravého veľmi ďaleko. Jediné, čo som urobila keď som prišla domov bolo, že som sa prezliekla.
Allison sa mi prihovárala, ale netušila som čo hovorila. Asi si aj všimla, že nemám náladu na akúkoľvek komunikáciu. Ak by som sa niekomu chcela zveriť. Momentálne by bola ona jediná možnosť. Fei sa mala vrátiť zajtra. Týždeň sme spolu nehovorili a ja som ani nevedela, ako by som jej všetky tie veci, ktoré sa stali za týždeň povedala.

Ľahla som si na svoju úzku posteľ a zababušila sa do tenkej periny. Spánok som vždy milovala a vždy mi pomohol, pretože v spánku som nemusela rozmýšľať ani jesť, ani nič cítiť.

Asi začnem znovu písať dlhšie kapitoly. Aj táto mala byt povodne dlhšia aleeee chcela som ju ešte dnes vydať. Love uuuu 🤍 a dúfam že ste si ju užili.