KAPITOLA 10.

4.3K 156 8
                                    


Eleanor

,,Všimla si si, že sú tu samé študentky?"
,,Dalo sa to čakať," do úst som si hodila zemiakový lupienok. S Fei sme si sadli do tretieho radu, keďže horné miesta už boli zaplnené. Nechcelo sa nám ísť na celý zápas, tak sme prišli, len na poslednú tretinu. Teda myslím, že to bola tretina. Pravidlá hokeja som nevedela a ani ma veľmi nezaujímali.

,,Ukážeš mi toho tvojho Colla?" spýtala sa, ale znelo to ako rozkaz.
Povedala som jej takmer všetko o Collinovi a Timothejovi, len o mojej minulosti s Collinom som jej nepovedala.
,,Nie je môj a ukážem ti obidvoch, teda ak ich rozoznám," povedala som.

Všetci hráči vyzerali rovnako.
Jediné čo som vedela rozoznať boli žlté a biele dresy. Snažila som sa nájsť Timotheja, ale nikde som ho nevidela.

Pohľadom som zablúdila k lavičke na ktorej sedeli hokejisti v bielych dresoch. Timothej mal dole prilbu a aj z diaľky som videla ako veľmi je spotený. Napil sa z fľašky a pozoroval dianie na klzisku.
,,Na lavičke," drgla som do Fei.
,,Dvadsaťjednotka," povedala som číslo dresu. ,,To je Timothej," objasnila som.
,,Je červený jak po pôrode," poznamenala Fei a detailne ho sledovala.
,,Prestaň. Aj ty by si bola kebyže sa spotíš," okríkla som ju.

Až po pár minútach som sa prinútila odtrhnúť od Timotheja oči a pozrela sa znovu na ľad. Jeden z našich hráčov rýchlo korčuľoval cez celé klzisko.
Ja by som už dávno spadla, ale on mal v tele istotu a spolu s hokejkou sa za pár sekúnd dostal na stranu k súperovej bránke.
Hráč asi päť metrov od neho mu prihral puk a ten ho okamžite strelil do bránky.

Všetky vysokoškoláčky za nami začali nepríjemne pištať a hulákať. Nechápala som ľudí čo to tak prežívali. Hokej bola len hra. Rovnako ako futbal, tenis alebo monopoly. Ignorovala som piskot dievčat, ktorý mi rezal uši a sústredila sa len na hokejistu. Cez mriežku na prilbe som mu nevidela dobre do tváre, ale predsa ten samoľúby úškrn by som videla aj na kilometre.

,,Štyridsaťštyri," zakričala som tak, aby ma Fei cez hluk počula.
,,To je Collin."
,,Ty si myslela Harrisa?" s úsmevom sa zamračila. Chcela som niečo povedať, ale Fei pokračovala: ,,Od Kaia som o ňom počula. Síce nie veľa, keďže môj brat sa so mnou veľmi nerozpráva, ale niečo áno."
Všetci hokejisti odchádzali z ľadu a zápas sa tak pomaly končil.

,,Vraj ho všetci nenávidia aj milujú. Koná strašne prvoplánovo niekedy sa to vypláca inokedy nie." Vedela som, to.
,,Myslím si, že aj keď bude na medicínu, tak doktor z neho nebude," povedala a pozerala sa dopredu.
,,Ako to myslíš? Veď Collin nechodí na medicínu," povedala som.
,,Nie, ale chce si zmeniť fakultu." Prekvapovalo ma, že Fei Collina poznala a vedela o ňom celkom dosť.
,,Mne to nepovedal," povedala som zamyslene. Hovoril mi, že má toho veľa a preto chce, aby som mu robila úlohy.
V živote by mi nenapadlo, že si chce zmeniť fakultu na ešte ťažšiu.

,,Vďaka jeho otcovi je možné, že ho vezmú už na letný semester." To som si myslela. Collin by sám na medicínu nedostal a počas roka už vôbec nie. Mal mi to povedať. Aj keď som mu plánovala robiť úlohy len dovtedy, dokým nebudem mať dostatok peňazí na kaviareň.
Nechápala som prečo chcel ísť na medicínu. Nikdy by som mu do rúk žiaden život nezverila. Collinove štúdium a budúcnosť mi mohli byť ukradnuté. Pokiaľ nastúpi až v letnom semestri tak mi to je jedno. V decembri by som mala mať dosť peňazí a viac ma trápiť nemuselo.

Párty v dome hokejistov sa mala začať za hodinu. Bolo mi jasné, že dievčatá, ktoré za nami sedeli na ňu určite idú. Ja som si obliekla, len čierne širšie rifle. Na viečka som si naniesla telové tiene a blonďavé vlasy, ktoré by boli bez zafarbenia o pár tónov tmavšie som mala vyžehlené. Nechcela som to preháňať, ale keď som sa pozrela na dievčatá v mojom veku, ktoré vyzerali ako z Vogue som mala chuť sa zakopať. Dokonca aj Fei vyzerala ako ony. Vlasy mala rozpustené a s krátkych pramienkov v predu sa jej tvorila malá ofina. Obočie mala namaľované dokonale a jej umelé mihalnice vyzerali prirodzene.

Mesiac na oblohe žiaril tak silno, že zatienil všetky hviezdy. Na to, aby som zvládla tú párty som potrebov kofeín.

,,Môžeme si ešte niekde kúpiť kávu," navrhla som. Na párty, ktorá mala začať za približne hodinu sme museli ísť pešo a už len cesta od štadióna peši tam trvala trištvrte hodiny.

<333 Ďakujem vám za každý vote aj koment vlastne už len za to, že to ďalej čítate dúfam, že so mnou zostanete až dokonca <3 Plánujem, že sa v budúcej kapitole toho veľa stane a bude aj dlhá.

𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢Where stories live. Discover now