𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 44.

Collin

Ak vyrastáte s niekým ako je môj otec, tak je to veľmi psychicky náročné. Jediné slovo, ktoré môjho biologického otca vystihovalo bolo agresor.

Ale nebol chuj vždy. Mohlo to byť aj horšie. Napríklad kebyže pije alebo bije moju mamu, alebo kebyže ma hodí do polepšovne. (Čo by iný otec urobiť mohol) Keď sa na to pozerám takto, tak nie je zlý. Občas mal náladu byť dobrým otcom a manželom.

,,Prečo si ho napadol?"
,,Ja som ho nenapadol!"
,,Tak prečo si dopiči zmlátil hráča z tvojho tímu?"
Mlčal som. Premýšľal som, že mu poviem nejaké klamstvo, ale nič mi nenapadalo.
,,Skoro ste sa zabili, tak sa pýtam prečo?" nevzdával sa.
,,El-eanor."
,,Čo? Eleanor? Tá čo bývala oproti?" okamžite som oľutoval, že som mu povedal  jej meno.
,,Čo s ňou?"
Pozrel som sa von oknom a nechcel sa už viac o nej rozprávať. O ničom sa s ním nechcel rozprávať.

Pochopil to, ale o chvíľu sa do mňa pustil: ,,A ty chceš ísť na medicínu. Chlapče, veď ty máš v tej hlave piliny. A ešte si aj slepý!"
,,Jak slepý?" zamrmlal som.
,,Môj syn nebude chodiť s niekým takým ako je ona."
,,Veď sa kamaratiš s jej rodičmi." Na čo je tá pretvárka dobrá?
,,Čakal som, že máš vyššie nároky."
,,Jaké kurva nároky? Ty si posledný človek, čo mi má čo hovoriť do môjho života. Čo si myslíš, že docieliš tým, že mi prikážeš, aby som s ňou nebol?" chcel som pokračovať, ale skočil mi do reči.
,,Pretože máš na viac!"
,,Na viac? Tým myslíš Jessicu? Presne preto som s ňou začal chodiť len, aby si bol spokojný. Ale ty mi nemáš čo hovoriť do môjho života! Budem trtkať koho chcem a kedy chcem!"

Využil som to, že sme stáli na križovatke a vystúpil som. Mal som ho plné zuby.
Toto ani zďaleka nebola naša najhoršia hádka, ale bolo lepšie to ukončiť skôr ako by sa to mohlo stať. Moja mama bola aspoň úprimná a nezáležalo jej čo robím a s kým sa bavím, aj keď mala svoje postavenie. Ako to mohla s ním vydržať? Síce vždy sa mi zdalo, že mama mala naňho nejaký divný vplyv, pretože ak sa s ňou porozprával vždy bol kľudnejší. V popravde ma zaujímalo, čo mu asi tak hovorila. Možno mu sľúbila, že si s ním zašuká. Bože, môj otec musí byť hrozný v posteli. Nech už to bolo medzi mojimi rodičmi akokoľvek, kebyže mám s ním ja stráviť dvadsaťtri rokov dobrovoľne bol by som zrelý na psychiatriu.

,,Nastúp si!" zvrieskol na mňa cez otvorené okno. ,,Collin, ak si nenastúpiš skončili sme."
,,Skončili sme vtedy, keď som vystúpil."
Zavrel okno, dupol na plyn a odišiel.

Trvalo mi sedemnásť minút kým do prišiel domov. Mohol som si užiť, že som mal dom sám pre seba. Ako prvé som zamieril do chladničky. Vytiahol som z nej červené víno. Bol to jediný alkohol, ktorý som našiel. Poháre na víno sme nemali a brať akýkoľvek pohár mi prišlo zbytočné. Tak som si odpil z fľaše a vrátil ju naspäť. Ľahol som si na gauč a ešte raz si prečítal správy od El. Vytočil som jej číslo a počítal zvonenia. Zrušil som a vytočil znova a znova. A znova. Zaslúžila si to vedieť.

Kto jej to mal o ňom povedať keď nie ja? 
Nevedel som ako a ani prečo Eleanor začala chodiť s Timothejom. A fotky, o ktorých mi Lucas včera povedal som nevidel, ale Lucas mi povedal, že ich videl a pokúsil sa mi ich opísať. Ten opis bol dosť chabý. Boli dve, ale neboli ohromne odhaľujúce. Nevedel som čo tým Lucas myslel. Čo by bolo podľa neho ohromne odhaľujúce?

Jessica mi posielala svoje fotky stále. Áno, ukazoval som ich Oliverovi, ale nenapadlo by mi ich predávať. Timothej Eleanorine fotky, ukázal celému hokejovému tímu a chvastal sa, že na nich zarobil niekoľko stoviek. Jasné, že El o tom nevedela. Sklamal by ju a asi by s ním už viac neprehovorila, a presne to som chcel.

Chcel som zase zrušiť a už po niekoľký krát vytočiť jej číslo. ,,Áno?" ozval sa jej hlas. Bol jemný a zachrípnutý ako keby bola chorá.
,,Eleanor?"
,,Nemám čas," chcela ukončiť náš rozhovor. ,,Čo si myslíš, že tvoj frajer urobil s tvojimi fotkami?"
,,A-akými fotkami?"
,,Možno si myslíš, že si nad nimi vyhonil, uložil si ich a to je všetko, ale tvoj Timothej urobil omnoho zaujímavejšiu vec."
,,Collin, ja neviem čo to malo na tom ľade znamenať, ale ak ho ešte raz napadneš..."

,,Bolo to pre teba!"
,,Napadol si môjho frajera pre mňa?" spýtala sa.
,,Nehovor mu "môj frajer" a ja som si nezačal."
,,Pred chvíľou si ho ty tak nazval, tak prečo?" spýtala sa. Nevedel som si sám odpovedať a aj kebyže odpoveď viem, nepovedal by som to.
,,Meníš tému! Zmlátil som ho, pretože predal tvoje fotky. Prečo si mu ich poslala?"
,,Nič ťa do toho nie je," povedala a nebol som si istý či ma vôbec počúvala. Chcel som inú reakciu. ,,Dobre, tak si ich skúsim kúpiť od Timotheja. Možno mi dá zľavu."
,,Bola tak veľká chyba si s tebou niečo začať," zložila.