𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 65.

Eleanor

Bol deň pred Vianocami. Dnes ráno som prišla domov a vedela som, že je v meste aj Collin.

Včera mi zavolal a bol to ten najčudnejšie rozhovor aký sme doteraz mali. A to sme mali naozaj divné rozhovory.

Sedela som a čakala naňho v bowlingovej kaviarni. Akurát, že my sme hrať bowling nešli. Pozorovala som ľudí ako hádzali bowlingovú guľu a zakaždým aspoň jednu kolku trafili. Ja som bola v bowlingu vždy nemožná, a preto som ho aj nenávidela.

Jednou rukou som si podopierala hlavu a druhú som mala položenú na bruchu. Bol to už môj zlozvyk. Rodičom som o svojom neplánovanom tehotenstve nepovedala a ani som sa na to zatiaľ nechystala. Začínala som byť už z toho nervózna. Meškal osemnásť minút. Nevedela som, čo mám od nášho stretnutia čakať. Bála som sa toho. Vedela som, že už to
nebude také aké to bolo.

,,Čau," hodil sa na stoličku. Vôbec som si ho nevšimla.
,,Ah-oj," zahabkala som sa pozerala sa na Collina. ,,Mám pädesiat minút."
,,Pädesiat minút na čo?"
,,Na teba."
,,No ja...Neviem čo ti mám povedať," zastrčila som si pramienok vlasov za ucho. Nevedela som, kde mám začať. Bolo toho priveľa, čo som mu chcela povedať.
Collin len nadvihol tmavé obočie.
,,Mám odísť?" spýtal sa.
,,Nie! Len neviem, kde začať."
Collin zamyslene našpulil pery: ,,Objednala si si?" spýtal sa ma a z jeho tónu bolo cítiť ako sa snažil byť milý.
,,Nie ešte nie." Ale vedela som čo si objednám a aj čo si objedná on. Cocacolu s ľadom. Aj tak sa ale pozeral do nápojového lístka.

,,Niečo pre teba mám," začala som sa hrabať vo svojej kabelke. Vytiahla som čiernu krabičku okolo ktorej bola obmotaná zlatá šnúrka. Collin sa na krabičku zamračil.
,,Všetko najlepšie," povedala som a usmievala sa. Nevedela som či to bol dobrý nápad, ale musela som mu to dať, keď už som to kúpila a investovala do toho toľko peňazí. Rozviazal šnúrku a krabičku otvoril. Jeho pery sa pokúsili o úsmev, ale bolo to tak silené, že to až bolelo.
,,Pekné," povedal a stále sa pozeral dovnútra krabičky.

Kúpila som mu voňavku. Vôňu, ktorú som vyberala asi dve hodiny. Fei mi poradila, že mu mám kúpiť voňavku. Pre Collina to bol dokonalý darček. Nakoniec som vybrala nenormálne drahú voňavku, ale prisahala by som, že tá vôňa bola on. Zatvoril krabičku a posunul ju trochu ďalej.
,,Chodíš na rovnakú výšku ako som chodil ja?" opýtal sa
,,Áno. Nastúpila som o rok a ani poriadne neviem ako to medzi nami začalo," povedala som a snažila sa spomenúť.

Cítila som, že mám Collinovu plnú pozornosť. ,,Chcel si, aby som ti robila eseje a prácu do školy, pretože si mal toho strašne veľa s tréningami. Nechcela som ti ich robiť, ale dohodli sme sa, že mi za to budeš platiť, a tak nejak sa to začalo."
Vyzeral, že mi neverí, ale zostal ticho.
,,Zoznámila som sa s tvojím spolubývajucim a ty si strašne žiarlil..." 

Chcela som pokračovať, ale zastál pri nás mladý čašník s otázkou čo si dáme. Collin sa chystal odpovedať, ale predbehla som ho. ,,Colu s ľadom," vykríkla som. Collin si ma celú premeral. Chcela som vedieť, čo si myslí, pretože vyzeral, že jeho mozog práve pracuje na maximum. ,,To isté," povedal napokon. Čašník odišiel a Collin sa znovu obrátil ku mne.
,,Ako dlho sme spolu chodili?" Tou otázkou ma celkom prekvapil.
,,Začalo to skôr, ale tak niekedy v novembri. Nemáme presný deň."

,,Prečo si so mnou chcela byť?" Štvalo ma, že sa to pýtal v minulom čase.
,,Pretože k tebe cítim niečo viac než ku komukoľvek inému a milovala som to, aký si bol so mnou."
Collin to nemohol chápať. Nemilovala som to, že mi hodil mobil do bazéna, ale to aký bol potom. Aký bol keď ma miloval.
,,Nevieš aký som. Teraz som to zase ja."

,,Viem aký si. Viem, že si šteklivý. Viem, že miluješ zmrzlinu. Máš rád alkohol, ale neznášaš alkoholickú bonbonieru. Miluješ hokej, ale nie tak, aby si ho hral profesionálne. Si schopný v kúpeľni stráviť aj celý deň a pamätám si, že keď sme spolu pozerali tretiu sériu Hry o tróny, tak si mi začal vymenovávať dvadsať dôvod prečo som dokonalejšia ako všetky ženy v tom debilnom seriály. Stále si to bol ty a stále to budeš ty."
On si spomenie. Musí si na mňa spomenúť.

,,Láska možno ľudí mení, ale ja k tebe už žiadnu lásku necítim. Nechcem tu byť a úprimne si myslím, že som musel byť na drogách a pekne zúfalý, keď som sa zaplietol s tebou."
Pozerala som sa naňho a oči sa mi leskli. Neutrela som si ich. Nechala som slzy sa skotúlať po mojich lícach.
,,Collin, prečo tu sedíš?"
Pozrel sa na mňa. Neodpovedal, pretože sa k nám blížil čašník. Možno mu to aj vyhovovalo, pretože mi na tú otázku nechcel odpovedať.

,,Prečo sa tomu tak brániš?" Znovu neodpovedal. Pozrela som sa na pohár s colou, ale nenapila som sa. Počkala som kým sa Collin napije a prehltlne to, pretože som naozaj nepotrebovala, aby ma opľul alebo sa začal dusiť. Nebol správny čas mu to povedať, ale ten nebude nikdy.
,,Čakám dieťa," vyhŕkla som. Collinova tvár vyzerala kľudne.
,,Chudák dieťa," zašepkal uštipačne.

Pozrel sa mi vystrašene do očí a prehltol. Až teraz si to uvedomil. ,,Mám devätnásť nemožem byť kurva otec!"
,,Dvadsaťjedna," opravila som ho. ,,Ako mám vôbec vedieť, že je to moje? Neviem prečo, ale ja mám pocit, že som s tebou v živote nič nemal."
,,Bože," vzdychla som rezignovane.

,,A čo chceš akože teraz?"
,,Chcem iba naspäť svojho Collina," povedala som trasľavým hlasom.
,,Ale ja si tvojho Collina nepamätám! Nepamätám si ani to, že by som ťa oplodnil a ani to, že by som sa s tebou vôbec normálne rozprával," kričal, tak aby som to počula len ja. Mala som chuť vstať a odísť. Bolo to presne, tak ako predtým a stratila som všetku nádej na to, že sa to niekedy zmení a bude to také úžasne aké to bolo. ,,Rob čo chceš. Mňa do toho nezaťahuj ani moju rodinu. Najlepšie urobíš ak sa toho zbavíš."

,,Pôjdem na potrat a už ťa nebudem obťažovať."
,,Vidíš!" vstal a bol na odchode. Nepozdravil sa proste bez ďalšieho slova odišiel. Jediné čo po ňom zostalo bola poloprázdna CocaCola a darček, ktorý som mu dala. ,,Doriti!" kopla som do nohy stola.

<3 Ahojte lásky...Ešte sa nám príbeh bude naďalej vyvíjať čiže vôbec to nie je koniec.