𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 37.

Eleanor

Odišla som niečo po desiatej. Jediné, čo som chcela urobiť bolo si ľahnúť. Zo všetkého som bola strašne unavená.
Ďalšie dni som strávila, len na prednáškach, pečením alebo v práci.

Na spoločnej piatkovej prednáške si Collin sadol vedľa mňa, ale nepovedal ani slovo, keď som sa ho niečo opýtala jeho odpoveď bola jednoslovná.
Vychádzala som z učebne ako posledná, vlastne nie. Collin išiel za mnou posledný.

S Allison sme sa dohodli, že zatiaľ čo bude na fotení, sa pokúsim upiecť recept, čo mi poslala. A potom sa budeme ako každý večer váľať na gauči, rozprávať a v pozadí nám bude hrať reality show.

,,Potrebujem ťa," vzdychol mi do ucha. Kráčal hneď za mnou. Celú prednášku so mnou ledva hovoril a teraz zrazu niečo odo mňa niečo chcel. ,,Čo potrebuješ?" spýtala som sa a kráčala ďalej smerom k východu.
,,Kam ideš?" odpovedal mi otázkou.
,,Domov."
,,Odveziem ťa."
,,Ďakujem, ale nepotrebujem-"
,,Nepýtal som sa." Otočila som sa za ním a pozrela sa mu priamo do očí.

Nevedela som ako bol na tom on, ale ja som ho chcela...po fyzickej stránke, ale nemala som. Zakázala som si to.
,,Tak-k..dobre," prehltla som. ,,Kde máš auto?" opýtala som sa.
,,Na parkovisku."
,,Vážne?" otočila som sa za ním a ironicky nadvihla obočie.

,,Povieš mi, čo potrebuješ?" skúsila som sa opýtať druhýkrát. ,,Čokoľvek čo mi ponúkneš," zapriadol. ,,A aby si napísala úvahu ohľadom bezpečného miesta."
,,Ohľadom čoho?"
,,Bezpečného miesta."
,,To na aký predmet preboha potrebuješ?"
,,Jak to mám vediet'?"
,,Niekedy mám pocit ako keby si do tej školy chodil, ale automaticky vypínal svoj mozog hneď, keď si sadneš."

Vytiahol kľúče a z diaľky otvoril auto. ,,Dobre. Napíšem ti ju zajtra," pozrela som sa na profil jeho tváre. Nevedela som, ako sa mám k nemu správať, keďže každá moja časť sa ho chcela dotknúť.

,,Chceš sa o tom rozprávať?" Nechápavo sa zamračil, ale ja som vedela, že vie čo myslím. ,,O tom čo sa stalo, keď som bola v hokejovom dome."
,,Prečo sa chceš o tom rozprávať?
,,Nie som si istá či by sme to mali robiť."
,,Prečo?" skrčil nos. Collin nikdy nebol hlúpy, ale veľmi rád sa na hlúpeho hral. ,,Pretože to s Timothejom vyzerá nádejne a s tebou je to len..."
,,Dopovedz to," prikázal mi.
,,Je to len...z roztopaše a pojašenosti."

Timothej sa ku mne správal naozaj úžasne, keď som sa vrátila z Collinovej izby a ja som mala hrozné výčitky.
,,Čo ma on a ja nie?" spýtal sa Collin po chvíli. ,,To nemyslíš vážne," zastonala som. Naozaj sa ma to pýta? Naozaj sa ma to pýta Collin Harris?
,,Myslím," zastál pred svojim autom, ale nenastúpil.
,,Chcem ho milovať a ty mi v tom brániš."

Collin sa vystrel a bez ďalšieho slova nastúpil do svojho čierneho auta.
,,Nebránim ti v tom tak, ako by som chcel," zamrmlal a naštartoval.

Z jeho jazyka som sa nespamätala doteraz, ale zakázala som si chcieť Collina, no bolo to ťažké, keď som videla, že on si to chce tiež zopakovať.
,,Ty ma nenávidíš a určite ťa tento ošial skôr či neskôr omrzí a budeš mi zase robiť zo života peklo."
,,Ak si dobre pamätám to ty si sa so mnou chcela vyspať. To ty si mi začala vyzliekať nohavice."
Očervenela som: ,,Ale ja-"
,,Čo si vlastne robila za mojimi dverami Eleanor? A taký primitív nie som, že uverím, že si ma šla pozdraviť alebo mi povedať, že sa so mnou už nechceš bozkávať." Nechystala som sa mu na to odpovedať.

Na jednu stranu som bola rada, že v ten večer sme spolu nespali. Nasledujúce dni som premýšľala a myslela naňho. Kebyže sa spolu vyspíme asi by som naňho myslela aj v spánku a ešte intenzívnejšie a intímnejšie. Vlastne mi už teraz z neho preplo a nepotrebovala som, aby som bola na ňom ešte viac závislá.

Collin

Kebyže môžem vrátiť čas, tak by som ju o tie skurvené dvere v tú noc pretiahol. Nerátal som s tým, že ma už viac nebude chcieť, že ma jednoducho odmietne.

Myslel som si, že ak ju privediem do svojho auta, tak mi vyfajčí alebo ja neviem čokoľvek. Len nech sa ma dotýka. Neodpovedala mi. Pousmial som sa. Tušil som, čo asi robila za mojími dverami.

,,Premýšľala som..." začala a mne sa to absolutne nepáčilo. ,,Ja nestojím o taký vzťah ako mi ponúkaš."
,,Ja som ti neponúkol vôbec nič," povedal som dosť agresívne. ,,Tak vidíš," pozrela sa na chvíľu na mňa. Na semafóre bola červená. Otočil som sa na Eleanor. Pozerala sa už dopredu a tvár mala...zdutú.

Vycítila môj pohľad a pozrela sa na mňa. Jednu ruku som mal stále na volante. Natiahol som sa a rýchlo priložil svoje pery na tie jej. Nezáležalo mi na tom či sa odtiahne, či mi dá facku alebo či vystúpi. Musel som to urobiť. Nemal som za sebou najlepší týždeň a ja som to proste potreboval. Neodtiahla sa a moje ego to potešilo. ,,Potrebujem ťa," zopakoval som. Aj vonku, aj teraz som to myslel v rovnakom zmysle. ,,Neklam samú seba viem, že aj ty ma potrebuješ," povedal som potichu stále len pár centimetrov od jej tváre. V tú chvíľu som povedal najväčšiu sprostosť, akú som za život povedal, a to som toho ja natáral: ,,Ak spolu s Timothejom začnete oficiálne chodiť, tak ťa nechám na pokoji."

Kývala hlavou do strán: ,,To je blbosť. Nepáči sa mi čo cítim, keď som s tebou v miestnosti a týmto sa ten pocit, len zväčší."
,,Je to len túžba, Eleanor. Ver mi, že ona zmizne ak sa jej podáš."
,,Ako si to vôbec predstavuješ?" jej hlas znel piskľavo.
,,Priveľa nad tým premýšľaš."
,,Dobre," povedala vyčerpane a pobozkala ma. Cítil som sa lepšie, pretože to vzdala, pretože som vyhral, pretože som ju mohol mať.

Tak hlavne postavy sú teraz asi trošku zmätené, ale uvidíte!!! 👄❤️ Tí čo skupujete Timtoheja a El (Ak takí ste) Tak prepáčte...