𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 14.

Eleanor

,,Hej! Eleanor!" skríkla po mne čiernovláska s nakulmovanými vlasmi.
Jej vlasy vyzerali tak jemne, že si priam žiadali, aby ste sa ich dotkli.
Pred rokom ich mala nafarbené na blond a na farbu jej prirodzených vlasov som si už ani nepamätala. ,,Čisto teoreticky. Vynosila by si mi dieťa?" Nemala som náladu na ďalšiu z ich hier. Jessica nemala také veľké prsia, ale aj tak ich všetkým ukazovala na oči. Kravatu, ktorá bola súčasť uniformy nenosila a prvé gombíky bielej košele mala rozopnuté. Aj keď by som to pred nikým nikdy nepriznala Jessica bola krásne dievča. Každý či už žena alebo muž, dieťa alebo starec sa za ňou na ulici obzeral.

,,Čože?" nerozumela som.
,,Mischell mi povedala, že po tom čo porodila Collina nevedela schudnúť a tebe by to nevadilo," prezrela si moju postavu.
,,Keď budeme mať s Colom dieťa mohli by moje oplodnené vajíčko dať do teba. Tebe by to neuškodilo," žiarivo sa usmiala. Nadýchla som sa a nevedela čo jej mám povedať. Niekedy sa na ich divné hry ktorých som bola súčasťou reagovalo ťažko.
,,Ďakujem za ponuku Jessica lichotí mi to, ale nechcela by som mať v bruchu tak agresívne dieťa ako Collin. Určite by malo jeho gény." povedala som a chcela odísť, ale neodišla som. Zostala som stáť v strede školskej jedálne a usmiala sa na Jessicu.

~

,,El!" skríkla mi šepotom do ucha Fei.
A ja som sa zase vrátila do prítomnosti. Profesorka si už balila svoje veci. Prednáška už bola u konca a ja som si to ani nevšimla. ,,Stalo sa niečo?" opýtala sa ma Fei. ,,Nie, vôbec nič."

Študenti už vychádzali zo sály.
Do druhej prednášky mi zostávalo niekoľko minút. Vyšli sme von na záhradu školy a sadli si na našu lavičku. Cítila som sa strašne unavene a opotrebovane akoby niečo zo mňa vyžmýkalo dušu. Nevedela som prečo sa tak cítim. Jessica mi poslala len žiadosť o sledovanie, ktorú som aj tak neprijala. Ale prečo ju Collin spomínal?
Prečo sa pýtal či mi niečo písala? Navyše bolo lepšie myslieť na Jessicu než na moju včerajšiu hádku s mamou len kôli tomu, že som jej povedala, že s Collinom domov nepôjdem. Písať s ním sloh bolo niečo úplne iné ako sedieť vedľa neho dve hodiny v aute, kde by sme sa určite pohádali. 

Pozrela som sa na lavičky so stolom, ktoré vždy boli zaplnené celým hokejovým tímom. Avšak Collin na nej nesedel.
,,Nabudúci týždeň pôjdem za mamou domov do HongKongu," povedala Fei. Nemala som náladu sa rozprávať o cestovaní, domove ani rodičoch.
,,Ako dlho tam budeš?" spýtala som sa. Uvedomovala som si, že okrem Fei som si žiadných iných kamarátov nenašla.
,,Týždeň," odhryzla si z bagety, ktorú mala v kabelke už od včera.
,,Ide s tebou aj Kai?" stále som sa pozerala na zaplnenú lavičku.
,,Má už iné plány." Nechtami si šupala kožičku okolo nechtov.

,,Nepôjdeme zajtra do kina? Nemám čo robiť a už ma bolí hlava z toho prázdneho bytu," povedala rýchlo.
,,Moja spolubývajúca si u mňa objednala tri torty. Takže zajtra nemôžem," povedala som. ,,Nevadí nabudúce," obal od bagety zahodila do koša hneď vedľa lavičky a vstala. ,,Asi pôjdem večer do hokejového domu."
,,Čo? Prečo?" Nerozumela som prečo by tam chodila cez týždeň a ešte k tomu sama.
,,Je vždy plný ľudí a chcela by som to urovnať s bratom." Ja som sa v dome hokejistov neplánovala ukázať najblížšie mesiace alebo až dokým nebude Collin zase niečo potrebovať.

~

Fei odišla na svoju prednášku. Ja som mala ešte pár minút, takže som zostala sedieť na lavičke. Slnko svietilo tak silno až som musela prižmúriť oči. Rada som pozorovala ľudí. Už od mala ma to fascinovalo.

Z lavičky predo mnou sa zdvihol jeden z hokejistov. Snažila som sa zaostriť zrak na blížiacu sa postavu, ale slnečné lúče mi to nedovolili. ,,Na tej párty som ťa nevidel."
,,Ani ja teba," povedala som a pozerala sa hore na človeka, ktorý stál predomnou.
,,Ale videla som ťa na zápase."
,,Ty si bola aj na zápase?" spýtal sa prekvapene a doširoka sa usmial.
Sadol si vedľa mňa. ,,Bola," zamrmlala som. ,,Prídeš aj na budúci zápas? Mohli by sme sa ísť po ňom niekde zabaviť."
Nie. Nabudúci zápas je presne vtedy keď Fei odchádza. To by znamenalo, že by som tam musela ísť sama. A čo budem robiť sama na hokeji? ,,Jasné môžeme," usmiala som sa. ,,A kam pôjdeme?" Netušila som, čo Timothej myslí tým zabaviť sa.
,,To ešte neviem, ale hlavne niekde, kde sa nestratíme," vstal z lavičky. Nechcela som, aby ešte odišiel, ale nemohla som mu to povedať.

Vrátil sa na svoje miesto na lavičke k svojmu tímu. Až teraz som si všimla všetky pohľady mladých hokejistov.
Mala som ešte čas, ale radšej som si vzala kabelku.

Kráčala som po tichej chodbe na ktorej takmer nikto nebol. K zvuku mojich krokov sa pridali ďalšie. Cítila som ako je niekto za mnou v takej blízkosti, že som počula jeho pomalé dýchanie.
Chcela som sa otočiť, ale v tú chvíľu ma dobehol a kračal vedľa mňa.

,,Čo chceš Collin?" opýtala som sa.
Od víkendu sme spolu nehovorili a nemala som naňho náladu. Vlastne nikdy som naňho nemala náladu.
,,Ja toho Timotheja nechápem. Včera opíchal Jeremiho sestru a dnes sa zahadzuje s tebou."
Snažila som sa neprejaviť žiadnu emóciu.
Nevedela som čo tým Collin sleduje a čo čaká, že teraz urobím.
,,Môžeš sa prestať starať do Timotheja do mňa a celkovo do nášho súkromného života?"
,,Tomu hovoríš súkromný život?"
,,Áno! Nič ťa do toho nie je."
,,Je to zábava." povedal s tým jeho veľavýznamným úsmevom.
,,Čo je na tom zábavne?" vyštekla som naňho.
,,Deptať ťa? A tak trochu ma desí myšlienka, že by ste nejakým omylom začali spolu chodiť a ja by som ťa musel trpieť u nás doma a počúvať tvoj uškriekaný hlas," už sa neusmieval, ale stále mal takú...divnú náladu.

Zastála som pred otvorenými dverami učebne, ktorá bola aj tak prázdna.
,,Takže podľa teba mám ja uškriekaný hlas a tie dievčatá, ktoré sa ti pchajú do riti nemajú uškriekaný hlas."
,,Možno, ale aspoň si to vykompenzujú tým, že sú pekné." Silno som sa naňho mračila a ani som si to neuvedomila.
Od rána som sa cítila hrozne.
Jedine Tim mi zlepšil náladu a teraz Collin mi ju musel zase pokaziť.

,,Tvoja mama odkázala mojej, že ti mám odkázať, že máš okamžite prísť domov," povedal pokojne.
,,Povedz  Mishell, že nech povie mojej matke, že domov po tom čo vyviedla ísť neplánujem. A s tebou už vôbec nie."
,,Tú poslednú vetu jej nepoviem."
,,Collin, nechaj ma na pokoji nemám na teba náladu a začína sa mi prednáška."
,,Ja na teba nemám náladu nikdy a rozprávam sa s tebou a..," nedopovedal.
,,Hádaš sa so mnou," opravila som ho.
,,Aj to je spôsob komunikácie," povedal s úsmevom. Nepáčila sa mi jeho povznesená nálada.
,,Si strašný idiot."
,,To je každý."

Držte sa!
Milujem vás.
Dnes dlhšia kapitola.
Prosím nepíšte mi haty. Je mi jedno , čo ľudia hovoria o mne , ale na svoje príbehy som...citlivejšia.