𝙻𝚊𝚍𝚘𝚟𝚎 𝚍𝚘𝚝𝚢𝚔𝚢

KAPITOLA 72.

Eleanor

Doma som si nalakovala nechty a ľahla si do postele. Zaspala som ešte pred desiatou. Dúfala som, že mi Seb dopraje aspoň pár hodín nerušeného spánku. Až do jednej ráno ma nechal na pokoji. O jednej ráno ma zobudili kontrakcie, ktoré boli stále silnejšie. Až také, že som sa zvíjala na posteli a celé telo mi horelo. Nevedela som ako dlho som ležala na posteli. Pozrela som sa dole na svoje pyžamové nohavice, ktoré boli celé mokré.

Vstala som sa a zdalo sa mi, že sa nachvíľu bolesť upokojila. Zakričala som na mamu a obliekla si čisté nohavice. V tú noc ma otec s mamou odviezli do nemocnice. Každý nádych ma bolel a keď som vydýchla tak nachvíľu bolesť poľavila, ale vrátila sa trojnásobne.
Trpela som tri hodiny, pretože ma doktori nevzali hneď na sálu, ale kázali mi kráčať v nejakej miestnosti. Myslela som na všetky tie články, ktoré som čítala, ale ani jedna rada, ktorú som čítala nefungovala.

Collin

Zase som sa pozrel na digitálne hodinky na stole. Učenie mi išlo celkom ľahko, dokonca by som povedal, že ma to bavilo. Len srdce mi robilo problém. Myslím stavba srdca. Ešte včera som to ako tak vedel a dnes som to zas celé zabudol. S nervami na pokraji som zatvoril učebnicu a zišiel dole. Mama práve nakladala myčku a vyzerala celkom...no nie v poriadku.

Nestihol som k nej bližšie prísť a ona na mňa podráždene zjapala: ,,Vieš vôbec čo sa okolo teba deje?" Neviem.
Odvtedy, čo som sa dozvedel o Eleanorinom tehotenstve neviem. Lily som po týždni čo som sa o tom dozvedel poslal dosť nemilosrdne doriti. Každého som poslal doriti. Proste som nemal na nikoho náladu.
,,Čo máš zas za problém?"
,,Eleanor v noci porodila."
,,Čo?" Veď mala rodiť až v septembri. Tak mi to teda povedala, keď sme grilovali. Musel som odísť. Musel som hlavne vypadnúť z nášho domu a predýchať to. ,,Idem preč," oznámil som jej a pokúšal sa polknúť tú hrču čo sa mi vytvorila v hrdle. Ak Eleanor porodila znamenalo to, že som už bol rodič, že mám dieťa.

Nastúpil som do auta a premýšľal som: Aký je dátum? Aké je môj syn znamenie? Aké menu mu Eleanor vybrala?
Nad tým či sú obaja zdraví som nepremýšľal, pretože som si bol istý, že obidvaja sú. Cítil som, že obidvaja sú. Čo by som robil ak nie? Čo ak by sa El niečo stalo? Kto by sa staral o nášho syna? Jej rodičia? Radšej by som si ho vzal ja ako keby som ho mal nechať vyrastať s niekým ako bola Eleanorina matka. Áno, toleroval som ju, keď k nám prišla na návštevu , ale keď sme spolu boli na dovolenke, tak som ju mal chuť utopiť v oceáne. Všetko čo som urobil komentovala a hovorila ako sa to má robiť správne.

Napríklad to, že som jej na kávu podal nie kávovú lyžičku, ale čajovú. Začala mi tam vykladať aký je to obrovský rozdiel Premýšľal som, že možno sa zasekla v nejakej dobe, pretože aj spôsob akým sedela a bola stále vyrovnaná ako pravítko mi neprišiel zdravý.

Ostatné autá na ceste na znervózňovali. Takže som na každé auto trúbil a využíval svoj prostredný prst.

Nemocnica bola stará a ak som ju mal porovnať s tou, v ktorej som ležal ja bola ako peklo. Stará, nechutná a plesnivá. Bola celkom blízko od nášho domu.

Srdca mi horelo a snažil som sa upratať si v hlave. Vlastne som sa o to snažil už odvtedy, čo som sa prebudil z kómy a vedľa mňa ležala Eleanor. A aj keď som mal v hlave stále bordel, povedal by som, že konečne som vedel, čo chcem.

Motal som sa po nemocnici a ani nevedel, kam poriadne mám ísť. Zazvonil som na zvonček pred oddelením a povedal Eleanorine meno. Dvere zapípali a ja som ich potiahol smerom k sebe. Raz som v tejto nemocnici ležal so zápaľom pľúc a vedel som, že takto táto nemocnica funguje. Na každom oddelení bol zvonček a keď ste chceli niekoho navštíviť museli ste povedať celé meno toho koho chcete navštíviť, svoje meno a aký máte s osobou vzťah. Nevedel som či to takto funguje vo všetkých nemocniciach, ale viem, že v našej nemocnici to začali robiť odvtedy, čo tu vtrhol muž a zastrelil dvoch ľudí. Panebože. Eleanor leží v nemocnici, kde pred štyrmi rokmi niekoho zabili. Keď som si to uvedomil dlane sa mi začali ešte viac potiť.

Na oddelení šestonedelia som nevidel nikoho. Žiadnu sestričku ani doktora. Otvoril som prvé dvere, aké som našiel. Ležali tam dve ženy, ale Eleanor nie. Zavrel som dvere a otočil sa. Predomnou stála nízka sestrička. Zľakol som sa jej, ale snažil som sa to nedávať najavo.
,,Stodvadsaťtri," silno sa na mňa spod okuliarov mračila.
,,Ako som to mal vedieť?" zakričal som na ňu. ,,Vedľa izieb sú napísané mená,"ešte viac sa na mňa zamračila. Pozrel som sa vedľa dverí na malý štítok a mala pravdu. Boli tam vypísané mená ležiacich.
Nič som sestričke viac nepovedal, len som ju obišiel a rýchlimi krokmi kračal po chodbe.

Nemal som pre nich nič. Možno som im mal niečo kúpiť. Síce som netušil čo, ale...Aspoň plienky alebo jedlo. El musí byť veľmi hladná. Pamätal som si, že v tejto nemocnici varili úplne otrasne až tak, že som sa na to jedlo ani nezvládal pozerať.

Zastál som pred izbou s číslom stodvadsaťtri. Skontroloval som štítok s menami a bál sa vojsť. Nevedel som, čo mi Eleanor povie. Naposledy, čo sme spolu hovorili nevyzerala, že by chcela aby som videl jej dieťa. Veď som jej to sám povedal, ale vtedy som si myslel, že si tehotenstvo buď vymyslela, alebo pôjde na potrat. Nerátal som s tým, že by som mohol byť otec. Desilo ma to, ale chcel som ho aspoň vidieť. Vlastne aj Eleanor som chcel vidieť.

Utrel som si spotené ruky do riflí a rýchlo otvoril dvere. Ležala tam nejaká krátkovlasá žena. Pozrel som sa na vedľajšiu posteľ. Perina na nej bola rozhádzaná, ale nikto na lôžku neležal. Čo ak ju niekde vzali? Možno sa jej niečo stalo.
,,Neviete kde je?" ukázal som na posteľ.
,,Nič nepovedala, len odišla," odpovedala mi žena. Sadol som si na plastovú stoličku a dúfal, že El šla len na záchod alebo šla do haly nachvíľu pozerať telku a že sa za pár minút vráti.

Síce si Collin nespomenul, ale začína sa nám vracať. Premýšľala som, že ak by si teraz mal Collin vybrať medzi El a dieťaťom koho by si vybral?
Čo si myslíte?