After All.

Chapter 1.

Jeho slizký úsmev hovoril za všetko. Mal oveľa väčšiu silu ako ja, to bolo jasné, a ja som mala len malú šancu sa brániť. Bola som natisnutá na tehlovej stene bez možnosti úteku. Bola som na smrť vydesená a neschopná jediného slova.

Za všetko hovorili slzy kotúľajúce sa dolu po mojich lícach, ale pochybujem, že ho to nejak zastaví. Konal za neho alkohol a úplne pohltil jeho myseľ a on nevedel ani kto je, nieto čo robí.

„P-prosím, pustite m-ma" prosíkala som, no bez výsledku. Akoby ma ani nepočul. Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril a natisol sa na mňa viac. Pochopiteľne z neho tiahol alkohol.

„Neboj sa, bude to veľmi príjemné" zašepkal mi do ucha. Bolo mi z neho zle. Hrudník sa mi nepravidelne zdvíhal pod vzlykmi a miestami som narazila do jeho hrude zahalenej do mikiny. Modlila som sa, aby sa sem niekto vrútil a pomohol mi, ale asi beznádejne. Skončím tu na zemi zneužitá a nakoniec tu umrznem. Paráda. Jeho ruky našli v tme moje boky a pevne mi ich zovrel, až som vykríkla od šoku.

„Radím ti, aby si bola ticho.." zavrčal a svojím rozkrokom pritlačil na môj, a tým ma prirazil aj o studenú stenu. Bolestne som zasyčala, ale on to ignoroval. Ako inak, že? Preboha, čo som komu spravila, že ma takto trestáš? Jeho nechutné ruky mi pomaly začali vyhŕňať čierne šaty a pritom si niečo potichu mrmlal.

„Nie!" zvreskla som odrazu. Neviem kde sa to vo mne vzalo, ale bola som rada.

Odstrčila som ho od seba a rozbehla sa preč z uličky za klubom. Bolo mi jedno, či mám na sebe opätky, mojou prioritou bolo dostať sa medzi ľudí a to čo najskôr.

„Ty suka, malá!" zavrčal keď ma znova schmatol za ruku a švihol so mnou o stenu. Znova. V tom momente som začala volať o pomoc, ale zacpal mi ústa. Bolo to márne, tak ako aj ten pokus o útek. Jeho druhá ruka sa napriahla a ja som v očakávaní facky zavrela oči. Jeho ruka dopadla s plesknutím na moje ľavé líce až sami podlomili kolená a hlava sa mi otočila na stranu. Z očí mi vyhŕkli slzy a rukou som si zasiahnuté líce chytila. Pálilo to.

„Ja som ti vravel, aby si držala hubu!" zasyčal mi nepríjemne do tváre. Jedno svoje koleno vklienil medzi moje nohy, aby mi ich roztiahol. To už som vedela koľká bije a začala som sa rôzne zvíjať, aby som sa od neho znova dostala preč, ale zbytočne.

Rozopol si opasok na rifliach a tie mu spadli trochu nižšie. Začala som hystericky kričať a bolo mi jedno čo mi urobí, znesiem všetko len nie to, čo sa chystal urobiť.

„Okamžite ju pusť!" zvreskol hrubý, chrapľavý a, ovšem v tomto tichu, prenikavý hlas ďalšieho ho muža. Ježiši teraz sa so mnou chce pohrať ďalší?! Prosím povedzte mi niekto, že toto je len jeden zlý sen.

„Nájdi si svoju, jasné?! Táto cica je len moja..." osopil sa naňho chlap čo ma držal a ešte viac mi zovrel zápästia nad hlavou. Znova som bolestne sykla a snažila sa nejako vymotať.

„Vravím ti pusti ju a to hneď!" zavrčal a priblížil sa k nám. Bol až nebezpečne blízko, že som mohla vidieť obrys jeho profilu a vlasy siahajúce mu zhruba po plecia. Premkol ma nový druh strachu, ale strachu o neho.

Môj „ záchranca?" schytil toho chlapa za ruku, ktorou ma pevne držal, odstrčil ju odo mňa a tým pádom mi doprial trochu priestoru. Razom sa napriahol a chlapovi vrazil ranu z pravej ruky až sa sklátil na zem. Z očí mi začali znova tiecť slzy a rukou som si zakryla ústa, aby som nezačala znova hystericky vrieskať. Toto bola tá najhoršia nočná mora.

Chlap povalený na zemi sa s ťažkosťami postavil na nohy a vtom mu bola uštedrená ďalšia rana päsťou, ktorá ho znova priklincovala k zemi a nevyzeral, že sa v najbližšej dobe postaví. Na jednej strane som bola rada, ale aj som sa bála či ho náhodou nezabil. Dotyčný sa ku mne pomaly otočil a ja som každý jeho pohyb skenovala s vytreštenými očami.

„Nestalo sa ti nič ?" opýtal sa ma, no ja som zo seba nevydala ani hlásku.

Nemohla som, strach mi zobral všetky slová. Pomaly som sa po stene zviezla a čupla si. Neznámy si okamžite čupol ku mne a svoje teplé ruky mi položil na ramená. Až teraz som si uvedomila aká mi je zima.

„Bože, si celá premrznutá" zamrmal a rukou mi prešiel po líci, na ktoré som pred chvíľou dostala facku. Sykla som a otočila hlavu na stranu od neho.

„Poď zoberiem ťa odtiaľto preč..." povedal do ticha schytil ma za ruky a postavil nás. Moje nohy nereagovali a takmer okamžite sa mi podlomili.

Chytil ma skôr ako som sa znova ocitla na zemi. Podoprel ma, vlasne si na seba vzal celú moju váhu, a ťahal ma von z tej prekliatej uličky. Po chvíli sme prišli k veľkému čiernemu autu a neznámy mi otvoril dvere na strane spolujazdca. Nejako sa mu podarilo ma dostať na sedadlo a zapnúť mi pas.

Bola som rada, že som všetko vnímala len matne a dúfala som, že si na túto noc nikdy nespomeniem. Neznámy nasadol tiež a ja som vnímala už len teplo, vôňu v aute, ticho a pradenie motora na ceste nevedno kam.
~~~
Tak tu je prvá časť príbehu, ktorý som sa rozhodla napísať a dať ho sem. Dúfam, že vás prvá časť neodradila, ale zaujala a budete pokračovať v čítaní. Neviem ako často budú pribúdať časti, ale posnažím sa čo najčastejšie.
Budem veľmi rada za vote alebo komment.
Krista :)