After All.

Chapter 46.

★★★ O DVA TÝŽDNE NESKÔR.

„Nič mi nie je!" skríkla som po ňom hneď ako som vyšla z toalety a zbadala jeho pohľad pýtajúci sa ma tú istú otázku ako posledné tri dni -'Si v poriadku?'.

Poslednou dobou som sa s ním ani poriadne nerozprávala, len sme po sebe kričali. Bola som dosť podráždená z práce a ešte sa k tomu pridali aj Harryho ustarané otázky, ktoré mi kládol zakaždým keď som sa trochu zamotala alebo od stola bežala na záchod. Popravde mi to bolo divné, ale toto mávam vždy keď má prísť to moje obdobie.

„Nejak sa mi to nezdá.." zamrmlal potichu a usadila sa na sedačke vedľa mňa. Jednu ruku mi prehodil cez plece a stiahol si ma k sebe, aby ma mohol objať. Ako na tom sme? Dalo by sa povedať, že spolu chodíme. Dali sme sa dokopy po rozhovore, ktorý nechápem doteraz. Rozprávali sme sa o tom čo vlastne medzi nami je a potom mi Harry povedal ako ma má rád. Tiež som sa mu vyrozprávala z mojich myšlienok a bolo to.

A teraz za mnou Harry chodí skoro každý deň po práci, chodí za mnou do práce vždy s nejakým prekvapkom v podobe kávy, zákusku alebo kvetu. Je to od neho milé, ale asi by ma takto mal prestať rozmaznávať, inak si na to až moc zvyknem.

„Amelia, vnímaš ma?" spýtal sa ma Harry nervózne a rukou mi mával pred očami. Pár krát som zamrkala, aby som sa spamätala a mohla ho plne vedome vnímať. Slabo som prikývla, ale nemala som ani najmenšie tušenie o čom to rozpráva. Keď som naňho stočila pohľad, Harryho tvár bola mierne naštvaná, obočie krčil k sebe a to mu tvorilo malé vrásky na čele.

„Prepáč. O čom si rozprával?" ospravedlňujúco som sa naňho pokúsila usmiať a pevne dúfam, že z toho nevzikol len nejaký úškľabok. Harry zo stolíka vzak naše šálky s čajom, jednu mi podal a ja som sa okamžite napila teplého čierneho čaju, ktorý ma zahrial snáď až v prstoch na nohách.

„Vravel som, že keď to takto pôjde ďalej, to znamená zajtra, tak pôjdeš k lekárovi." objasnil mi s vážnym tónom a jeho tvár hovorila to, aby som sa nepokúšala protestovať, pretože by mi to bolo asi tak na nič. Lekár? Ja som u lekára nebola od mojich osemnástich. Prestrašene som mrkla na Harryho, ale ten len pokýval hlavou na znak, že sa z tohto už nevymotám. Istým spôsobom mám z lekárov strach.

„Fajn." odvetila som a otočila sa mu chrbtom. Mala som v pláne trucovať, kvôli tomu, že ma tam vlastne donútil ísť, ale nevydržalo mi to dlho. Hneď ako ma odzadu objal, som sa o neho oprela a nechala ho, aby si ma stiahol na kolená.

Pery mi pritisol na spánok a venoval mi sladké pusinky na sánku, čelo, nos, kútik pier a nakoniec aj na pery, pretože som ho chytila za líca a pritiahla si ho k sebe.

„Neznášam ťa." zamrmlala som mu do úst a následne ho hryzla do pery, načo slabo zasyčal a jemne ma štipol do stehna. Ruku, ktorou ma štipol som mu chytila, ale nevydržalo mi to dlho pretože si ma vyšvihol do náruče a niesol ma do útrob jeho spálne.

„Aj ja ťa milujem." zamrmlanie mi oplatil a pridal aj pohryznutie do pery. Lenže to trochu nedomyslel, pretože sa rozhodol ma pohrýzť zrovna keď ma povaľoval do postele a zhodou náhod mi peru skusol silnejšie ako myslel. Oplatila som mu to nechtami, ktoré som mu zaryla do ramena.

„Prepáč." zašepkal mi Harry a nevinne sa pousmial pri pohľade do mojich očí. Na oplátku som mu vyplazila jazyk, ale radšej ho znova schovala, nechcela som riskovať, že by ma pohrýzol aj do jazyka.

Omotala som Harrymu nohy okolo pása, aby som si ho k sebe znova pritiahla a mohla ho pobozkať. Pocítila som ako Harryho ruky putujú pod môj svetrík a k prednému zapínaniu od podprsenky. Jeho prsty boli až moc pomalé, čo mi jednak spôsobovalo zimomriavky po celom tele a zároveň ma oblievali vlny nadržanosti a nútili ma prahnúť po ňom ako po vode v púšti. Bolo neskutočné ako ma do doslovného šialenstva mohli privádzať len jeho dotyky.

Moje prsty si našli cestu k jeho dlhým kučeravým vlasom, za ktoré som ho poťahala vždy, keď mi naschvál zašiel na nejaké citlivé miesto, ktoré hneď opustili. Z mojich úst vychádzali tiché vzdychy a mumlanie, ktoré mali Harrymu naznačovalo, aby neprestával.

„Chceš, aby som pokračoval?" spýtal sa ma šeptom a zanechal mi letmý bozk na tenkej koži pod uchom. Venovala som mu prikývnutie ako odpoveď, ale jeho ruky, ktoré doteraz držal na mojich bokoch, zmizli. Nesúhlasne som zamručala a prinútila sa otvoriť oči a pozrieť na Harryho, ktorý si to zjavne užíval.

Len malinko som prižmúrila oči, aby som mu dala najavo, že sa mi jeho konanie nepáči.
Harry na mňa stále pozeral s podvihnutým obočím, čakajúc na moju odpoveď.

„Áno. Chcem." odpovedala som vrčiac pomedzi zuby, načo sa Harry široko usmial a pokračoval tam, kde skončil.
~~~
Woala a je tu ďalšia časť :). Názor na ňu?
Inak ďakujem za každučký vote a už sme prekročili 1000 prečítaní. Ani neviete akú neskutočnú radosť mi tým robíte :)
Takže vám moc moc moc ďakujem :)
Ktista :)