After All.

Chapter 65.

Od momentu kedy ma Harry požiadal o ruku, ubehol už skoro mesiac a ja som stále nemohla uveriť tomu, že je to skutočnosť a, že si čoskoro povieme svoje áno. Je skoro až neuveriteľné ako sa môj názor na chlapa zmenil. Obdobie kedy som nechcela chlapa ani vidieť a nie to v mojej blízkosti, sa vďaka Harrymu zmenilo. Ale nie smerom, že by som pri sebe chcela každú chvíľu iného chlapa, toto miesto patrí iba Harrymu.

Pri spomienke ako som ho od seba odháňala a nadávala mu, sa smejem ako blázon pretože teraz by som bez neho nevydržala ani jeden deň.

„Darcy neplač toľko." zaúpela som rozospato keď sa túto noc zobudila už po tretíkrát. Harry spal ako zabitý, takže nočné čičíkanie zostávalo na mne. Nedobrovoľne som vyliezla z postele a prešla k posieľke, kde sa nespokojne mrvil malý človiečik, ktorému sa pravdepodobne snívalo niečo zlé.

„Zlatíčko." zobrala som ju na ruky a začala pomaly hojdať zo srany na stranu. Darcy stále plakala, skúšala som ju aj nakŕmiť, no plač neustával. Došlo mi to až keď mi na ruke zahrkal náramok a ona sa trochu ukľudnila.

„Toto sa ti páči?" pousmiala som sa a zahrkala s náramkom znova. Darcy sa pri tom usmiala a natiahla ručicky hore akoby chcela náramok chytiť. Takto som nad ňou hrkala asi pol hodinu kým znova upadla do ríše snov s krásnym úsmevom na perách. Odložila som ju do postieľky a vrátila sa do postele. Harry ma okamžite objal okolo pásu a venoval mi jednu pusu na rameno.

★★★

Ráno mal Harry veľký problém dostať ma z postele. Jediné čo som chcela bolo, zostať v posteli po mojom skoro polhodinovom uspávaní. Harry si ako naschvál dnes pospevoval kadiaľ chodil a samozrejme naschvál chodil do spálne, kde ma rušil.

„Harold, prosím. Buď ticho!" zaúpela som spod periny a prekrútila očami.

„Za to oslovenie nebudem." odbil ma a prešiel k Darcy a začal jej spievať nejakú uspávanku. Samozrejme hlasnejšie ako by bolo treba, ale Darcy to zrejme nevadilo. Potom jej natočil hračku nad postieľkou, ktorej otravný zvuk mi vrážal do uší. Ja ho asi zabijem!

„Do riti, Harry!" skríkla som po ňom. Už som bola naozaj na nervy. Ja som vstávala o tretej ráno, nie on, tak nech mi dá preboha pokoj svätý.

★★★HARRY

Bavilo ma Ameliu provokovať. Mal som dobrú náladu a ja viem, že je nefér toto robiť, ale je sobota ráno, tak si zlepším deň. Mal som čo robiť, aby som sa nerozosmial.

„Harold, vypni tú vec!" žiadala Amelia už po tretí raz, no ja som sa k tomu nemal. Trápil som ju.
Odišiel som zo spálne a ju tam nechal napospas Darciinej hrajúcej hračke.

„Ty nie si normálny! Fakt Toto ti nedarujem." vletela do obývačky len v mojom bielom tričku, ktoré jej siahalo do polovice stehien. Prišla až ku mne, načo som ju schytil za boky a pritisol si ju k sebe úplne natesno.

Samozrejme, že nemala náladu, stále sa na mňa mračila a možno sa pokúšala ma zabiť pohľadom, ale ja som ju nepúšťal. Snažila sa odo mňa odtiahnuť, ale ani to jej nevychádzalo.

„Harry." zašepkala zúfalo a štipla ma do hrude.

„Au." prekrútil som očami a Amelia mi vyplazila jazyk. Pustil som ju a keď odchádzala späť do izby, plesol som ju po zadku.

„Hej!" skríkla a pošúchala si miesto, kam dopadla moja ruka a odišla do spálne. Tak to dnes vyzerá na ďalší lenivý deň. Rozhodol som sa urobiť raňajky v podobe obložených chlebíčkov. Malej Darcy som do fľašky nachystal mlieko. Keď som sa vrátil späť k Amelii, sedela na posteli v tureckom sede a hrala sa s Darcy, ktorá s úsmevom trepotala rúčkami aj nožičkami.

„Čas na raňajky." prehovoril som, načo sa Amelia strhla a prudko sa ku mne otočila.

„Hlasnejšie to nejde?" spýtala sa ironicky a vzala si jeden chlebíček, do ktorého sa zahryzla.

„Ale ide." súhlasil som so širokým úsmevom, načo Amleia podvhihla jedno so svojich dokonalých obočí. V očiach sa jej zjavili iskričky prahnúce po odpovedi.

„Milujem ťa, Amelia! A nemôžem sa dočkať dňa kedy si ťa vezmem za ženu. Budeme žiť šťastne až do smrti!" skríkol som celú smrteľne pravdivú pravdu. Amelia sa začala smiať a ja som sa na ňu ublížene pozrel. V jej lícach sa objavili jamky a hnedé vlasy jej padali do očí.

Prisadol som si k nej na posteľ a pobozkal ju na temeno hlavy. To isté som zopakoval aj pri Darcy, ktorá sa na mňa pozerala svojimi kukadlami.

Potom ako sme sa naraňajkovali alebo skôr naobedovali, sme vyrazili von. Darcy som poriasne naobliekal, vyzerala ako snehuliak, tak ale vonku bola neuveriteľná zima. A ak je mne v zime zima, tak je to naozaj veľmi zlé. Hodil som na seba rifle, asi dve tričká, hrubý sveter, bundu a šál.
Amelia bola naobliekaná rovnako a na tvári jej samozrejme žiaril úsmev.

„Môžme?" spýtala sa nadšene a vzala kočík, v ktorom sa mrvila Darcy.

„Samozrejme." odpovedal som a otvoril jej dvere. Poriadne som zamkol a vyrazili sme smerom dolu ulicou.
~~~
Holá! Je tu ďalší diel, s ktorým sa blížime ku koncu príbehu. :) (:/)
Čo hovoríte na časť? Páčila sa?
Za prípadne chyby sa ospravedlňujem :)
Krista :).