After All.

Chapter 42.

Ráno ma prebudila vábivá vôňa lievancov, ktoré ma čakali na tácke na nočnom stolíku pri posteli. S úsmevom som sa do nich pustila a potom tácku odniesla do kuchyne, kde sa Marc akurát túlil so Sarrah.

„Ďakujem za raňajky, boli dobré.“ zamumlala som s úsmevom a riad po sebe poumývala. Odpotácala som sa do kúpeľne, kde som si dala horúcu sprchu. Musela som presvedčiť Marca, aby mi otvoril kufor a ja som si mohla vybrať zubnú kefku. Dala som si silnú rannú kávu aj s Marcom a chvíľu sa len tak váľali v obývačke.

★★★

Na chvíľu som odtrhla zrak od telky, v ktorej sme sledovali nejaký čudesný film a pozrela na hodiny, ktoré ukazovali dve hodiny poobede. S povzdychom som sa otočila na Marca s jasnou otázkou v očiach. Dúfam, že ju pochopí...

„Idem po kľúče.“ žmurkol na mňa načo som sa široko usmiala a postavila sa zo sedačky. Úprimne sa mi vôbec odchádzať nechcelo, ale zajtra musím ísť do práce. Vsadím sa, že tam na mňa čakajú hory papierov, ktoré sa musia buď prerobiť alebo založiť do archívu alebo na vyplnenie. Proste hrúza.

Marca som počkala nachystaná pri aute a hneď ako odomkol, nastúpila som na sedadlo spolujazdca.

„Mám ťa moc rád, Mel.“ pousmial sa milo štarujúc auto a cúvajúc na cestu priamo medzi ostatné autá. Pozrela som naňho s podvihnutým obočím, ale potom som si uvedomila, že toto mi povie vždy keď nieje o čom sa baviť. Proste povie niečo, aby som sa zasmiala a je jedno ako šialené, milé a divné to bolo.

„Ja teba tiež.“ usmiala som a potľapkala som ho po ramene. Potom som od neho pohľad odvrátila a zapozerala sa von oknom. Ulice boli zahalené pod mračnami, z ktorých sa čo chvíľa spustí pomalý dážď alebo poriadny lejak.

Po pár minútach sme už stáli pred mojou bytovkou a Marc mi vyložil kufor. Venovali sme si ešte pár slov a jedno silné súrodenecké objatie, pričom ma Marc zmačkol vo svojom medveďom zovretí.

„Dusíš ma.“ poplácala som ho po lopatke a jeho mohutné telo sa otiaslo slabím smiechom. Ešte raz ma stisol a potom konečne pustil.

„Niekedy sa zastav.“ zakričala som mu ako nastupoval do auta a jeho odpoveď bol iba palec hore. Fajn.

Akonáhle som odomkla byt, široko som sa usmiala, kufor nechala hneď pri dverách a zvalila sa na sedačku.

★★★

Zobudil ma môj otravný žalúdok, ktorý na seba upozorňoval skoro až bolestivým škvŕkaním. Pretrela som si ospalé oči a zamierila do kuchyne. Otvorila som chladničku, ktorá zívala prázdnotou a skoro päť minút do nej zízala a rozmýšľala čo by som si dala a na čo mám chuť.

„Tak sa zdá, že zájdeme do Pret a Mengera.“ zašomrala som si pre seba, zatvorila chladničku a obliekla si teplý kabát. Zamkla som byt a vyšla na ulicu mieriac do neďalekej reštaurácie. Keď som vošla dnu, ovialo ma teplo a príjemná vôňa pripravovaného jedla, ktorá bola priam omamná.

„Dobrý deň. Jednu cesnakovú polievku s opekanými krutónmi a kuracie kúsky na prírodno s ryžou a zeleninovou oblohou, prosím.“ nadiktovala som mladej predavačke a milo sa na ňu usmiala. Sadla som si k najbližšiemu stolu a čakala kým mi to jedlo prinesú. Netrvalo dlho a predo mnou na stole sa na mňa usmievala polievka v krabičke a v dalšej kuracie mäso. Zaplatila som a opustila reštauráciu smerujúc naspäť domov. S miernym tresknutím som zavrela dvere a usadila sa ku stolu kde som si vychutnala večeru. Keď som sa chcela pustiť do druhého chodu, ozval sa uši trhajúci zvonček pri dverách. Ktorý debil?
S povzdychom som sa postavila od stola, ale zasekla som sa a rýchlo šla hodiť kufor do izby.

„Už idem!“ zakričala som na pol ceste do izby. Bože! Kufor som odložila do rohu miestnosti a bežala ku dverám. Chvatom ako z ninja filmu som ich otvorila a za nimi stál Harry s ružou a krásnym úsmevom. Do očí sa mi nahrnuli slzy a namiesto pozdravu sa mu hodila okolo krku. Zamrmlal niečo ako 'zlomila si si ružu', ale momentálne mi to bolo úplne jedno.

Tlačila som sa naňho silnejšie a silnejšie, čudujem sa, že sme ešte stáli na nohách a, že som ho neudusila. Slzy sa mu vsakovali do jeho košele až bola po chvíli na ramene premočená. Vtiahla som ho do bytu, stále sa od neho neodliepajúc a iba slabo rozmýšľala nad mojou večerou, ktorú som si ešte pred pár minútkami chcela v pokoji vychutnať. Harry bol teraz prednejší, pevne ma k sebe tisol a nechal ma premáčať mu košeľu. Ale veď on nemá najmenší problém si ju vyzliecť, to skôr ja budem mať problém sústrediť sa.

„Chýbal si mi.“ zamrmlala som trochu sa od neho odťahujúc a zotrela som si z líc slzy. Na jeho tvári stále žiaril úsmev a v očiach sa mu tiež leskli tie slané kvapky. Sama od seba som sa postavila na spičky, aby som bola aspoň trochu vo výškovej úrovni ako on a priblížila sa k jeho perám, aby som sa na ne jemne pritisla.

„Ty mne viac.“ zamrmlal s úsmevom.