After All.

Chapter 51

Obula som si čižmy a vybehla za Harrym, ktorý už čakal vonku pri aute. Bez slova som nasadla a čakala kedy nasadne aj on a dáme sa na cestu k Marcovi a Sarrah. Nedala som mu ani vedieť o tom, že prídem, takže z toho bude mať také prekvapko. Celá cesta prebehla v absolútne strašidelnom hrobovom tichu, ktoré mi už začínalo liezť na nervy, ale ja ho prelomiť nemienim.

Zastavili sme na danej ulici, rovno pred bytovkov, kde býva Marc a Sarrah a vošli dnu. Výťahhom sme sa vyviezli do deviateho poschodia a po prejdení kľukatých chodieb sme zazvonili na zvonček. Nevydržala som to a Harryho chytila za ruku a pevne mu ju zovrela, div, že som mu nedolámala prsty.

„Upokoj sa, všetko bude v poriadku." pošepol mi Harry a dal mi pusu na spánok

V tom sa dvere otvorili a vykukla z nich Marcova strapatá hlava. Na tvári mu hral nechápavý pohľad, ale ten sa v ďalšej sekunde zmenil na úsmev, ktorý sme mu opätovali.

„Ahojte, čo vy tu?" spýtal sa prekvapene a podozrivo stočil pohľad na Harryho, ktorý sa naňho usmial. Ustúpil z dverí, aby sme mohli vojsť a hneď sme si dali dolu kabáty pretože tam mal strašne teplo.

„To už ťa ani nemôžem navštíviť bez ohlásenia?" zasmiala som sa a tajne dúfala, že v mojom hlase a smiechu nie je počuť tá zjavná nervozita. Vošli sme do obývačky spojenej s kuchyňou, kde Sarrah niečo marchrovala pri sporáku.

„Ahoj Amelia!" zvolala bez toho, aby sa otočila. Odzdravila som jej naspäť a šla si naliať pohár vody, ktorý som následne celý vypila.

„Wau, si pekne guľatá." zasmial sa potichu Harry a pohladil Sarrah po ramene. Tá sa naňho prekvapene otočila, netušila, že so mnou prišiel aj on. Jasne som videla ako sa jej v očiach blysla otázka ‚Čo tu robíš?' a nepochybujem, že si ju všimol aj Harry. Venoval jej jeden zo svojich úškľabkov a Sarrah ho tresla po ramene.

„A ty si stále taký pako." zasmiala sa mu naspäť.

★★★

„Viete my sme neprišli len tak..." začala som potichu a tým aj prerušila ticho, ktoré tu medzi nami panovalo. Zdvihla som zrak od svojich kolien a postupne si premerala všetkých troch. Marc so Sarrah boli značne prekvapení, obočie mali podvihnuté div, že im nevystrelilo z čela a Harry sa tváril tak nerozhodne.

Ani sa neusmieval ani nemračil, z jeho tváre sa nedalo čítať. Na povzbudenie ma pod stolom chytil za ruku a preplietol si so mnou prsty, ale moc odvahy mi to teda nedodalo.

Ešte raz som sa zhlboka nadýchla a sama sebe si v duchu prikývla. Aj tak sa to skôr alebo neskôr dozvedia.

„Som tehotná." zašomrala som rýchlo a privrela oči, do ktorých sa mi natlačili slzy. Nedokázala som sa na nich pozrieť, bála som sa ich pohľadov a ešte viac sa bojím Marcovej reakcie. Určite mu trklo prečo je so mnou Harry a mám strach, aby mu neskočil do úsmevu.

„Koľko?" spýtal sa Marc a podľa tónu jeho hlasu som zistila, že sa len tak-tak drží. Pozrela som naňho ako ustavične zazerá na Harryho, ktorý mu jeho ostrý pohľad opätoval, ale nevedel, že tým ho ešte viac vytáča.

„Pozajtra to budú 3 mesiace." vysypala som zo seba a Marcov rozzúrený pohľad sa stočil na mňa. Sarrah ho pre každý prípad pevne chytila za koleno a Marc sa pod jej dotykom trochu ukľudnil.

„Gratulujem vám. Je to skvelé." ozvala sa pre zmenu Sarrah a obom nám venovala jej šikorý úsmev. Lakťom nenápadne drcla Marca, aby k tomu niečo povedal aj on.

„Mám sto chutí jednu ti vraziť, ale neurobím to už len kvôli Amelii." zavrčal Marc načo ho Sarrah drcla lakťom do rebier. Nedalo mi to a musela som sa nad tým usmiať. Mohlo to dopadnúť aj horšie, pre Harryho.

„Pozri ak si narážal na to, že by som od nej odišiel, tak zabudni. Ja nie som ten typ chlapa." bránil sa Harry, jeho hlas bol hrubý a chrapľavý od toho ako vážne znel. Donútilo ma to sa usmiať, pripadalo mi to tak neskutočne sexy.

A mali sme to za sebou, Marc sa zmieril s tým, že bude v rodine o dieťa viac a mne konečne odľahlo, že to už nemusím skrývať.

★★★

Domov sme došli v celku, s dvoma nohami, rukami a bez akejkoľvek ujmy na zdraví.
Unavene som sa zvalila na gauč a priala si zaspať na nasledujúcich deväť až desať hodín.

„Snáď nebudeš spať tu.." zašomral mi Harry tesne pri uchu, no ja som už nemala silu ani pootočiť naňho hlavu. Slabo, tak, že pochybujem, že si to všimol, som prikývla.

„Nie nie." zamrmlal znova a pod moje unavené telo vsunul ruky, aby ma mohol zodvihnúť.

Chcela som protestovať, aby ma pustil, ale skôr ako som si rozmyslela, čo mu poviem, ležala som v posteli, v mäkkých a voňavých perinách.

„Dobrú noc, zlatíčka." zašepkal mi znova do ucha, venoval mi pusu na spánok, pričom druhou rukou mi pohladil bruško. Poslednou dobou to robil stále, asi si z toho urobil svoj malý zvyk.
~~~
Hlásim sa s ďalšou časťou :D. Máme tu oznámenie. Prekvapilo aj vás ako """ pokojne""" reagoval Marc? Aký je váš názor na časť?
Krista :).