Z driemot ma prebudili jemné dotyky na ramene. V momente som šokovane vypeštila oči a z uší si vytrhla sluchátka. Zdvihla som svoj pohľad o niečo vyššie a zbadala jednu letušku ako sa nado mnou skláňa a prekvapene ma pozoruje. Narovnala som sa
„O chvíľu pristávame. “ prehovorila a ja som len nemo prikývla. Posadila som sa do normálnej polohy a trochu sa upravila, aby sa ma ľudia nezľakli. V tom som pocítila malý náraz ako sa lietadlo dotklo pristávacej dráhy a ja som bola v L.A. po tvári sa mi rozlial úsmev a v duchu som sa radovala ako som to zvládla.
Po nekonečných skoro desiatich minútach nás konečne pustili. Keď sa moje nohy dotkli rovnej zeme, mala som nutkanie tancovať od samej radosti.
Prešla som do haly a hľadala niekde nápis môjho mena, ktorý som úspešne našla do pár sekúnd. Usmieval sa na mňa muž zhruba vo veku pána Tomlinsona, mal tmavšiu pleť a čierne vlasy. Hnedé oči mu žiarili šťastím a dokazoval to aj široký úsmev, ktorý odhaľoval jeho biele zuby. Bol sympatický, to sa nedá zaprieť.
„Dobrý deň. Vy ste pán Malik?“ pozdravila som ho a hneď sa aj spýtala. Jeho úsmev sa rozžiaril ešte viac a ja som podvihla obočie v očakávaní odpovede.
„Ehm.. áno to som ja, teší ma.“ rýchlo zamrkal, aby sa trochu spamätal a podal mi ruku, ktorú som mu potriasla na znak uvítania. Vzal mi kufor a po boku toho druhého sme vyšli pred letisko. Hneď ma oslepilo hrejivé slnko, ktoré na rozdiel od toho londýnskeho pálilo.
O čelo som si oprela ruku, aby som si trochu zatienila a pán Malik sa potichu zahihňal.
„Je to tu veľmi slnečné.“ zamrmlala som ako som si nastupovala do auta. Pán Malik za mnou zabuchol dvere a posadil sa na miesto šoféra. Naštaroval a viezli sme sa prepchatými ulicami mesta, ktoré sa pomaly chystalo na noc a moje oči si nevšímali nič iné ako zapadajúce slnko, sfarbené do oranžova a skrývajúce sa za obzor.
Bolo to niečo neuveriteľné, také nové a pritom budem robiť tú istú prácu. Život je plný prekvapení. Viezli sme sa v absolútnom tichu a občas som si všimla pána M. ako ma pozoruje v spätnom zrkadle. Bolo mi to celkom nepríjemné, ale rozhodla som sa to nejako pretrpieť.
Zastavili sme pred nejakým hotelom, ktorý už na prvý pohľad vyzeral luxusne a nepochybujem o tom, že aj je. So sklopenou hlavou som vystúpila a za sprievodu pána Malika vsúpila do haly ladenej do béžovej a karamelovej farby. Bolo to očarujúce. Na recepcii sa pán M. dohadoval so slušne upravenou hnedovláskou, ktorá sa naňho milo usmuevala a občas venoval jeden pohľad mne.
Bola som nervózna, už len z toho, že neviem o čom sa rozprávajú a jej pohľady ma rušili ešte viac. Podala pánovi Malikovi kartu a ten sa na mňa široko usmial. Vstúpili sme do výťahu, ktorý nás vyviezol na deviate poschodie a krátkou chodbou sme prešli ku tmavohnedým lesklým dverám. Priložila som kartu k čítačke a dvere sa s cvaknutím otvorili. Pohľad, ktorý sa mi naskytol, mi vyrazil dych. Obrovský apartmán vyplnený bielou sedačkou a obrovskou manželskou posteľou s červenými návliečkami. Steny zdobili zaujímavé obrazy a okná boli zahalené pod snehobielymi závesmi.
„Dúfam, že sa Vám páči.“ posmial sa na mňa pán Malik a ja som mu to nesmelým úsmevom oplatila. Vošla som viac dnu a rozhliadla sa okolo. Vykukla som von oknom a naskytol sa mi výhľad na palmovú zátoku.
„Je to krásne.“ prehovorila som zasnene a sadla si na sedačku. Pán Malik podišiel ku mne, čo ma donútilo zdvihnúť hlavu a pozrieť do jeho orieškovo hnedých očí. Boli niečím zvláštne. Možno niečo skrývali.
„Tak fajn. Užite si to tu a zajtra o ôsmej pre Vás príde auto, ktoré vás zavezie do firmy.“ prehovoril a uhol sa mi pohľadom. Prikývla som na znamenie, že súhlasím a v tom sa pán Malik zvrtol a odkráčal preč z mojej izby. Nechápavo som zostala civieť na dvere a keď som sa po chvíli spamätala, začala som sa postupne vybaľovať.
Večer som si vychutnala horúcu penovú kúpeľ a zahrabala sa do postele s dobrou knihou, pri ktorej som zaspala.
★★★
Ráno ma čakalo skoré vstávanie, rýchle raňajky a telefonát od Marca, ktorý na mňa vybehol s tým, že prečo som mu nezavolala hneď ako som priletela. Popravde som na to úplne zabudla a mala som prácu s obdivovaním apartmá a vybaľovaním a kúpeľou.
„Ja viem, ale som zdravá a žijem. Musím ísť, o chvíľu po mňa príde auto. Pozdravuj Sarrah a majte sa.“ vybafla som naňho a skôr ako stihol namietať, zrušila som hovor. Mobil som si hodila do kabelky a výťahom sa zviezla do prízemia. Vyšla som na ulicu a tam ma čakalo čierne auto a vodič, ktorý mi držal dvere.
Bez slova som si nastúpila a pozorovala cestu za oknom. Zistila som, že cesta trvala fakt krátko a firma bola celkom blízko. Vystúpila som z auta a s hlbokým nádychom som vstúpila dnu. Hlavne kľud, Amelia. Zvládneš to.
~~~
A je tu ďalšia. A Ameliin nástup do "novej" práce. :3 Čo si o tom myslíte?
Za pripadné chyby prepačte. :)
Krista :)
أنت تقرأ
After All.
عشوائيAko malá si v živote pretrpela veľa. To, čo jej spôsobili rodičia ju núti neveriť chlapom a jedinou oporou jej je brat, ktorý ju chráni. Ale čo sa stane ak, ju niekto zachráni z tmavej uličky? Bude naňho myslieť aj po tom večere? Stretne ho ešte nie...
