After All.

Chapter 63.

Zobudila som sa na skoro nečujné zaklapnutie dverí. Keď som poriadne zaostrila ospalé oči, zbadala som Harryho ako na rukách drží Darcy, ktorá sa nespokojne mrvila.

„Maminka spachtoš je už hore." povedal jej a zaškeril sa na mňa. Ja som mu namiesto odpovede len vyplazila jazyk, ako malé dieťa.
Vliezol ku mne do postele a venoval mi pusu na čelo.

„Tak prepáč, že som si trochu prispala." zamrmlala som naoko urazene a založila si ruky na prsiach. Nohy som pokrčila tak, aby som sedela v tureckom sede a hlavu natočila smerom k oknu.

„Maminka si prispala do pol dvanástej, Darcy." zašepkal Harry Darcy, ktorá sa usmievala svojím bezzubým úsmevom a pohladkal ju po líčku. Pol dvanástej? To ako vážne?! Rýchlo som sa vyhrabala z postele aj keď vlastne nepoznám dôvod celej tejto situácie a ani toho prečo tak šaliem keď do práce nejdem. Znova som sa zvalila do sivých lesklých perín.

„No nie nie. Nejdeme spať. Ideme raňajkovať." mumlal Harry a potiahol ma za nohu.

„Idem." zamručala som a rozbehla sa dolu schodmi smerom do kuchyne.

★★★

Sadla som si aj s toastami ku stolu, kde už sedel aj Harry s Darcy na kolenách a robil jej koníka. Darcy sa tomu smiala a jej široký úsmev bez zúbkov, vyčaril úsmev aj mne. Boli sme rodina, nič viac som si ani nemohla priať. Mali sme dôvod prečo vstať z postele a usmiať sa.
Prišlo to tak rýchlo a dúfam, že tak skoro to ani neodíde.

„Volal ti Marc. Vraj nás pozývajú na oslavu k rodičom Sarrah. A Marc je zvedavý na malú." Harryho hlas, tichý a nízky, ma odtrhol od myšlienok a svoj pohľad som stočila naňho.

Mierne som podvihla obočie pri myšlienke, že som vôbec nepočula zvoniť môj telefón, ale nejakú špeciálne dlhú pozornosť som tomu nevenovala. Na znak súhlasu som jemne prikývla a pokračovala v jedení mojich raňajok.

„Vyrážame o hodinu." oznámil mi s malým úškľabkom a mne zabehlo. O hodinu?! To nemyslí vážne.

„Preboha." môj hlas sa zlomil, takže to nebol totálny hysterický krik, ale aj tak dosť počutelný.

Raňajky som mala v ten moment zjedené a upaľovala do kúpeľne. Horúca sprcha bola nevyhnutnou časťou každého rána a dnešok nebol výnimkou.

Veľké kvapky kĺzajúce sa dolu mojou pokožkou ma upokojovali a vyčarili úsmev na tvári.

„Si krásna." Harryho hlas mi vrazil do uší aj napriek tomu ako potichu to povedal. Jeho ruky sa automaticky skĺzli po mojich bokoch a navzájom sa preplietli na mojom bruchu.

„Kde je Darcy?" spýtala som sa šeptom a oprela si hlavu o Harryho rameno.

„Spí." šepol a venoval mi pusu na krk. Aj pri tomto jemnom dotyku mi po tele naskákali zimomriavky a podlomili sa mi kolená. Harry si ma otočil čelom k sebe a jeho pery hneď narazili na tie moje. Širokému úsmevu sa zabrániť nedalo ani uňho.

„Mali by sme ísť" zamumlala som a tým hneď skazila romantický moment, ktorý sa snažil Harry tak navodiť. Z jeho hrdla vyšlo nesúhlasné mrmlanie. Venovala som mu rýchlu letmú pusu na líce a vyšla zo sprchového kútu. Zabalila som sa do bielej osušky a vošla do spálne, kde som si zo skrine vybrala tmavomodré skinny a šedý dlhší sveter. Obliekla som aj malú Darcy a mohlo sa vyraziť.

Do kufra sme naložili tašku s potrebnými vecami a nasadli sme do auta- Harry miesto šoféra a ja s Darcy v auto-sedačke som sedela vzadu. Vycúval z príjazdovej cesty a po diaľnici sa vydal smerom k Sarrahiným ( pardon, neviem ako skloňovať toto meno) rodičom. V aute bolo pustené rádio, takže tu nevládlo ticho ako v hrobe a v spätnom zrkadle som videla ako Harryho niečo žerie. Tváril sa celkom nadurdene a zamyslene.

„Čo sa deje?" spýtala som sa ho, mračila som sa naňho do spätného zrkadla a keď si to všimol, nahodil úsmev.

„Nič. Čo by sa malo? V pohode." odpálkoval ma a posnažil sa pousmiať. Podvihla som jedno obočie na znak toho, že či mu to mám akože zožrať aj s navijákom, ale on len pokývla hlavou.

Moja myseľ pracovala na plné obrátky pri tom ako sa snažila zistiť, čo mu je, ale páčiť to z neho nebudem.
Natiahla som jednu ruku a položila mu ju na rameno. Harry sa spokojne usmial a jednu svoju ruku položil na chrbát tej mojej, preplietol si so mnou prsty.

„Milujem ťa." povedala som, pričom som mu stisla ruku na znak ako vážne tie slová myslím, prišlo mi to také prirodzené. Harry naše ruky rozpojil pretože potrebola uchopiť volant, pritom ako zabáčal, no ja som svoju ruku na jeho ramene nechala. Začala šom ho hladkať.

„Ja vás dve viac." prehovoril po chvíli a svoje oči zabodol do mojich, ktoré ho sledovala v spätnom zrkadle. Po tvári sa mi rozlial široký spokojný úsmev. Nedalo mi to a musela som sa nakloniť medzi predné sedadlá, aby som mu dala pusu aspoň na líce.

„Wau a to bolo začo?" spýtal sa prekvapene, jasne, že nečakal pusu na líce.

„Za to, že si." usmiala som sa a pohodlne sa oprela späť na sedačku.
~~~
Taký pohoda diel, pretože, sa blížime ku koncu.
Aj tak dúfam, že vás neunudil k smrti a páčil sa.
Krista :).