After All.

Chapter 39.

Zabávali sme sa. Pili sme jedna radosť. Tancovali sme. A užívali si. Nečakala by som, že sa Perrie vie takto zabávať, ale jednoznačne som nasledovala jej príklad. V jednom kuse sme mávali na barmana, aby nám dolial alebo sme tancovali medzi hromadou ľudí, ktorí do nád drcali z každej strany.

Prisahám, že mi asi osemkrát niekto stúpil na nohu.

„Idem na toaletu.." oznámila mi Perrie. No skôr mi ziapala do ucha kvôli tej hlasnej hudbe.

„Počkám ťa pri bare." odvetila som jej, načo prikývla a následne sa mi otočila chrbtom, aby našla wc.

Zamierila som k baru, kde som sa usadila na jednu zo stoličiek. Len tak som na chvíľu oddychovala, pretože keď sa vráti Perrie, istotne ma znova vytiahne tancovať. V tom mi barman poťukal po ramene, načo som sa naňho otočila s prekvapeným pohľadom.

„Tam ten muž Vám posiela drink a odkazuje, že Vám to nehorázne pristane." pousmial sa na mňa a ukázal prstom na druhý koniec baru.

Jeho hnedé oči som spoznala ihneď a na jeho tvári bol usadený víťazný úškľabok. To snáď nie je ani pravda! Povedzte mi prosím, že sa mi to sníva. Že tam nesedí zasa on a nepozoruje ma s tými jeho hnedými očami a netvári sa akoby ma vyzliekal pohľadom.

„Viete čo? Odneste mu to naspäť a odkážte mu, nech si ten drink vyleje na hlavu, aby sa schladil." opáčila som sa naňho a drink posunula barmanovi. Chudák, musel sa cítiť ako idiot, ktorý tu behá z jednej strany na druhú a robí odkazovú službu.

Sledovala som ako sa Malik bude tváriť a popravde ma rozosmialo ako na barmana pozeral ako na zjavenie. Asi nebol zvyknutý, že ho ženy odmietali a posielali mu naspäť drinky. No čo už. Keď na mňa pozrel, venovala som mu pekne nápadné prekrútenie očí.

Objednala som si dvojitú whisky, ktorú som do seba hneď kopla a hneď na to ďalšie dve, ktoré skončili tak isto ako tie predošlé. Potrebovapa som z hlavy dostať ten jeho pridrzlý xicht a k tomu mi dopomohla aj tequila a vodka. Alebo dve aj tri.

Perrie sa dlho neukazovala, tak som ju šla hľadať, lenže moje zámery sa rozplynuli hneď ako som zoskočila zo stoličky a zatackala sa. Nejako som to prehnala a podlaha bola čoraz bližšie k mojej tvári, ale neudrela som sa vďaka niekoho rukám, ktoré ma zachytili a snažili sa ma urdžať na nohách.

„Ďakujem" zašomrala som dotyčnému a snažila sa od neho odtlačiť, ale stále ma držal. V jeho zovretí som sa krútila a naťahovala hlavu v snahe nájsť jednu blondýnku zabávajúcu sa Boh vie kde.

„Už ma pustite.." nespokojne som sa mrvila, ale on nereagoval. Pokúsila som sa od neho odtiahnuť aspoň tak, aby som mu videla do tváre a keď sa mi to podarilo, podlomili sa mi kolená a skoro som zošalela.

„VY? Kurva už ma nechajte na pokoji! " zhúkla som po ňom, ale kvôli duniacej hudbe to neznelo tak rozzúrene ako som si myslela. Odsotila som ho od seba a zatackala sa o pár krokov vzad. Malik na mňa posmutnele pozrel a pristúpil ku mne.

„Fajn, prepáčte. Neviem čo to do mňa vošlo." ospravedlnil sa. Počkať, on ospravedlnil. Wow, takého Malika nepoznám.

Prikývka som mu na súhlas a znova sa obzerala po Perrie. Našla som ju tancovať s nejakým chalanom a zjavne sa dobre zabávala. Okej tak, tá ma tu už potrebovať nebude.

Na bare som zaplatila a pomedzi tancujúcich ľudí sa dostala až k východu.

Na ulici ma ovial slabý vetrík, čo mi pomohlo trochu si vyčistiť hlavu.

„Amelia!" skríkol po mne ktosi. Na moje nešťastie som vedela, že ten hlas patrí Malikovi. Čo zasa chce.

„Zasa vy... Baví Vás to ešte?" spýtala som sa ho, načo som doslava odpoveď v podobe myknutia ramien. On si odo mňa vyslúžil prekrútenie očí.

„Odprevadím Vás do hotela.." oznámil mi a ja som ani neprotestovala. Predsa len som v cudzom meste a môže tu sliediť kadejaký debil. Ešte som z hlavy nevytesnila tú noc.

Ani neviem ako sme sa dali do reči, ale nevadilo mi to. Keď si odmyslím občasné úchylné narážky, ktoré som sa snažila nevnímať, z Malika, teda Zayna, je celkom fajn človek. Dokonca som sa s ním aj sama začala púšťať do debaty, a to ja s hocikým nezvyknem.

Do hotela sme sa dostali asi po pol hodine, keď rátam aj prestávku kedy som vracala v jednej uličke. Bolo to hrozné...

Zayn trval na tom, že ma odprevadí až do izby a ja som sa neopovažovala odporovať, pretože mi to naznačoval jeho pohľad a aj preto, lebo som bola opitá a nechcelo sa mi vymýšľať argumenty. Načo...

„..s Perrie budete spokojný, naozaj je veľmi dobrá." pousmiala som sa a zvalila sa na posteľ. Nerobila som si starosti s tým, že som oblečená, proste som bola hrozne ospalá a oči sa mi zatvárali viac a viac.

„O tom nepochybujem..." zamrmlal mi pri uchu a následne sa mi nasúkal do postele. Čo to robí?! Preboha! Mala som sto chutí mu sa otočiť k nemu a vraziť mu jednu takú, že by sa skotúľal z postele dole.

„Chodťe preč..." zamrmlala som z polospánku, ale pochybujem, že ma poslúchne.
~~~
Taaak je tu ďalšia časť po dlhej dobe.
Máme tu menší clubing a zasa pána Malika. Čo myslíte?
Krista :)