After All.

Chapter 36.

So srdcom až niekde v krku som chytila mobil do ruky a hovor s Marcom, ktorý sa ma pýtal čo sa deje, zrušila. Odložila som ho do najbližšieho kresla a donútila svoje roztrasené nohy, aby sa pohli smerom ku dverám. Do očí sa mi automaticky nahrnuli slzy a telom mi lomcoval neopísateľný strach.
V tom sa rozhorčené búchanie ozvalo zasa a na celom tele mi to spôsobilo mrazenie.

„K-kto j-je tam?!" spýtala som sa s hlasom asi o tón vyšším ako obyčajne a postavila sa tesne za dvere. Dotyčný si dal s odpoveďou pekne na čas, čím ma stresoval a trápil ešte viac. Na čele sa mi objavil studený pot, ktorý mi po spánkoch pomaly stekal dolu a šteklil mi tvár.

„Malik.." zamrmlal pokojne akoby sa nič nedialo a akoby sme boli starý známi.

„Dajte mi pokoj! Choďte do čerta!" skríkla som hystericky a v tom sa mi z očí začali valiť slzy veľké ako golfové loptičky. Z ústa sa mi drali hlasné vzlyky a zrútila som sa na podlahu ako uzlík nervov.

„Amelia..." zašepkal zúfalo, ale aj tak celkom autoritatívne. „Otvor!" zavrčal a treskol päsťou do dverí, ktoré divne zaduneli.

Trhavo som sa nadýchla a znova sa prinútila postaviť na oslabené nohy. Prešla som ku dverám a zaistila ich retiazkou. Ešteže tam bola. Dvere som pootvorila a cez medzeru zaostrila na Malika, ktorý s kamennou tvárou stál priamo pred dverami.

„To je fajn, že si si to rozmyslela." prehovoril a cez tvár sa mu mihol divný a hlavne nechutný úškľabok. Oči sa mi od šoku rozšírili. To snáď nemyslí vážne?! Nie len, že sa po tom škandále na promenáde opovažuje dovaliť sa sem a trieskať mi na dvere, ale on si ešte z tej nevymáchanej tlamy vypúšťa sprostosti ako túto?!

„Môžme kľudne pokračovať..." dodal snažiac sa o zvodný tón, ale namiesto toho znel ako nejaký opitý úchyl. V nemom úžase som naňho vypleštila oči, načo mi venoval jedno žmurknutie a môj žalúdok urobil minimáne tri kotrmelce.

„Ak do piatich sekúnd nevypadnete, volám políciu!" osopila som sa na neho výhažným tónom, načo mierne vytreštil oči. Podvihla som obočie na znak, že čakám a keď sa rozhodol odísť, zabuchla dvere.

★★★ HARRY
Sedel som pred televíziou s ovládačom v ruke a prázdnym pohľadom pozoroval dianie v nej. Nemal som na nič náladu, nie to ešte na Nialla, ktorý sedel vedľa mňa. Nevnímal som snahu o komunikovanie z jeho strany, nevnímal som jeho vtipy a ani som necítil jeho buchance do môjho ramena.

„Ty ma absolútne nevnímaš." ozval sa rozzúreným tónom, vzal mi ovládač z ruky a razom vypol telku. Za iných okolností by som sa naňho osopil alebo niečo podobné, ale dnes skrátka nie.

„Máš plnú hlavu Amelie...a na mňa si sa vykašlal..." mrmlal urazene a ja som naňho stočil svoj ospravedlňujúci pohľad. Niall na mňa len pretočil oči, zodvihol sa zo sedačky a po pár krokoch bolo počuť buchnutie dverí. Odišiel.

Bože, odohnal som svojho nalepšieho kamaráta. Amelia, do pekla, čo to so mnou robíš?! Zamotala si mi hlavu svojím úsmevom a nevinným pohľadom. Omráčila si ma svojou charizmou a jej slová mi vírili myšlienky ako prach. Milujem ťa, Amelia.

S definitívnym rozhodnutím som vzal mobil do ruky a vytočil jej číslo. Musel som ju počuť, aspoň na malý moment počuť jej jemne chrapľavý hlas.
Zvonilo to celkom dlho, už som to chcel zrušiť, ale zodvihla to.

„Do pekla, čo je??" zachripela ospalo s mrzutým podtónom. Nedalo mi to a musel som sa pousmiať. Vyložil som si nohy na konferenčný stolík a vychutnal so tento krátky moment.

„Len som sa chcel spýtať ako sa tam máš" usmial som sa ešte viac.

„Harry, v L.A. je skoro pol noc. Už som spala a vo sne ma objímal Ed Sheeran. Pokazil si to." mrmlala. Ups.

Vedel som si živo predstaviť ako leží v posteli, podopiera sa o lakeť, pri uchu si drží mobil a snaží sa držať oči ako-tak otvrené a rozprávať so mnou.

„Prepáč, ale je mi smutno." odvetil som a úsmev mi z tváre zmizol. Neviem ako to vydržím. Je ako moja droga, chcem ju každým dňom viac a viac. Stal som sa na nej závislí a stačilo na to len pár dní u rodičov mojej kamarátky zo školy. Bola ticho.

Už som mal pocit, že to zrušila alebo proste zaspala, ale potom som počul ako potiahla nosom.

„Amelia, neplač."

„Neplačem.. Aj mne je smutno, ale Harry budem tu ešte skoro tri týždne." povedala uplakaným tónom.

Nech sa tá žena snaží ako chce, ona klamať nevie a nevyšlo jej to ani teraz. Ale obdivujem jej snahu zakaždým keď sa takéto niečo stane. Je to vtipné.

„Klameš." s malým úškľabkom som prižmúril oči a čakal čo mi na to povie teraz.

„Dobrú noc.." zamrmlala odrazu a v tom hovor zrušila. Ešte pár minút som sa usmieval ako tupec na mobil a potom ho odložil na stôl. Vstal som, odšuchtal sa do kúpeľne, kde som zo seba zhodil šedé tepláky a vstúpil do sprchy. Opláchol som sa vlažnou vodou a následne vošiel do spálne kde som zakotvil v posteli.
~~~
Och, ten dotieravý Malik (nebete to v zlom :D).
Tak aký je váš názor na túto časť? Za prípadné chyby sa ospravedlňujem.. :)
Krista :).