After All.

Chapter 17.

Prebudil ma divný šum z druhej polovice postele, ktorá sa následne prehla pod niekým kto vstával. Pomaly som sa otočila a všimla si kučeravú hlavu ako sa súka do nohavíc.

„Dobré ráno." zamrmlala som trochu ospalo a posadila sa na posteli. No nebol to zrovna najmúdrejší nápad pretože v hlave mi treštilo akoby mi niekto neustále trieskal do hlavy kladivom.

„Uf, moja hlava" zašepkala som a znova si ľahla.

„No včera si toho dosť popila a k tomu ešte aj ten hysterický záchvat... Nečudujem sa.." povedal Harry a s úsmevom sa na mňa otočil. Vyvalila som maňho oči.

Záchvat?! Bože, čo sa včera stalo? Pamätám si ako som sa dobre bavila medzi ľuďmi a pila s Marcom jednoho panáka za druhým. Moje nervy, musím zistiť ako je na tom on!

„Aha.. No ďakujem, že si ma odvliekol do postele a to, že si sa v nej ocitol so mnou ešte doriešime, ale teraz potrebujem ísť za Marcom..." zašomrala som a stavala sa z postele, ignorujúc dunenie v hlave.

Na sebe som stále mala šaty, takže som hneď vybehla z izby a bežala k Marcovi. Vpadla som im do spálne kde akurát Sarrah vstávala a Marc spal ako zabitý.

„Dobré ráno. Vyzeráš hrozne..." pozdravila ma Sarrah s úškľabkom a ja som jej ho s radosťou oplatila. Jasne som si uvedomovala ako asi vyzerám. Kruhy pod očami, strapaté vlasy do všetkých svetových strán, opuchnuté oči.

„Čo si dáš na raňajky?" spýtala som sa jej s úsmevom načo ona len zdvihla obočie.

„Snáď obed... A neviem. O chvíľu budem dole a niečo vymyslíme, dobre?" opravila ma načo som jej prikývla a zišla dolu do kuchyne.

Ako prvé som si spravila silnú kávu pre seba a miernu kávu pre Sarrah. Nejakým zázrakom sa mi podarilo nájsť aj tabletky proti bolesti, tak som do seba jednu hneď hodila.

„Ahoj." ozval sa za mnou Harry a keď som sa naňho otočila usmieval sa na mňa. Akurát dopil svoj čaj a šálku odniesom do drezu. Panovalo medzi nami nejaké divné napätie, ktoré bolo skoro až hmatateľné a bolo to dosť nepríjemné.

„Dúfam, že sa nič nestalo keď si bol cez noc u mňa..." začala som a cítila ako sa mi do líc hrnie červeň. Odvážila som sa pozrieť na Harryho, ktorý sedel na barovej stoličke a milo sa na mňa usmieval. Podvihla som jedno obočie na znak, že čakám na odpoveď.

„Čo si o mne myslíš... Nie som typ chlapa, ktorý sa s babou vyspí keď je opitá. Nič sa nestalo... Proste som ťa odniesol do spálne a keď som chcel odísť, začala si plakať a chcela si, aby som zostal s tebou." vysvetlil mi, zatiaľ čo som si aj s kávou sadla oproti nemu a neveriacky ho prepaľovala svojím pohľadom.

Musela som na tom byť naozaj zle, keď som ho žiadala, aby so mnou zostal. Pri tomto chlapovi strácam kontrolu sama nad sebou...

„...stále si opakovala, že sa bojíš.., že ti to pripomína tú noc a nechcela si sa upokojiť, tak som ti dal lieky na spanie a keď si ma konečne pustila z objatia, ľahol som si k tebe..." dodal a ja som neverila vlastným ušiam. Do očí sa mi nahrnuli slzy z toho ako mi neustále pomáha a začala som si vyčítať, že som naňho bola taká hnusná..

★★★

Po dlhom upratovaní záhrady sme si dopriali malý relax. Vonku bolo celkom pekne, čo sa v Londýne často nestáva, tak sme sa vyvalili do trávy a trochu sa nastavili slnku. Sarrah si do uší strčila slúchatka a ja som sa zasa odreagovala pri knihe, ktorú som čítala. Marc, ten sa rozhodol dať sa trochu do formy a v bazéne plával už asi dvadsiatu dĺžku, zatiaľ čo Harry mu stopoval čas.

„Hovorím ti, na mňa nemáš, kámo. Snažíš sa zbytočne..." kričal Harry keď Marc vyliezol na druhej strane bazéna. Na prste si točil stopky a tváril sa ako najväčší šéf.

„Ja možno nie, ale viem o niekom kto áno." zasmial sa Marc a mne doplo o čom vlasne hovorí. Odložila som knihu a otočila sa na neho s výhražným pohľadom hovoriacim nech sa neopovažuje vysloviť moje meno.

„Áno a kto?" spýtal sa Harry zvedavo a s vypočítavým pohľadom.

„Amelia!" odpovedal Marc pokojne a ja som len zakrútila hlavou. Harry na mňa stočil svoju prekvapenú tvár a ja som naňho zo srandy žmurkla. Cítila som sa tak trochu dôležito a rozhodla som sa túto hru hrať s Marcom a proti Harrymu.

„A to ti mám veriť? " spýtal sa Harry. On o mne snáď pochybuje?! Tak to si beriem osobne.

„Never, ale tebe spadne sánka..." vložila som sa do toho ja a postavila sa z trávy, kde som pokojne sledovala ako sa doberajú. Prešla som okraju bazéna a postavila do štartovacieho postoja, ale tak, aby ma Harry neokukoval.

„Dobre Mel, dvadsať dĺžok, kraul. Štart! " informoval ma Marc a potom Harry tleskol rukami, čo zmenalo skočiť šípku do vody a makať zo všetkých síl. Jediné na čo som myslela bolo, ako sa bude Harry tváriť keď budem mať lepší čas...
~~~
Tu je ďalšia časť. Čo si o tom zatiaľ myslíte ?
Krista :)