After All.

Chapter 61.

Po odchode mojej novo poznanej známosti, mi znova vrátili Darcy, pretože bol čas na večeru ako pre mňa, tak pre ňu. Potom som ju s kľudom a plným bruškom uložila do postieľky a sama sa šla najesť. Zatvorila som dvere od izby a vykročila si to smerom do bufetu v zámere vziať si veľkú bagetu a ľadový čaj.

Výťahom som sa zviezla do prízemia, v ruke zvierajúc peňaženku a cez sklenené dvere vošla do bufetu. Spoza pultu sa na mňa usmievala postaršia pani s okuliarmi a vyzerala veľmi sympaticky.

„Dobrý deň, čo to bude?“ spýtala sa stále s úsmevom a oprela sa o pult. Chvíľu som sa obzerala po niečom vhodnom na jedenie no nakoniec som.aj tak skončila pri chutnej bagete.

„Jednu šunkovo-sýrovú bagetu, veľký ice tea a jahodový croissant.“ vypustila som zo seba a potichu sledovala ako sa jej mihajú ruky v zámere byť čo najrýchlejšia.

„Tu to je, ešte niečo?“ spýtala sa znova.
Kývla som hlavou na znak nie a na pult položila peniaze. Vzala som si jedlo a pitie a s tichým 'dovidenia' odišla. Nechcela som ísť späť do tej izby aj keď by som mala, ale nakoniec som aj tak šla. Tam mám predsa kľud.

★★★

S kamenným pohľadom som sledovala sekundovú ručičku na hodinách ako sa posúva dookola a počítala koľko kolečiek urobila. Urobila ich presne osemdesiat, čo znamenalo, že som hodiny pozorovala hodinu aj dvadsať minút. Preboha o chvíľu tu zošaliem. Zazvonil mi mobil. Kto by mi preboha volal o pol desiatej v noci?! No akonáhle som videla na displeji svietiť meno Marc, bolo všetko jasné. S potešeným úsmevom som to zdvihla a mobil si priložila k uchu.

„Ahoj!“ vykríkla som nadšene a rýchlo si zakryla ústa keď som si uvedomila ako nahlas to bolo. Marc sa hrdelne zasmial.

-Ahoj, už som si myslel, že si umrela, mucha. Nevieš zavolať?- spýtal sa s hranou vážnosťou a pre zmenu som sa zasmiala ja.

„Prepáč, mala som čo robiť pri pôrode...“ odsekla som mu. Zostalo ticho, dlhé ticho.

-Čo?! Už? Ako? Bože! Ježiši...- koktal. Nevedel zo seba vykoktať súvislú vetu. Vážne Marc?

„Áno. Už. Normálne...“ zašomrala som so smiechom a Marc si vydýchol.
Začal mi rozprávať o tom ako sa Tobias usmieva, ako v noci reve a on musí vstávať namiesto Sarrah. Ako sa s ním hrá na lietadlo a on potom plače a musí prísť Sarrah, aby ho ukľudnila.

„Tak ty si si narobil dieťa.“ zasmiala som sa mu trošku škodoradostne, dúfajúc, že pochopí, že to myslím zo srandy. Marc sa, na druhej strane linky, zasmial, takže pochopil.

„A počkaj keď mu začnú rásť zúbky.“ zaškerila som sa aj keď som vedela, že ma nevidí. 

-Haha vtipné.- zasmial sa Marc falošne.

„Ako pre koho.“ zdôraznila som. V pozadí som začula plač a vedela, že Marc musí ísť do služby.

-Zasa. Musím ísť. Zatiaľ sa maj, Mel.- rozlúčil sa a zložil ešte skôr ako som mu stihla odpovedať. No super, Marc. Toto si zapamätám. Tiež som svoj mobil odložila na načný stolík a ľahla si do postele. Pozerajúc do stropu som pomaly rátala svoje nádychy, no dopočítala som sa k tridsiatim, keď som upadla do ríše snov.

★★★ HARRY

Ráno ma prebudilo slnko, ktoré svietilo cez odhrnuté závesy. Ospalo som sa dotackal do kúpeľne, kde som vykonal rannú hygienu a potom si spravil niečo rýchle na raňajky. Keďže moje kulinárske schopnosti mi umožnili urobiť si toasty, mal som toasty. Nič iné ma takto ráno nenapadlo.

Po raňajkách som sa obliekol a len zbežne si prehrabol vlasy. Dnes idem po Ameliu a Darcy do nemocnice. Tie tri dni čo tam bola, mi pri pripadajú akoby tam bola večnosť. Bez jej ustavičného šomrania a smiechu tu bolo tak prázdno. Je síce pravda, že som doma skoro ani nebol, ale aj tak. V tom malom byte chýbala posledné dni ženská ruka. To mi pripomína ďalšiu vec, sťahujeme sa ku mne a byt predáme. Som zvedavý ako sa bude tváriť keď znova prídeme ku mne a ona uvidí postieľku a kočík, ktorý som objednal.

V nemocnici som sa ani nezastavoval a rovno sa výťahom vyviezol na tretie poschodie. Našiel som dvere s číslom 37 a po krátkom zaklopaní vstúpil.

„Harry!“ Amelii sa doslova rozžiarili oči keď ma zbadala vo dverách a s úsmevom na perách. Zavrel som za sebou, aby sme boli osamote.
Ako som sa znova otočil, zavesila sa mi na krk pričom mi nohy omotala okolo pásu a ja som sa na moment zapotácal vzad.

„Prosím, nabudúce ma upozorni kým na mňa skočíš.“ zamrmla som jej do ramena keď som nás zvalil na jej posteľ. Na moment sa po izbe rozoznel Ameliin chichot, no ja som ju šikovne umlčal. Jemne som jej zahryzol do spodnej pery a ona ma na oplátku zaťahala za vlasy. Na chvíľku som pustil silu ovládania sa a rukou jej vošiel pod upnuté tielko. Jemne som jej prešiel po brušku až som narazil na podprsenku, pod ktorú som sa chystal dobyť, no zastavila ma.

„To na neskôr.“ zašepkala mi do pier a mne sa pri tomto nie doslovnom prísľube podvihli kútiky úst dohora.
~~~
Taká nuda časť, ale aj tak dúfam, že sa páči :)
Ktista :).