After All.

Chapter 57.

V ušiach mi rezonoval môj vlastný krik, Harry ma celú dobu držal za ruku, pričom na mňa ešte doktor hovoril. Tvár som mala spotenú, vlasy polepené na čele a zuby zatnuté tak silno, až som nimi škrípála. Pred očami som mála závoj sĺz, cez ktoré som skoro nič nevidela a moje telo bolo ako v ohni, bolel ma každučký kúsok a najviac z celého srdca som si priala, aby tento moment niekto ukončil.

No v tom som si uvedomila prečo to bolí a prečo sa to oplatí. Pretože je to nový život, pretože je to niekto, koho som pod srdcom nosila deväť mesiacov a koho som milova od momentu ako som ho po povrýkrát videla na ultrazvuku. Bola to moja a Harryho dcéra, náš poklad a naše šťastie. V tom som započula plač a na mojej tvári sa rozlial široký úsmev.

★★★

Bože to pípanie je tak otravné. Vypnite to niekto. Haló. Nič, tak to zostáva na mne. Snažila som sa sústrediť na ktorom prste mám tú vec na sledovanie môjho tepu, aby som si ju mohla strhnúť dolu. Pravý ukazovák. Fajn. Ľavou rukou som sa natiahla k pravej, pričom som sa snažila ignorovať bolesť v predlaktí, no zastavila ma teplá dlaň, ktorá mi zovrela pravé zápästie a zmarila môj plán.

„Nesmieš si to dať dolu.“ zachripel mi do ucha mne moc známi hlas a ja som sa pri tom zvuku trocha otriasla zimomriavkami. Bolo to tak príjemné.

„Harry.“ zašepkala som. Šepot bola jediná možnosť, svoj hlas som akosi nevedela nájsť a v krku som mala sucho ako na Sahare.

Pomaly som otvorila oči, pričom mi do nich udrelo ostré svetlo, ktoré bolo tak isto neznesiteľné ako pípanie prístrojov. Pootočila som na Harryho hlavu, aby som mohla vidieť jeho zelené dúhovky. No pod krásnymi očami sa mu črtali nepekné kruhy, ktoré vyzerali ako monokle.

„Bože ako to vyzeráš?“ spýtala som sa zhrozene načo sa Harry len uchechtol a unavene prekrútil očami.

„Tiež ťa rád vidím.“ zasmiala sa a chytil ma za ruku, ktorej som mala zapichnutú infúzku. V tom sa natiahol za moju hlavu a stlačil zvonček ma sesterňu. Venovala som mu jeden nechápavý pohľad a Harry na mňa žmurkol venujúc mi pusu na čelo. Do izby vošla sestrička v bledozelenej uniforme s milým úsmevom a v rukách držala bábätko v perinke. Naše bábätko. Od šťastia sa mi pustili z očí slzy a to ho držala len sestrička. Bola som nehorázne šťastná, že ho uvidím. Sestra pomaly prešla až ku mne, zatiaľ čo som sa s Harryho pomocou posadila a potom mi podala moje bábo.

„Bože môj.“ vydýchla som celá šťastím bez seba keď som pocítila váhu malej Stylesovej. Bola celá po Harrym a po mne mala iba očká.

„Tak vitaj, princezná“ zamumlal Harry svojím tichým chraplákom, ktorý ma prinútil sa naňho pozrieť. Pohľad na Harryho so slzami v očiach bol na nezaplatenie. Musela som sa nad tým usmiať.

„Máte už vybraté meno? Potrebujeme to kvôli papierom.“ spýtala sa sestrička, ktorá svoju pozornosť venovala papierom na stole pri mojej posteli. Spýtavo som sa pozrela na Harryho, no ten tiež úpenlivo prenýšlal nad menom.

„Darcy Styles?“ prehovorila som, no znelo to skôr ako nejasná otázka. Pozrela som na Harryho, ktorý pozeral na mňa. Čakala som či nenavrhne niečo on, ale keď sa usmial, vedela som, že súhlasí.

„Darcy Elizabeth Styles.“ zašepkal Harry svojím chraplákom, ktorý mi stále spôsoboval zimomriavky. Sestrička s úsmevom prikývla, meno si zapísala do zložiek a potom odišla. Hneď ako sa zaklapli dvere, Harry mi svoje pery pritisol na moje a venoval mi len nežné bozky. Z pier prešiel na sánku, na nos a skončil až na čele.

„Môžem?“ spýtal sa stále šeptom a  opatrne pohladil Darcy po hlavičke. Prikývla som, načo Harry spojil ruky do nemotornej kolísky a ja som mu do nich vložila naše bábo. Sledovala som ako sa mu po tvári rozliva ešte väčší úsmev a priala si, aby toto nikdy neskončilo.

„Požičaj mi mobil, prosím.“ prehovorila som do ticha, no Harry sa len postavil a natočil sa ku mne pravým bokom. Naznačoval mi, že mobil má vo vačku a ja som neváhala a vybrala ho. (to znie tak divne :D). Harry sa naspäť posadil a ja som sa ho snažila nenápadne odfotiť, lenže on asi zistil čo mám v pláne a vyčaril na mňa ten najkrajší a najväčší úsmev. A cvak.

„Nebolia ťa z toho úsmevu už kútiky?“ spýtala som sa s kyslím výrazom, pretože on sa stále neprestával usmievať. Ja to nechápem.

„Nie.“ odvetil skrátka a niečo potichu mumlal Darcy, pričom mal jeden prst v nej malej ručičke a ona ho "pevne" držala. Už sa nemôžem dočkať ako sa bude Harry tváriť až ju bude musieť prebaľovať a vstávať v noci, aby ju nakŕmil.

A ako si ja budem užívať keď ju bude učiť chodiť, jazdiť na bicykli, plávať a ako si ja s ňou budem kresliť, budem ju učiť čítať a písať a spolu si budeme užívať spoločné chvíle, spoločné prechádzky a všetko ostatné. Postarám sa, aby jej detstvo bolo dokonalé a nie také zruinované ako to moje.