After All.

Chapter 16.

„Gratulujem!"zapišťala som medzi prvými a oboch novomanželov som objala. Nemohla som sa ale zdržať dlho pretože sa za mnou tvoril rad na čele s Harrym.

Rýchlo som odstúpila a postavila sa ku Camile a Gordonovi, ktorý s úsmevom a očami plnými sĺz pozorovali ako všetci gratulujú tej dvojke.

„Naše malé dievčatko už nie je malé. Už je z nej pani Smithová..." mrmlala pani Camila a ja som sa na ňu s úsmevom otočila.

„Vitaj do rodiny, chlapče.." zasmial sa pán Gordon a Marcovi venoval jedno chlapské objatie, pri ktorom ho potlapkal po chrbte.

„Tak a oslava sa môže začať!" skríkol Marc načo sa ozval smiech. Zároveň na mňa pozrel pohľadom pýtajúcim sa, či som náhodou nezabudla na našú malú stávku. Široko som sa naňho usmiala a spiklecky prikývla.

Všetci sme sa presunuli do zadnejšej časti záhrady, kde boli nachystané stoly s občerstvením a malé pódium pre piano. Pomedzi stoly chodili čašníci s pitím, ale podávali iba šampanské. Tvrdší alkohol sa podával pri provizornom bare, kde sme sa usadili a pripili si na šťastie Marca a Sarrah.

„Poďte si zatancovať!" zasmiala sa Sarrah a stiahla Marca, Marc stiahol mňa a ja som automaticky stiahla za ruku Harryho. Ten sa zasmial, ale nenamietal.

„Keď si ma už stiahla, smiem prosiť?" spýtal sa ma Harry som smiechom, načo som ja len pokrútila hlavou. Omotal mi ruky okolo pása a moje ruky si našli cestu na jeho zátylok, kde sa spojili. Bola som rada, že medzi nami urdžoval aký-taký priestor a nesnažil si ma k sebe natlačiť. To sa musí nechať, mal voči mne a tej udalosti rešpekt.

„Ďakujem.." vyslovila som tak potichu, aby to počul len on, keďže okolo nás bolo kopec tancujúcich párov. Na chvíľu sa zatváril nechápavo. Nad jeho zvláštnym pohľadom som musela malinko zachichotať, vyzeral tak smiešne keď nevedel o čo sa jedná.

„Za to, že ma k sebe silou mocou netlačíš a ruky držíš na jednom mieste ako džentlman..." pousmiala som sa a Harry prikývol.

Po troch pesníčkach, ktoré sme všetky pretancovali sme sa opäť stretli pri bare a znova si pripili. Takto to pokračovalo až sme nevedeli na čo si vlasne pripíjame. Marc už pomaly zaspával pri stole, zatiaľ čo triezva Sarrah sa ho snažila prebudiť a vždy keď sa jej to podarilo, začali sa k sebe túliť. Ja som sa ešte držala.

Síce sa mi všetko motalo, dávala som sa do reči s hosťami, ktorých som ani nepoznala a dokonca som sa pristihla ako sa smejem na Harryho príhode zo strednej. Bola som stále s ním pretože ma pridržiaval keď som sa zamotala alebo do niečoho drcla.

„Marcuuuuus! Čas na ďalšieho panáka! " kričala som cez hlasnú hudbu a prisadla si k stolu kde spal. Pomaly zdvihol hlavu a pozrel na mňa s úsmevom.

„Ale toto je posledný. Vyhrala si, je mi zle." prehovoril pridusene, ale poldecách uchopil a naznačil mi, aby som si s ním štrngla. Potom sme ho do seba obaja vyliali, načo sa Marc zatvárli akoby olízal citrón.

„Opíjate mi manžela" obvinila nás Sarrah, ale aj keď sa na to netvárila, bavila sa pri pohľade na opitého Marca.

★★★

S menšími ťažkosťami som pred neho postavila silnú kávu ako si vyžiadal. Vypil ju skoro naraz a potom mu Harry priniesol ďalšiu.

„Chcelo by to priniesť celý kávovar..." zamrmala som úplne z cesty a Harry sa na tom len uchechtol. Pocítila som ako sa mu zachvelo celé telo a hneď nato aj to moje, ale od zimy.

„Obleč si ho..." zašomral Harry a už mi jeho sako navliekal na ruky. Chcela som namietať, ale tá jeho vôňa mi vzala všetky slová, ktoré som mohla poskladať do nejakého múdreho protirečenia. Dostala som zo seba len ospalé ďakujem.

Postupne odišli všetci hostia a zostali sme tu len my, teda Marc, Sarrah, ja, Harry a pani Camila. Nakoniec na mňa doľahol všetok alkohol, dohnala ma únava a už som aj ja zaspávala pri stole.

„Asi ju pôjdem odniesť do postele" prehovoril Harry a hneď na to ma postavil na nohy. Automaticky som pred seba vystrela ruky pretože som mala pocit, že spadnem.

„Držím ťa." ubezpečil ma Harold a viac na natlačil na jeho bok, aby tým potvrdil jeho slová. V tomto momente mi nevadilo, že som na ňom nalepená skoro celým telom, bola som rada, že ma vôbec niekto odvedie do teplej postele.

Nejako sa mu podarilo ma dostať hore po schodoch, čo nebolo najľahšie a nakoniec som pocítila teplo a mäkkosť perín, do ktorých ma uložil. A zrazu sa mi z očí začali valiť voodopády sĺz, ktoré nešli zastaviť, vďaka hysterickým vzlykom, ktoré ma prudko zachvátili.

„Amelia, čo sa deje? Šššš som tu, bude to v poriadku, neplač." utešoval ma Harry prestrašeným hlasom a vtiahol si ma do silného objatia, ktoré som mu v tú chvíľu oplatila. Potrebovala som pri sebe niekoho mať a on tu bol. V mysli mi panovalo strašidelné dejà wu a práve to ma dohnalo k slzám.

„Ja...spomenula som si na tú noc.. A to ako si ma odniesol do postele a..." vysvetľovala som mu pomedzi vzlyky, ktoré ma donútili k hystérii. Harry bol celú dobu ticho, len ma kolísal zo steny na stranu, aby som sa upokojila.
~~~
Tu je ďalšia. Vote alebo koment potešia. Za prípadné chyby sa ospravedlňujem
Krista. :)