After All.

Chapter 15.

„Harry?!" skríkla neveriacky Sarrah a rozbehla sa od stola k Harrymu, ktorý si ju na chvíľu stisol v objatí, avšak nie príliš silno.

„Ahoj Sarrah, rád ťa vidím" zasmial sa keď od neho trochu odstúpila.

„Kedy sa dáš ostrihať?" podpichla ho a začala mu strapatiť vlasy, ktoré už síce strapaté boli, ale Sarrah tomu pridala. Začali sa smiať obaja naraz a ja som sa tiež musela aspoň chichotať. Možno to bolo trochu nahlas keďže Harry na mňa stočil svoj pobavený pohľad.

„Ou, aha. Harry toto je Amelia a Mel toto je Harry, môj spolužiak zo základnej." pousmiala sa Sarrah a nato sa posadila Marcovi na kolená a on ju objal svojimi rukami okolo pása a dal jej letmú pusu na lopatku.

„My sa už tak trochu poznáme.." zamrmlala som a do líc sa mi nahrnula červeň. Keď som pozrela na Harryho nebol na tom inak, ale zato Marc sa netváril zrovna prívetivo a miestami som mala pocit akoby naňho zazeral. Snáď sa zdržia otázok a policajného výsluchu.

„Vrazili sme do seba na ulici a Amelia stratila papiere, ktoré som jej priniesol a potom sme boli na malej večeri." vložil sa do toho Harry a ja som len prikývla. Bola som rada, že zvolil takúto odpoveď a vynechal tú noc. Všetci pri stole prikývli.

Po raňajkách, pani Camila ukázala Harrymu jeho hosťovskú izbu a tá bola kupodivu hneď vedľa tej mojej. Mala som chuť kričať von oknom, ale namiesto toho som sa radšej prezliekla do šiat, ktoré som si dôkladne pripravila už včera na kreslo. Boli to bledožlté letné šaty si zdobeným vrchom a so srdcovytým strihom. K tomu som zvolila krémové lodičky a Sarrah mi pomohla s vlasami pretože ja som nemala ani tušenie čo s nimi. Nakoniec z toho vzikol perfektný drdol.

„Ďakujem, si zlato. A teraz ti ja pomôžem natrepať sa do šiat." usmiala som sa na ňu, ale Sarrah povedala, že vlasne zostáva ešte kopec času. Popravde ani som si neuvedomila koľko je hodín, len som chcela byť nachystaná a hlavne ísť na záhradu. Nechcela som byť v dome s Harrym, nezvládla by som to.

Na záhrade sa robili posledné úpravy a ja som sa k nim s radosťou pridala. Naprávala som stuhy, ktoré boli uvolnené kvôli vetru , ktorý v noci fúkal, alebo som narovnávala kvety a stokičky do jedného radu. Bavilo ma to. Ďalej som postupne vítala hostí, ktorí prichádzali a viedla ich na záhradu, kde zatiaľ chodili čašníci so šampanským. Bolo to celé veľmi zamestnávajúce a navyše mi to trochu prečistilo myšlienky. No nie na dlho.

„Veľmi ti to pristane..." zamrmlal chrapľavý hlas v mojej tesnej blízkosti za chrbtom, po ktorom mi prebehli zimomriavky a aj napriek pomerne teplému vzduchu mi naskákala husia koža. Zhlboka som vydýchla a otočila sa naňho.

Mal na sebe čierne skvele vyzerajúce a jemu skvele padcúce sako, pod ním čiernu košeľu zapnutú až ku krku a čierne nohavice. Jeho vlasy vyzerali chaoticky ako vždy a jeho vzhľad dolaďoval priteľský úsmev, ktorý mi spôsoboval vynechanie úderov srdca.

„Ďakujem, tebe to tiež pristane. Len vyzeráš akoby si šiel na pohreb a nie na svadbu..." podotkla som pretože som si to nemohla odpustiť. Na jeho tvári sa objavil malý úškľabok a následne znova široký úsmev pretože sa blížili ďalší hostia.

„Dobrý deň, vitajte." prehovorili sme obaja naraz a privítali postaršiu pani. Milo sa na nás usmiala a prijala Harryho rameno, ktoré jej ponúkol, keďže mala ťažšiu chôdzu.

„Ďakujem, mladý muž." zasmiala sa. Chvíľu som ich pozorovala ako sa rozprávali a ako sa občas Harry usmial a neušlo mi ako na mňa lišiacky žmurkol. Ani som si neuvedomila ako priblble sa usmievam.

„Páči sa ti?" spýtal sa ma Marc a tým ma prebral z myšlienok majúcich sa okolo neho. Oh, ďakujem. Párkrát som zamrkala a potom sa otočila na Marca, ktorý ma pozoroval.

„N-nie. Len je milé ako pomohol tej pani..." zamrmlala som a pokúsila sa o úsmev, z ktorého vznikla len grimasa. Marc na mňa urobil grimasu tiež a následne ma chytil a začal mi robiť zle.

„Stop. Prišiel som ti povedať, že ťa potrebuje Sarrah" zahlásil rázne a ja som skoro až pocítila ako sa mi rozžiarili oči.

„Už idem!" povedala som ostro, predviedla mu zasalutovanie a v tom momente ma nebolo. Rýchlym krokom som sa dostala až do ich spálne, kde v jej strede ma čakala Sarrah v sniehobielych šatách, otočená mi chrbtom.

★★★

„Prosím, venujte mi pozornosť. Nevesta tu bude čoskoro! Poprosila by som vás, aby ste sa usadili na svoje miesta, aby tu nevládol zbytočný zmätok. Ďakujem. " prehovorila pani Camila a následne sa hostia začali premiestňovať na miesta.

Keď zostalo hrobové ticho rozoznela sa hudba piana a Sarrah vyšla von s jej krásnym úsmevom a zachytená o ruku pána Gordona, ktorý mal v očiach slzy. Pravdupovediac, bolo to veľmi dojemné a slzy sa natisli do očí aj mne pretože vidieť pokope toľko šťastných ľudí sa vidí len na svadbách. A ešte k tomu hlavnou podstatou tohto bolo budovanie šťastia môjho brata a to bolo pre mňa najdôležitejšie.

„Neplač..." pošepkal mi do ucha Harry, ktorý stál vedľa mňa a do ruky mi vopchal servítku. Rýchlo som si ňou zotrela slzy, aby som sa nerozmazala ešte viac.