After All.

Chapter 45.

S úsmevom som sa usadila do kresla oproti pánovi Tomlinsonovi, ktorý mi úsmev opätoval. Papiere som mu položila na stôl a on si ich len zbežne prezrel. Chvíľami sa na ne mračil a hneď na to si súhlasne prikyvoval.

„Dobre, všetko je v poriadku. Môžete sa vrátiť k sebe a tam už papiere máte, čiže sa do nich môžete pustiť. A prosím pripravte mi zmluvu pre firmu Horan i.n.c." nadiktoval mi pán Tomlinson a ja som súhlasne prikývla.

Postavila som sa na odchod, lenže sa mi zatočila hlava a musela som sa znova posadiť na operadlo kresla. Bože.

„Ste v poriadku, Amelia?" spýtal sa zakočene Tomlinson a ja som naňho stočila pohľad. Po čele mi stekal studený pot a žalúdok mi robil kotrmelce. Ťažko sa mi dýchalo a počula som ako mi v ušiach hučí búšiaca krv.

„A-ano, snáď h-hej." vykoktala som zo seba, snažiac sa znova postaviť no rovné nohy. Dúfam, že mi po ceste do kanclu nevypovedia službu. Možno mi prišlo zle, pretože som do seba ráno nič nedala a ešte som nemala ani kávu. Áno určite to bolo tým hladom.

★★★

Dopracovala som posledné papiere a grafy a vypla počítač. Unavene som si pretrela oči a natiahla sa po šálke s kávou, aby som mohla dopiť zvyšné kvapky. Vypla som počítač, zarovnala papiere do šanónov a prezula sa do kotníkových čižmičiek, ktoré som mala dôkladne uložené v skrinke za stolom. Z vešiaku som si vzala bledý kabát a vyšla z kancelárie.

„Amelia! Počkaj!" skríkol po mne Liam a ja som sa naňho s úsmevom otočila.

„Nemusíš tak vrieskať." zasmiala som sa a nastúpili sme do privolaného výťahu, ktorý nás zviezol dolu na recepciu, kde nás už čakala Rebecca taktiež s úsmevom a nachystaná na odchod.

Pridala sa k nám za chôdze a spolu sme vyšli z firmy, mieriac do nejakého podniku na menšiu oslavu môjho príchodu. Prechádzali sme sa po poloprádznych uliciach Londýna, čo bolo trochu zvláštne, pretože práve tieto ulice boli vždy najviac plné ľudí, ktorí sa večne niekam ponáhľali.

Po ceste sa ma Rebecca vypytovala na šéfa Malika a to aký je, ako vyzerá, či na mňa bol milý a Liam sa zasa naopak pýtal na okolie, na pláže a reštaurácie.

„Ľudia, jedným slovom- dokonalé." skonštarovala som s širokým úsmevom a vošla útulného malého klubu. Nebolo tu veľa ľudí. Niektorí tancovali, iní zasa sedeli pri stoloch s drinkom v ruke a bavili sa. Bolo tu príjemne a to už je z môjho pohľadu čo povedať.

Sadli sme si do boxu v kúte miestnosti a o chvíľu k nám pricupitala mladá čašníčka s úsmevom na perách.

„Poprosím tri tequili s citrónom, tri whisky s ľadom a tri limonády." Rebecca sa pustila do objednávania skôr ako som ja s Liamom stihla do ruky chytiť nápojový lístok. Vrhla som na ňu jeden znepokojivý pohľad a ona nám venovala žmurknutie. Nemala som v pláne piť potom ako mi bolo dnes zle, nechcela som nič pokúšať, ale ako vidím, nevyhnem sa tomu.

Ale toto je jediný alkohol, ktorý do seba dnes dostanem, to prisahám.

„Rebecca, ja som nemyslel, že pôjdeme piť." namietal Liam, ale Rebecca očividne išla podľa svojho plánu. Čašníčka nám zatiaľ rozložila objednávku na stôl a Rebecca sa hneď chopila poháriku so zlatavou tekutinou a z tanierika si vzala štvrťku citróna. S Liamom sme to po nej zopakovali a zodvihli poháriky do vzduchu, aby sme si mihli priťuknúť. Keď sa mi horkastá chuť tequili rozliala hrdlom, striaslo ma a na celom tele mi naskákala husia koža.

Musela som potriasť hlavou, aby som sa toho divného pocitu zbavila. V tom mi Rebecca zamávala pred tvárou s citrónom, aby som ho vycucala, presne tak ako ona aj Liam. Zatiaľ čo im stačil jeden, ja som si dala rovno dva a potom na nich spravila kyslé grimasi.

★★★

Fajn, mne už stačilo. Rebecca nech sa zrúbe, ale mne je nanajvýš zle. Liam už bol tiež iba pri limonáde, zatiaľ čo Rebecca dopíjala Capitana Morgana.

„Už končím." zasmiala sa a ruky zodvihla v geste, že to vzdáva. S Liamom sme sa na ňu usmiali naraz a ja som zamávala čašníčke, v zámere naznačiť jej, že budeme platiť. Keď nám priniesla púzdro so sumou, každý sme jej tam nechali presnú sumu a pobrali sa na odchod.

Akonáhle sme vyšli von, uľavilo sa mi pretože ma ofúkol chladný vietor to bolo to, čo som potrebovala. Bolo to príjemné, aj keď studené, ale vyčistilo mi to hlavu a trochu prebralo z pochmúrnej nálady, ktorá vo mne panovala už po prvom poháriku.

„Takže kam teraz?" spýtala sa Rebecca s iskričkou radosti v očiach. Pozrela som na Liama a ten mal pery stiahnuté do úzkej linky, čo znamenalo, že ju chce zastaviť, ale nevie ako. Zostáva to na mne.

„Ja už pôjdem domov. Dnes toho bolo veľa." prehovorila som do ticha a mávla rukou na znak nech to nechá tak. Liam na moje slová súhlasne prikývol a potom aj Rebecca.

„Tak fajn." slabo sa pousmiala. Rozlúčili sme sa a každý si šiel domov svojou cestou.
~~~
Tadá je tu ďalšia časť :). Hope you like it. :)
Krista :)