After All.

Chapter 28.

„Je mi fajn.. Naozaj..." uisťovala som ho aspoň po desiatykrát za pol hodinu. Hodil po mne jeden pohľad plný pochýb a tiež sa zahrabal do postele.

„Nabudúce mi povedz, že posteľ bude lepšia." zamrmlal, dal mi malú pusu do vlasov a snažil sa zaspať. Hah, nabudúce.

★★★

„Dobré ráno. Raňajky sú na stole.." usmial sa na mňa Harry stojaci medzi dverami len v boxerkách. Tiež som sa usmiala a snažila sa oči udržať mimo jeho spodnej časti tela.

Vyhrabala som sa z postele, natiahla na seba župan a vošla do kuchyne, kde nás na stole čakali obložené chlebíky s pomarančovým džúsom.

„Ďakujem a dobrú chuť." popriala som mu a pustila sa do toho.

Po raňajkách som sa rýchlo vyšľachtila v kúpeľni a prezliekla sa do oblečenia do práce. Obula som si čierne semišové lodičky na vyššom podpätku a už sa chystala výjsť z bytu, ale zastavila ma Harryho ruka držiaca ma za zápästie.
Otočila som sa na neho s pekne nechápavým pohľadom a jeho spätnou reakciou bolo podvihnutie obočia.

„Mel, vonku je poľadovica. Chceš si dolámať nohy?!" spýtal sa ma podráždene a pustil mi zápästie. Aha tak o toto tu kráča. Harry sa bojí, že skončím v nemocnici... Pfff nikdy.

„Zavolám ti taxi." prehovoril skôr ako som stihla čokoľvek namietnuť a v jeho hlase sa ozývala poriadna dávka nekompromisnosti. Radšej som neodporovala a len prikývla na súhlas. Víťazne sa usmial a o chvíľu diktoval moju adresu taxislužbe.

„Fajn, ďakujem.." usmiala som sa, darovala mu jemnú pusu na líce, načo zamrmlal niečo nesúhlasné, ale ja som už opúšťala byt.

O pár minút sa dostavilo čierne auto, a to ma odviezlo priamo pred budovu. Keď som sa chystala zaplatiť, taxikár to odmietol a povedal mi, že cestu už má zaplatenú. Najskôr som len v údive podvihla obočie, ale potom mi to doplo.

„Harry.." zavrčala a radšej vystúpila. Vošla som do firmy, namierila si to na recepciu, zapísala sa a výťahom sa vyviezla do kancelárie. Klasický každodenný proces.

Usadila som sa na stoličku a v tom mi na počítači vyskovilo okienko so správou od riaditeľa Tomlinsona. S otázkou aké papiere a šanóny ma čakajú, som správu rozklikla a začala čítať

-Dobré ráno, Amelia. Poprosím Vás čo najrýchlejšie do mojej kancelárie. Je to dôležité. T.-

No dobre. Znova som sa postavila a šla za ním, keďže to je dôležité. Vyviezla som sa o poschodie vyššie a po pár krokoch, sprevádzaných klopotaním podpätkov o leskú podlahu, som sa ocitla pred matne sklenenými dveremi s cedulkou Tomlinson.

Trikrát som zalkopala, počkala kým sa ozve súhlas a potom vstúpila dnu. Pán Tomlinson sedel za skleneným stolom presne oproti dverám, takže naše pohľady sa hneď stretli. Mal na sebe šedý oblek k tomu bledomodrú košelu a okolo krku uviazanú tmavomodrú kravatu.

Tvár mu zdobilo malé strnisko, ktoré značilo, že sa aspoň tri dni neholil a taktiež jeho malý úsmev, ktorý by dokázal dostať do kolien každú ženu. Ani ja som nebola výnimkou. Pán Tomlinson bol veľmi sympatický, ale už mal ženu, a tá čaká dieťa. Ukázal mi, aby som si sadla oprti nemu do kresla a on sa naklonil viac na stôl.

„Dobré ráno." pousmiala som sa a on mi malý úsmev oplatil.

„Dobré ráno. Tekže rovno k veci..." začal a mňa zaliala vlna nervozity. Čo ak si všimol moje správanie za poslednú dobu? Chce ma vyhodiť?

Mierne som vypleštila oči a stuhla v očakávání, čo zo seba vykope. Začali sa mi potiť dlane a dych sa mi zmenil na nepravidelný. Mala som pocit akoby prebehlo nespočet hodín a pritom to nebolo ani desať minút.

„Mám pre vás dôležitú úlohu. Pôjdete do L.A. a dočasne budete zastúpkyňa riaditeľa Malika. Budete robiť to čo tu pokiaľ si nenájdu stáleho pracovíka." oznámil mi monotónnym hlasom a ja som zostala nemo pozreať do jeho modrošedých očí, ktoré čakali na moju odpoveď.

„J-jasné a kedy odchádzam? " vykoktala som zo seba po pár minútach. Posadila som sa do trochu uvoľnenejšej polohy a nohu si preložila cez nohu.

„Odchádzte zajtra presne o 14:25. Pred domom Vás bude čakať auto so šoférom, ktorý Vás zavezie na letisko a v L.A na Vás bude čakať Pán Malik. Dúfam, že si pobyt tam užijete a bude sa Vám tam páčiť. Platené to mať budete." vysvetlil mi a ja som na všetko prikývla, že rozumiem.

„Dobre." zamrmlala som a postavila sa na odchod. Pán Tomlinson prikývol a ja som opustila jeho kanceláriu. Pomaly som zišla do bufetu, tam si sadla k jednomu stolu a pred seba položila horúcu kávu.

Ja mám letieť do Los Angeles? Mám byť pravá ruka šéfa, ktorý ma bude buzerovať? Úžasné. No, nič, budem musieť povedať Marcovi a Sarrah, aby šli so mnou. Veď koho zabije pár dní v slnečnom L.A? Nemôže na tom byť nič také zlé, až na nových kolegov a neurčitú dobu, ktorú tam strávim čakaním na nového uchádzača. No, pokúsim sa to brať ako pozitíva.

Po asi pol hodine sedenia a premýšľania som sa odpratala do kancelárie a pustila sa do práce, ktorá na mňa čakala ako nejaká nočná mora.
~~~
Tamtadadá a je tu ďalšia častička :D
Čo na ňu vravíte ? A čo myslíte, že čaká Ameliu v Los Angeles?
Krista :)