After All.

Chapter 4.

Takže za všetko dobré vďačím Marcovi, bez neho by som bola najskôr nejaká troska alebo psychycky úplne na dne a v najhoršom prípade by som tu nebola. Tak ma napadlo, že sme sa dlho nevideli. S nápadom mu napísať som schytila mobil a napísala mu správu

-Ahoj, nezašli by sme dnes niekam?-
naťukala som krátku správu, ktorú som mu odoslala. Zobrala som misku od raňajok, no ešte som nestihla ani položiť mobil a už mi na displeji svietila správa od Marca. Bude musieť ešte chvíľu počkať.

-Jasné, čo tak okolo 12 pri Tower?-

odpísal.

Sama pre seba som sa usmiala a šla sa pripraviť keďže mi zostávalo niečo menej ako hodina. Vtrhla som do kúpeľne, umyla si zuby a tvár a natrela sa vanilkovým krémom. Taký môj malý rituál. Prešla som ku skrini a vybrala svoje obľúbené bledo-modré džínsy, k tomu som na seba natiahla biele tielko, ktoré som si zapravila a navrch si obliekla čiernu koženú bundu. Obula som si čierne plátenky a do kabelky si zbalila peňaženku, sevrvítky a balzam.

Schmaltla som mobil a vyrazila z bytu, ktorý som zamkla, zišla som tri schody a ocitla som sa na ulici. Ako prvé ma ovial príjemný vietor, ktorý mi samozrejme aj rozfúkal vlasy na všetky možné strany, tak mi nezostávalo nič iné, ako si ich zmotať do drdolu. Vybrala som sa smerom k Tower- je to naša obľúbená reštaurácia.

Je síce malá, ale je útulná s príjemným personálom a robia tam najlepšie palacinky aké som kedy jedla. Prešla som na druhú stranu ulice a po chvíli si ma všimol Marc načo sa mu na tvári objavil široký úsmev. Keď som k nemu prišla bližšie, objal ma div, že ma neudusil. Bola som rada, že ho vidím po takej dobe.

„Tak rád ťa vidím. Ako sa mi máš?" chrlil na mňa otázky, ešte ma ani na zem nepustil. Keď ma konečne položil na zem, objal ma okolo krku a smerovali sme s do centra.

„Tiež ťa rada vidím. A mám sa dobre, ty červík" zasmiala som sa, načo ma Marc drcol.

„Ja ti dám červík, ty mucha.." oslovenie mi vrátil a ja som nad tým len prekrútila očami. Prechádzali sme sa po rôznych uliciach, zastavili sme sa v pár butikoch a pomaly sme sa dostali až na Traffalgar square.

Sadli sme si na kraj fontány a nastavili sa slnku, ktoré mi svietlo na líca a odhalený dekolt.

Bolo to príjemné, také bezstarostné. Nebolo zasa až tak teplo, pretože to kazil vietor, ale slnečné dni v Londýne treba využiť, pretože neviete kedy znova príde dážď.

„Tak sa mi pochváľ ako žiješ, čo práca a máš už niekoho?" drgol do mňa Marc snáď, aby sa uistil, že som nezaspala a vnímama ho. Otočila som sa naňho a zbadala ako sa namňa zvedavo pozerá.

„Všetko ide po starom. V práci je rušno ako vždy. Dnes som skoro zaspala na počítačom a môj názor na chlapov poznáš.." mykla som plecami a jemne sa pousmiala. Marc mi tiež venoval malý úsmev a provokatívne ma drgol lakťom do rebier. Bože, ako ja toto neznášam...

„Mňa by zaujímalo ako sa máš ty. Ako ste na tom so Sarrah? Ako sa má?" opýatala som sa pre zmenu ja a spýtavo naňho pozrela. Marc sa tak srdečne usmial, čo mohlo znamenať, že sa majú veľmi dobre, ale nejdem robiť unáhlené závery.

„So Sarrah sa máme veľmi dobre. Čaká bábo a zasnúbili sme sa." vyklopil mi s širokým a lásky prekypujúcim úsmevom a mne sa na tvári úsmev rýsoval tiež.

„Wow, to je... To je super. Gratulujem rovno dvakrát!" vykríkla som a vyskočila na nohy rovno oproti nemu. Zatlieskala som mu pred nosom a snažila sa ignorovať pár ľudí, ktorí ma pozorovali trochu šokovane a prekvapene.

„A ty budeš svedok a zároveň aj krstná...". Zaškeril sa a ja som začala jačať na celé námestie. No a čo, ja budem krstná!

„Wau..." vydýchla som užasnuto a sadla si späť na fontánu, ale nie na dlho keďže ma Marc zobral za ruku a šli sme do stánku s točenou zmrzlinou. Doslova ma tam ťahal, keby mohol, vsadím sa, že si ma vyhodí na ramená.

„Keďže nepijem ani ja a ani ty, oslavujeme so zmrzlinou." zaškeril sa a podal mi čokoládovú. Razom som si pripadala ako malé dieťa, len po nás pokukovali ľudia, čo bolo tochu trápne.

„Veď počkaj po svadbe... Opicu budeš mať týždeň." pohrozila som mu so smiechom a zdvihnutým ukazovákom, aby to vyzeralo vierohodne.

„Dobre, ale vsadím sa, že ju budeš mať dlhšie. O destať libier" rozosmial sa, no mňe na tvári panoval vážny výraz. Pochybujem, že ju budem mať dlhšie, ale prečo sa nezabaviť ? Nadstavil mi ruku, na znak uzavretia stávky, ktorú som prijala za sprievodu krútenia hlavy.

„Dobre, platí..." povedala som rázne a tým potvrdila stávku, ktorú si na seba uvalil. To ešte len bude zábava.