After All.

Epilóg

HAPILLY EVER AFTER.

Asi viete ako to chodí na konci. Rodinka je šťastná, užívajú si jeden druhého a nič im nezničí šťastie a lásku. Presne tak to je aj tu.

Harry a Amelia sa vzali keď mala Darcy Elizabeth skoro dva roky. Svoje áno si povedali doma na malej záhradnej svadbe pred očami rodiny a priateľov. Väčšinou tam bola Harryho rodina, z Ameliinej strany to bol len Marc s rodinou Sarrah a malým Tobiasom, ktorý mal už tri a pol roka.

Amelia mala oblečené krásne snehobiele šaty, z vlasov vytvorený krásny účes a Harry čierny skvele padnúci oblek. Obaja si prisahali vernosť tomu druhému pri západe slnka za obzor. A teraz sme tu o štyri roky neskôr.

„Mami, mami!" pohľad ako sa Darcy vytvorili pri jej širokom úsmeve jamky v lícach bol ten najrajší na svete. S Harrym sme pre ňu chodili zo školy, vždy po práci a boli sme naozajstná rodina. Aj s občasnými hádkami, ale to k rodine patrí. Hlavne, že po každom pohádaní sa príde uzmierenie. (3:))

„Ahoj, srdiečko." vyslovili sme to obaja naraz a schuti sa tomu zasmiali. Harry vzal Darcy do náručia a zatočil sa s ňou načo sa Darcy smiala ako bláznivá.

„Tak ako si sa mala?" spýtal sa jej Harry keď sme kráčali smerom od školy.

„Super tati! Boli sme na výlete na ihrisku a s Emilly, Jane a Eliotom sme sa hrali na skrývanú." to s akým nadšením to Darcy rozprávala ma fascinovalo. Malé deti sú skrátka zaujaté všetkým naokolo.

HARRY

Darcy sa pri každom rozprávaní o dni v škole rozžiaria oči presne ako Amelii. Sú ako kópie. So zaujatím som počúval ako rozpráva kto kde spadol alebo ktorý chlapec ťahal za vlasy ktoré dievča. Bola jednoducho úžasná, presne tak ako jej mama.

„Darcy, čo keby sme zašli na zrmrzlinu?" navrhol som s úsmevom a obe moje dievčatá súhlasili.

„Ano!" zajasala Amelia a ja som mal na chvíľu pochybnosti či je tu Darcy tá najmladšia.

Na moment som zastavil a s podvihnutým obočím a Darcy na rukách som sledoval čo to moja žena robí.

„Tati, čo to maminka robí?" spýtala sa ma Darcy keď videla Ameliu poskakovať pri aute. Popravde som ani ja nechápal o čo jej ide.

„Asi sa hrozne teší." mykol som plecami a tiež sa pobral k autu. Všetci sme nasadli, Amelia Darcy zapásala do detskej sedačky a po uistení, že aj ona je pripásaná, som vyrazil do mesta. Z rádia hrala potichu hudba, ktorú si Amelia pospevovala a Darcy pozorovala mesto za oknom.

O chvíľu som parkoval pri obchodnom dome a odtiaľ sme sa prechádzali po meste. Prešli sme pár obchodov, kde si Darcy vybrala buď hračky alebo oblečenie a potom sa dostavili aj na sľubovanú zmrzlinu.

„Dobrý deň." pozdravila Darcy predavača tak v mojich rokoch, ktorý sa na ňu usmial a pozdrav jej odlatil. Zodvihol som ju na ruky, aby videla na zmrzliny a mohla si vybrať príchuť.

„Túto." ukázala na jahodovú, ktorú jej následne predavač podal aj s čokoládovou tyčinkou. Darcy naňho prekvapene pozrela a už chcela niečo povedať keď ju predbehol predavač so slovami: „To je odo mňa, slniečko.".

Potom si vybrala aj Amelia, zatiaľ čo ja som sledoval ako na ňu predavač zíza počas jej rozhodovania. Jeho pohľad uprený na Ameliu a ten divný úsmev, ktorý mal na tvári ma privádzal do šialenstva Mal som chuť mu vynadať a jednu mu vraziť, ale neurobil som to, kvôli prítomnosti Darcy.

„Ďakujem a pekný deň prajem." poprial nám predavač, no mal som pocit akoby to prial len Amelii. Tváril sa akoby som tam ani nebol. Vytočil ma do nepríčetnosti.

„Čo je, Harry?" spýtala sa Amelia prekvapene, asi vycítila tú napätosť, ktorá zo mňa musela sálať na kilometre.

„Nič." zašomral som mrzuto a hneď nato som bol zastavený Ameliinou rukou na mojej hrudi.

„Neklam. Vidím to na tebe." pohrozila mi vážnym hlasom a ja som si uvedomil, že to nemá cenu. Donútil ma jej upretý pohľad.

„Videla si ako na teba zízal?" vyprskol som nechcene a Amelia sa tomu len s neuveriteľnou ľahkosťou zasmiala.

„Ale čo to trepeš." udrela ma do ramena. Ešteže Darcy poskakovala pár metrov pred nami a nemusela toto všetko počúvať.

„Ja som videl ako po tebe hádže pohľady. A usmieva sa ako pako!" obraňoval som svoje až moc zdravé oči a svoj názor. Proste som videl ako každým jedným slovom Ameliu balil a to sa mi nepáčilo. Neznášal som to.

„Si neuveriteľne žiarlivý." pousmiala sa na mňa a chytila ma za ruku pričom svoje prsty preplietla s tými mojimi.

V tom zo mňa všetka žiarlivosť vyprchala. Bolo to akoby mi nad hlavou niekto mávol čarovným prútikom.

„A ty si zasa neuveriteľne krásna. A ja ťa musím chrániť." odvetil som jej pokladajúc svoje pery na jej spánok.

•THE END•

Takže, v prvom rade by som chcela poďakovať za váš čas na prečítanie tejto story, ktorá mi dala miestami zabrať.
Ďakujem za každý jeden vote, ktorý pre mňa moc znamená a popoháňal ma ďalej v písaní. A taktiež za reads, ktoré prekonali moje očakávania. Moc si toho vážim :')
Dúfam, že ste si tento príbeh užili a čoskoro na mojom profile pribudne ďalší.
See ya soon :p
Krista :).