After All.

Chapter 18.

Nevnímala som nič iné ako búriacu sa vodu okolo môjho tela a sústredila som sa na rýchle zábery rukami a kopanie nohami. Popravde som sa znova cítila byť v niečom dobrá ako keď som mala pätnásť a vyhrala som súťaž v plávaní a všetci mi gratulovali.

„Amelia, stop!" kričal Harry a ja som spomalila až som úplne zastavila a nohami sa dotkla dna bazéna. S úsmevom som pozrela na Marca a vyliezla von. Zabalila som sa do osušky a ponad Harryho plece pozrela na stopky, ktoré držal. Po tvári sa mi rozlial víťazný úsmev a začala som s oslavným tancom..

„Ako si to dokázala? " spýtal sa ma Harry a v tvári vyzeral byť prekvapený. Mojou odpoveďou bolo myknutie plecami, nebudem mu prezrádzať moje tajné zbrane...

„Fajn nehovor mi to!" rozhorčene rozhodil rukami a asi sa aj urazil. Odkráčal do domu a ja som sa otočila k  Marcovi, s ktorým som si tľapla a nakoniec som si neodpustila ho zhodiť do bazéna. Začal sa rozčuľovať a keď som mu podávala ruku, aby som mu pomohla, stiahol ma do vody. Dobre možno som si o to koledovala...

★★★

V podvečerné hodiny sme sa dohodli, že si na záhrade budeme opekať. Lenže Sarrah s Marcom šli spať akoby to urobili naschvál a rodičia Sarrah boli u známych niekde na večery. Takže robenie ohňa zostalo na mne a bola som za to aj rada. Mám možnosť byť chvíľu sama so sebou a len tak na nič myslieť, len pozorovať ako plápolá oheň, ako oblizuje suché drevo.

A presne to som aj urobila. Sedela som na záhrade zabalená v deke a pozorovala iskry lietajúce nad ohňom. Bolo to upokojujúce. Miestami mi myšlienky zaleteli k Marcovi a Sarrah a premýšľala som, či aj ja budem niekedy taká šťastná ako sú oni.

Či nájdem niekoho, kto ma bude milovať takú aká som, takú ustráchanú a plnú neistôt. Ale väčšou hádankou pre mňa bolo či budem JA schopná niekoho milovať. Tieto veci ma trápili a po chvíli dohnali aj k slzám, ktoré potichu stekali po mojich lícach.

„Mel, v pohode?" ozval sa za mnou Harry a optatrne sa dotkol môjho ramena. Rýchlo som si zotrela slzy, ale pochybujem, že si ich už nevšimol aj keď mi stál za chrbtom.

„Á-áno, v pohode..." zamrmlala som neistým uplakaným hlasom a deku okolo seba obmotala ešte tesnejšie. Nechcela som, aby si ku mne prisadol, ale opak bol pravdou a on sa ku mne nasúkal.

„Ale prosím ťa, aspoň neklam... Nevieš to.." prehovoril do ticha a jeho telo sa otriaslo pod slabým smiechom. Mal pravdu, tomuto by som neuverila ani ja. No tak neviem klamať!

„Fajn, tak nie som tak úplne v pohode.. Ale nechápem prečo to zrovna teba zaujíma..." zamrmlala som a otočila sa neho. Naskytol sa mi pohľad na jeho tvár z profilu a priznám sa, že na moment som zabudla dýchať. Tá jeho mužská ostro rezaná sánka

„Pretože nechcem vidieť ako sa trápiš... " zašepkal a svoj pohľad znova nasmeroval na mňa. Malinko sa uškrnul keď zistil, že som ho pozorovala. Naše tváre boli až nebezpečne blízko a ja som sa preto radšej oddialila.

„Ale mne je fajn..." pokúsila sa ho trocha oklamať, ale nepodarilo sa mi to, vďaka hlasu, ktorý mi zlyhal. Už som neznela tak presvedčivo. A Harry to poznal načo sa znova zatváril kyslo.

Zapozerala som sa do jeho zelených očí, v ktorých sa odrážal oheň a totálne sa v nich stratila. Jeho tvár sa o malý kúsok priblížila k tej mojej, načo začalo moje srdce reagovať. Jeho ústa sa otvárali a niečo mi rozprával, no ja som vnímala len jeho oči.

„Amelia, počúvaš ma?" spýtal sa o trochu hlasnejšie a ja som párkrát zamrkala, aby som sa prebrala. Pokývala som hlavou na znak áno, ale nemala som ani tušenia o čom rozprával. Videla som len jeho pery ako sa pohybujú pri vyslovovaní.

„Asi nie.. Pýtal som sa ťa či ťa môžem pobozkať..." zopakoval a znova sa ku mne o kúsok naklonil. Skoro ihneď som prikývla a ani sa nezaoberala tým, či to je správne alebo nie. Moja hlava prestala myslieť racionálne a to len vďaka jemu.

Násldne sa jeho hebké pery obtreli o tie moje a to mi tak trochu vyrazilo dych. Nikdy by som nepovedala, že chlap bude mať tak jemné pery, ale Harry bol vo všetkom inakší. Chvíľu čakal na moment kedy sa rozhodnem spolupracovať alebo mu nejako naznačím ako ďalej. A ja som si ho za zátylok pritiahla bližšie. Svojím jazykom zanechal na mojej spodnej pere vlhkú cestičku, ktorou akoby si pýtal povolenie vkĺznuť.

Ochotne som ústa pootvorila a on začal svoj jazyk preplietať s tým mojím. V bozkoch bol opatrný, ale ja som v tom poznala aj niečo viac. Možno to bola potreba alebo žeby vášeň? Každopádne som bola ja, kto sa vzdialil pre načerpanie potrebného kyslíku.

„Prepáč, ja nechcela som sa na teba tak vrhnúť..." zamrmlala som s totálne horúcimy lícami. Trochu som si odsadla a znova sa zabalila do deky.

„A vieš, že mi to nevadí?" uškrnul sa a ja som mu to oplatila malým úsmevom.
~~~
Ďalšia časť je tu! Čo si o tom myslíte a ako to bude ďalej ? Nechajte sa prekvapiť!
Krista :)