After All.

Chapter 48.

★★★AMELIA

Ten chlap si zo mňa snaď robí dobrý deň. To nemôže byť pravda. Tehotná? Veď ja nie som pripravená byť matka! Jedným očkom som mrkla na Harryho a zistila, že sa tvári presne ako ja.

Neveriacky na toho doktora treštil oči, sánku mal asi až niekde na zemi a vyzeral, že každú chvíľu odpadne. Keď zistil, že ho pozorujem otočil sa na mňa, zapichol svoje oči do tých mojích uslzených a malinko sa pousmial. No uvidíme ako sa budeš usmievať po pár mesiacoch.

„D-dobre, tak m-my už pôjdeme." vykoktal zo seba Harry, ja som len na súhlas prikývla a postavila sa z nepohodlne tvrdej stoličky.

„A Amelia, žiaden stres. To by vám situáciu neuľahčilo. Dávajte si na seba pozor." upozornil ma lekár, načo som znova prikývla a po Harry boku odišla z miestnosti a nakoniec aj z celej kliniky. Nasadli sme do auta a len tak sedeli onemení novými správami, ktoré boli stále šokujúce.

„Amelia, neplač. Zvládneme to." pošepkal mi pri uchu Harry a snažil sa zotierať slzy, ktoré mi potichu stekali po lícach až dolu na bradu a potom kvapkali na tielko, do ktorého sa vsiakli. Snažila som sa Harryho slovám nejako uveriť a samu seba presvedčiť, ale nedokázala som prestať myslieť na to, ako sme mohli byť tak neopatrní.

-Bude to v pohode. Bude to v pohode...- opakovala som si v duchu, ale rozvzlykala som sa ešte viac. Harry ma silno objal a chlácholil ma slovami ako "zlatino, neplač" alebo "milujem ťa, zvládneme to" a pritom ma nechal premáčať mu košeľu.

„Ale to je predsa.. ja nie som pripravená mať deti." šomrala som mu do ramena, snažiac sa konečne upokojiť a nezačať šalieť ešte viac. Trvalo to dlhých dvadsať minút, čo ma Harry kolísal v náručí, aby som sa ako-tak upokojila a potom sme mohli ísť domov.

★★★

„Harry?" oslovila som ho potichu, drcajúc doňho, aby sa trochu prebral a začal ma vnímať. Jeho viečka sa slabo zatrepotali ako krídla motýlikov a jeho ústa opustilo slabé mravčanie, nazačujúce, že ma počúva. Sama pre seba som sa usmiala keď oči konečne otvoril a ja som mohla vidieť jeho zelené dúhovky, ktoré ma zakaždým fascinovali.

„Večera je na stole." pousmiala som sa a úsmev mi bol z Harryho strany opätovaný. Pretrel si ospalé oči a následne sa postavil zo sedačky, chytajúc ma okolo bokov a kráčajúc ku stolu v priestrannej jedálni. Položila som pred neho tanier a so svojím som si prisadla k nemu a pustila sa do kuracích pŕs so zapečenou syrovou omáčkou a opekanými zemiakmi.

„Harry?" zamrmlal som celkom bojazlivým hlasom, čo donútilo Harryho sa na mňa pozrieť. Obočie mal podvihnuté a robilo mu to malé vrázky na čele.

„Mmm?" zamrmlal a pohľad zabodol do mojich očí, ktorými som pozorovala jeho rozhádzané kučery.

„A-ako to teraz bude? Myslím čo budeme robiť teraz keď som...no vieš čo." spýtala som sa a zámerne vynechala slovo tehotná. To slovo mi proste na jazyk nešlo a stále som si nedokázala priznať, že je to skutočnosť.

Bolo to nad moje sily, ale možno tomu uverím keď na vlastné oči uvidím ako mi rastie a zaguľaťuje sa mi bruško. Zaujíma ma čo mi na to povie Harry pretože ja nemám ani najmenšie potuchy. Neviem ako budem fungovať v práci, ako budem naladená- proste sa toho bojím.

Harry s kľudom pustil vidličku, s ktorou jedol, postavil sa od stola a pomaly prešiel ku mne. Skenovala som každý jeho pohyb, ako sa napínali jeho svaly na rukách, ako sa mu jemne klepali prsty. Kľakol si predo mňa na obe kolená a svoje teplé dlane mi položil na kolená, ktoré odhaľovali celkom skromné kraťasky. Začal mi jemnými krúživými pohybmi dlaňami hladiť kolená a postupoval vyššie asi do polovice stehien. Jeho konanie som pozorovala so spodnou perou zakliesnenou medzi zubami a snažila sa potláčať chvenie, ktoré sa mi rozlievalo po celom tele.

„Budeme čakať. Nič iné nám nezostáva. Bude to dobré. Spolu to zvládneme." pousmial sa keď zodvihol zrak z mojich kolien. Na moment ma obliala vlna červene keď som si uvedomila ako ho hypnotizujem a dobre, že neslintám nad myšlienkou ako rada by som od seba odtiahla nohy. V duchu som si za to dala pár faciek na prebratie.

„Spolu." zopakovala som a jednu jeho ruku uchopila tou svojou, aby som si s ním mohla prepliesť prsty. Odpoveďou mi bol Harryho široký úsmev, v ktorom mi odhalil svoje zúbky a ukázal mi taktiež jeho jamky v lícach.

„A čo by si povedala na to, že toto spraceme a pozrieme si nejaký film?" navrhol s palcom ukazujúc si ponad rameno na stôl, na ktorom bola ešte naša večera a potom kývol hlavou do obývačky. Prikývla som mu na súhlas a postavila sa v zámere začať upratovať taniere. Harrymi so všetkým pomohol-teda naukladal taniere do umývačky, ktorú zapol a potom sme sa presunuli na gauč. Harry vybral film, zatiaľ čo ja som sa zabalila do teplej červenej deky, ktorú som si stiahla z operadla.

„Titanic." pošepkal mi do ucha názov filmu a ja som sa naňho milo usmiala a hlavou sa oprela o jeho rameno.
~~~
Hlásim sa s novou časťou. :). Aký je váš názor?
Krista :)